Preskočiť na obsah
  |  

Na Úrade vlády potvrdili výskyt žltačky, prijali hygienické opatrenia

Na jednom z pracovísk Úradu vlády SR v bratislavskej budove na Námestí 1. mája bol potvrdený výskyt hepatitídy typu A. Úrad okamžite zaviedol potrebné opatrenia a riadi sa pokynmi Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.

Zamestnanci boli poučení o preventívnych postupoch a hygienických opatreniach na zamedzenie šírenia nákazy.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva nariadil dôkladnú dezinfekciu sociálnych zariadení, posilnenie hygienických pomôcok a zabezpečenie dezinfekcie riadu v stravovacom zariadení.

Úrad verejného zdravotníctva potvrdil, že ide o súčasť širšieho výskytu hepatitídy A, ktorý v posledných týždňoch stúpa v niektorých okresoch Slovenska.

V Bratislavskom kraji bolo od začiatku roka 2025 zaznamenaných už 156 prípadov.

(tasr, mja)

  |  

Belgicko podozrieva cudziu mocnosť z útokov dronmi

Belgicko čelí sérii podozrivých incidentov s dosiaľ neidentifikovanými dronmi, ktoré narušili priestory letísk, vojenských základní a jadrovej elektrárne. V reakcii na tieto narušenia, údajne pripomínajúce ruský spôsob operácií, si krajina vyžiadala pomoc od zahraničných armád.

Belgická vláda však oficiálne Rusko neobvinila a priznala, že nemá dôkazy o pôvode týchto dronov. Incidenty viedli k dočasnému uzavretiu letísk v Bruseli a v Liège.

Na pomoc prišli odborné tímy z Francúzska, Nemecka a čoskoro dorazí aj dvadsať britských špecialistov s technikou na rušenie signálu. Belgicko zároveň vyčlenilo 50 miliónov eur na moderné systémy detekcie a neutralizácie dronov.

Drony boli podľa úradov v niektorých prípadoch veľké a lietali vo formáciách, čo naznačuje profesionálne riadenie. Ruská ambasáda v Bruseli akúkoľvek účasť poprela a označila obvinenia za nepodložené.

(reuters, mja)

  |  

Slovensko plánuje na budúci rok najväčšie zníženie deficitu v eurozóne

Slovensko plánuje v roku 2026 najväčšie zníženie deficitu verejných financií spomedzi krajín eurozóny, ktoré už predložili svoje rozpočty Európskej komisii.

Podľa Ministerstva financií Slovenskej republiky pod vedením Ladislava Kamenického (Smer) by mal deficit klesnúť o 0,9 percenta HDP, čo predstavuje najambicióznejší cieľ v rámci aktuálne dostupných údajov.

K znižovaniu deficitu sa pridajú aj ďalšie krajiny ako Fínsko (-0,7 percenta), Malta (-0,5 percenta) či Luxembursko (-0,4 percenta).

Naopak, väčšina krajín eurozóny očakáva zvýšenie schodku, pričom najväčší nárast plánuje Estónsko (+3,2 percenta), nasledované Nemeckom (+1,5 percenta). Stabilnú bilanciu hlási len Chorvátsko.

(tasr, mja)

  |  

Ukrajinská vláda čelí podozreniam z korupcie, ministerka sľubuje transparentnosť

Ukrajinská ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková v pondelok deklarovala svoj záväzok k transparentnosti v súvislosti s prebiehajúcimi vyšetroveniami možnej korupcie v energetickom sektore.

Dve protikorupčné agentúry momentálne preverujú podozrenia, avšak Hrynčuková uviedla, že zatiaľ nepozná konkrétne detaily vyšetrovania.

Vyjadrila nádej, že otvorený prístup pomôže udržať dôveru medzinárodných partnerov, ktorí Ukrajinu v oblasti energetiky dlhodobo podporujú.

Ukrajina v súčasnosti čelí zvýšenému tlaku aj od Európskej únie na efektívny boj proti korupcii vo verejnom sektore.

(reuters, mja)

  |  

Rusko zatiaľ nepozná návrhy Maďarska na ukončenie vojny na Ukrajine

Kremeľ zatiaľ nebol oboznámený s iniciatívami maďarského premiéra Viktora Orbána týkajúcimi sa riešenia vojny na Ukrajine.

Na tlačovej konferencii v Moskve to vyhlásil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v reakcii na Orbánove rokovania s Donaldom Trumpom vo Washingtone.

Peskov uviedol, že ruská strana zatiaľ nedostala žiadne oficiálne informácie o maďarských návrhoch a ani prezident Putin o tejto téme s Orbánom nehovoril.

Zároveň zopakoval, že Rusko má záujem konflikt ukončiť, no len po dosiahnutí svojich stanovených cieľov.

Moskva podľa neho ostáva otvorená politickému riešeniu, ktoré uprednostňuje pred vojenským riešením.

(tasr, mja)

  |  

Drucker vymenoval Dianovskú na ďalšie obdobie ako školskú inšpektorku

Alžbeta Štofková Dianovská zostáva vo funkcii hlavnej školskej inšpektorky aj na ďalšie päťročné obdobie. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) ju vymenoval s dôrazom na jej odbornosť, profesionalitu a schopnosť podporovať zlepšovanie kvality vzdelávania.

Dianovská vedie Štátnu školskú inšpekciu od roku 2020 a plánuje pokračovať v aktivitách zameraných na spravodlivejšie a kvalitnejšie školstvo, digitalizáciu procesov a budovanie partnerského vzťahu medzi inšpekciou a školami.

Podľa vlastných slov chce, aby školy nevnímali inšpektorov len ako kontrolný orgán, ale aj ako podporu, ktorá dokáže na základe zistení poskytnúť konkrétne rady a pomoc.

Cieľom je, aby inšpekcia pomáhala školám rásť a žiakom poskytovať čo najlepšie vzdelanie. Inšpektora vymenúva a odvoláva minister školstva na základe výberového konania.

(tasr, mja)