Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko plánuje na budúci rok najväčšie zníženie deficitu v eurozóne

Slovensko plánuje v roku 2026 najväčšie zníženie deficitu verejných financií spomedzi krajín eurozóny, ktoré už predložili svoje rozpočty Európskej komisii.

Podľa Ministerstva financií Slovenskej republiky pod vedením Ladislava Kamenického (Smer) by mal deficit klesnúť o 0,9 percenta HDP, čo predstavuje najambicióznejší cieľ v rámci aktuálne dostupných údajov.

K znižovaniu deficitu sa pridajú aj ďalšie krajiny ako Fínsko (-0,7 percenta), Malta (-0,5 percenta) či Luxembursko (-0,4 percenta).

Naopak, väčšina krajín eurozóny očakáva zvýšenie schodku, pričom najväčší nárast plánuje Estónsko (+3,2 percenta), nasledované Nemeckom (+1,5 percenta). Stabilnú bilanciu hlási len Chorvátsko.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajinská vláda čelí podozreniam z korupcie, ministerka sľubuje transparentnosť

Ukrajinská ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková v pondelok deklarovala svoj záväzok k transparentnosti v súvislosti s prebiehajúcimi vyšetroveniami možnej korupcie v energetickom sektore.

Dve protikorupčné agentúry momentálne preverujú podozrenia, avšak Hrynčuková uviedla, že zatiaľ nepozná konkrétne detaily vyšetrovania.

Vyjadrila nádej, že otvorený prístup pomôže udržať dôveru medzinárodných partnerov, ktorí Ukrajinu v oblasti energetiky dlhodobo podporujú.

Ukrajina v súčasnosti čelí zvýšenému tlaku aj od Európskej únie na efektívny boj proti korupcii vo verejnom sektore.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rusko zatiaľ nepozná návrhy Maďarska na ukončenie vojny na Ukrajine

Kremeľ zatiaľ nebol oboznámený s iniciatívami maďarského premiéra Viktora Orbána týkajúcimi sa riešenia vojny na Ukrajine.

Na tlačovej konferencii v Moskve to vyhlásil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v reakcii na Orbánove rokovania s Donaldom Trumpom vo Washingtone.

Peskov uviedol, že ruská strana zatiaľ nedostala žiadne oficiálne informácie o maďarských návrhoch a ani prezident Putin o tejto téme s Orbánom nehovoril.

Zároveň zopakoval, že Rusko má záujem konflikt ukončiť, no len po dosiahnutí svojich stanovených cieľov.

Moskva podľa neho ostáva otvorená politickému riešeniu, ktoré uprednostňuje pred vojenským riešením.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Drucker vymenoval Dianovskú na ďalšie obdobie ako školskú inšpektorku

Alžbeta Štofková Dianovská zostáva vo funkcii hlavnej školskej inšpektorky aj na ďalšie päťročné obdobie. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) ju vymenoval s dôrazom na jej odbornosť, profesionalitu a schopnosť podporovať zlepšovanie kvality vzdelávania.

Dianovská vedie Štátnu školskú inšpekciu od roku 2020 a plánuje pokračovať v aktivitách zameraných na spravodlivejšie a kvalitnejšie školstvo, digitalizáciu procesov a budovanie partnerského vzťahu medzi inšpekciou a školami.

Podľa vlastných slov chce, aby školy nevnímali inšpektorov len ako kontrolný orgán, ale aj ako podporu, ktorá dokáže na základe zistení poskytnúť konkrétne rady a pomoc.

Cieľom je, aby inšpekcia pomáhala školám rásť a žiakom poskytovať čo najlepšie vzdelanie. Inšpektora vymenúva a odvoláva minister školstva na základe výberového konania.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Lula otvoril COP30: Je čas poraziť popieračov klimatickej zmeny

Brazílsky prezident Lula da Silva otvoril 30. konferenciu OSN o klíme (COP30) v meste Belém výzvou na porazenie popieračov klimatickej zmeny a obranou vedeckých faktov. Upozornil, že klimatická zmena je už tragédiou prítomnosti a vyzval na multilaterálnu akciu.

Konferencia sa koná v čase, keď viaceré štáty vrátane USA spochybňujú klimatické záväzky. Delegáti budú čeliť tlaku, aby reagovali na zlyhania pri napĺňaní cieľa Parížskej dohody – obmedziť otepľovanie na 1,5 °C. Vedúci IPCC Jim Skea upozornil, že prekročenie tejto hranice je čoraz reálnejšie, hoci návrat pod ňu ešte možný je.

Šéf klimatickej sekcie OSN Simon Stiell apeloval na rýchle kroky: zníženie emisií, postupné vyradenie fosílnych palív, rozvoj obnoviteľných zdrojov a finančnú pomoc chudobným krajinám.

Ekologické skupiny varujú, že klimatické ambície ohrozuje geopolitické napätie a vojny, aj napriek rastúcemu počtu extrémnych klimatických javov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajinec podozrivý z útoku na Nord Stream stále drží hladovku

Ukrajinec Serhij Kuznecov, ktorý je podozrivý z účasti na sabotáži plynovodu Nord Stream v roku 2022, už desať dní drží v talianskom väzení protestnú hladovku. Podľa jeho právnika Nicolu Canestriniho sú jeho základné práva porušované – väzenské predpisy a byrokracia mu bránia prijímať stravu vhodnú pre jeho vážny zdravotný stav. Údajne už schudol deväť kíl.

Trpí pankreatitídou, celiakiou a je vegán, no väznica mu neposkytuje adekvátne podmienky. Navyše zdieľa celu s fajčiarmi, čo je pre neho ako nefajčiara ďalším zdravotným rizikom. Kuznecov, bývalý spravodajský dôstojník, bol zatknutý v auguste v Taliansku na základe európskeho zatykača z Nemecka. Vinu za výbuchy odmieta.

Taliansky súd rozhodol o jeho vydaní do Nemecka, konečné rozhodnutie má padnúť v najbližších týždňoch.

Ukrajinský ombudsman vyzval Taliansko, aby zabezpečilo jeho právo na primeranú výživu a dôstojné podmienky väzby. Za výbuchy na Nord Streame zatiaľ nikto neprijal zodpovednosť, Kyjev akúkoľvek účasť popiera.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.