Preskočiť na obsah
  |  

Belgicko podozrieva cudziu mocnosť z útokov dronmi

Belgicko čelí sérii podozrivých incidentov s dosiaľ neidentifikovanými dronmi, ktoré narušili priestory letísk, vojenských základní a jadrovej elektrárne. V reakcii na tieto narušenia, údajne pripomínajúce ruský spôsob operácií, si krajina vyžiadala pomoc od zahraničných armád.

Belgická vláda však oficiálne Rusko neobvinila a priznala, že nemá dôkazy o pôvode týchto dronov. Incidenty viedli k dočasnému uzavretiu letísk v Bruseli a v Liège.

Na pomoc prišli odborné tímy z Francúzska, Nemecka a čoskoro dorazí aj dvadsať britských špecialistov s technikou na rušenie signálu. Belgicko zároveň vyčlenilo 50 miliónov eur na moderné systémy detekcie a neutralizácie dronov.

Drony boli podľa úradov v niektorých prípadoch veľké a lietali vo formáciách, čo naznačuje profesionálne riadenie. Ruská ambasáda v Bruseli akúkoľvek účasť poprela a označila obvinenia za nepodložené.

(reuters, mja)

  |  

Slovensko plánuje na budúci rok najväčšie zníženie deficitu v eurozóne

Slovensko plánuje v roku 2026 najväčšie zníženie deficitu verejných financií spomedzi krajín eurozóny, ktoré už predložili svoje rozpočty Európskej komisii.

Podľa Ministerstva financií Slovenskej republiky pod vedením Ladislava Kamenického (Smer) by mal deficit klesnúť o 0,9 percenta HDP, čo predstavuje najambicióznejší cieľ v rámci aktuálne dostupných údajov.

K znižovaniu deficitu sa pridajú aj ďalšie krajiny ako Fínsko (-0,7 percenta), Malta (-0,5 percenta) či Luxembursko (-0,4 percenta).

Naopak, väčšina krajín eurozóny očakáva zvýšenie schodku, pričom najväčší nárast plánuje Estónsko (+3,2 percenta), nasledované Nemeckom (+1,5 percenta). Stabilnú bilanciu hlási len Chorvátsko.

(tasr, mja)

  |  

Ukrajinská vláda čelí podozreniam z korupcie, ministerka sľubuje transparentnosť

Ukrajinská ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková v pondelok deklarovala svoj záväzok k transparentnosti v súvislosti s prebiehajúcimi vyšetroveniami možnej korupcie v energetickom sektore.

Dve protikorupčné agentúry momentálne preverujú podozrenia, avšak Hrynčuková uviedla, že zatiaľ nepozná konkrétne detaily vyšetrovania.

Vyjadrila nádej, že otvorený prístup pomôže udržať dôveru medzinárodných partnerov, ktorí Ukrajinu v oblasti energetiky dlhodobo podporujú.

Ukrajina v súčasnosti čelí zvýšenému tlaku aj od Európskej únie na efektívny boj proti korupcii vo verejnom sektore.

(reuters, mja)

  |  

Rusko zatiaľ nepozná návrhy Maďarska na ukončenie vojny na Ukrajine

Kremeľ zatiaľ nebol oboznámený s iniciatívami maďarského premiéra Viktora Orbána týkajúcimi sa riešenia vojny na Ukrajine.

Na tlačovej konferencii v Moskve to vyhlásil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v reakcii na Orbánove rokovania s Donaldom Trumpom vo Washingtone.

Peskov uviedol, že ruská strana zatiaľ nedostala žiadne oficiálne informácie o maďarských návrhoch a ani prezident Putin o tejto téme s Orbánom nehovoril.

Zároveň zopakoval, že Rusko má záujem konflikt ukončiť, no len po dosiahnutí svojich stanovených cieľov.

Moskva podľa neho ostáva otvorená politickému riešeniu, ktoré uprednostňuje pred vojenským riešením.

(tasr, mja)

  |  

Drucker vymenoval Dianovskú na ďalšie obdobie ako školskú inšpektorku

Alžbeta Štofková Dianovská zostáva vo funkcii hlavnej školskej inšpektorky aj na ďalšie päťročné obdobie. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) ju vymenoval s dôrazom na jej odbornosť, profesionalitu a schopnosť podporovať zlepšovanie kvality vzdelávania.

Dianovská vedie Štátnu školskú inšpekciu od roku 2020 a plánuje pokračovať v aktivitách zameraných na spravodlivejšie a kvalitnejšie školstvo, digitalizáciu procesov a budovanie partnerského vzťahu medzi inšpekciou a školami.

Podľa vlastných slov chce, aby školy nevnímali inšpektorov len ako kontrolný orgán, ale aj ako podporu, ktorá dokáže na základe zistení poskytnúť konkrétne rady a pomoc.

Cieľom je, aby inšpekcia pomáhala školám rásť a žiakom poskytovať čo najlepšie vzdelanie. Inšpektora vymenúva a odvoláva minister školstva na základe výberového konania.

(tasr, mja)

  |  

Lula otvoril COP30: Je čas poraziť popieračov klimatickej zmeny

Brazílsky prezident Lula da Silva otvoril 30. konferenciu OSN o klíme (COP30) v meste Belém výzvou na porazenie popieračov klimatickej zmeny a obranou vedeckých faktov. Upozornil, že klimatická zmena je už tragédiou prítomnosti a vyzval na multilaterálnu akciu.

Konferencia sa koná v čase, keď viaceré štáty vrátane USA spochybňujú klimatické záväzky. Delegáti budú čeliť tlaku, aby reagovali na zlyhania pri napĺňaní cieľa Parížskej dohody – obmedziť otepľovanie na 1,5 °C. Vedúci IPCC Jim Skea upozornil, že prekročenie tejto hranice je čoraz reálnejšie, hoci návrat pod ňu ešte možný je.

Šéf klimatickej sekcie OSN Simon Stiell apeloval na rýchle kroky: zníženie emisií, postupné vyradenie fosílnych palív, rozvoj obnoviteľných zdrojov a finančnú pomoc chudobným krajinám.

Ekologické skupiny varujú, že klimatické ambície ohrozuje geopolitické napätie a vojny, aj napriek rastúcemu počtu extrémnych klimatických javov.

(tasr, mja)