Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Historické a diskrétne stretnutie: Trump prijal sýrskeho prezidenta

Americký prezident Donald Trump v pondelok prijal v Bielom dome sýrskeho prezidenta Ahmada Šaru. Išlo o prvú návštevu sýrskeho prezidenta v Bielom dome od získania nezávislosti Sýrie od Francúzska v roku 1946. Ako pripomenula agentúra AP, stretnutie sa uskutočnilo po tom, ako Spojené štáty zrušili sankcie uvalené na Sýriu počas desaťročí vlády rodiny Asadovcov.

Trumpovo stretnutie so Šarom sa konalo v Oválnej pracovni a trvalo asi dve hodiny. Na rozdiel od zvyklostí pri oficiálnych návštevách novinári neboli pozvaní ani na začiatok stretnutia v Oválnej pracovni. Poukázali aj na to, že Šara nevstúpil do Bieleho domu cez hlavný vchod.

Šara pricestoval do Washingtonu už v sobotu. Počas tejto historickej návštevy by Damask podľa amerického vyslanca pre Sýriu Toma Barracka mal podpísať dohodu o vstupe do medzinárodnej protidžihádistickej koalície vedenej USA.

Spojené štáty zároveň plánujú zriadiť neďaleko Damasku svoju vojenskú základňu „na koordináciu humanitárnej pomoci a sledovanie vývoja medzi Sýriou a Izraelom“, uviedol ďalší diplomatický zdroj v Sýrii.

Trump nedávno vyhlásil, že Šara „zatiaľ odvádza veľmi dobrú prácu“ a že „od uvoľnenia sankcií sa dosiahol značný pokrok“.

(tasr, mja)
      

Minúta  |  

Najvyšší súd USA zamietol námietku proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia

Najvyšší súd Spojených štátov v pondelok väčšinou hlasov odmietol preskúmať odvolanie spochybňujúce ústavnosť manželstiev osôb rovnakého pohlavia, ktoré v roku 2015 tento istý súd legalizoval s platnosťou pre celú krajinu.

O zrušenie rozhodnutia Najvyššieho súdu USA z roku 2015 požiadala bývalá okresná úradníčka v štáte Kentucky Kim Davisová, ktorá novomanželom rovnakého pohlavia odmietala vydávať sobášne osvedčenia. Ako dôvod uviedla svoje presvedčenie založené na kresťanskej viere.

Davisová teraz zrejme bude povinná zaplatiť stovky tisíc dolárov ako odškodné párom, ktorým odmietla vydať osvedčenie o sobáši. O odškodnom predtým rozhodol súd nižšieho stupňa.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Lukašenko pohrozil zhabaním litovských kamiónov uviaznutých v Bielorusku

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v pondelok pohrozil, že nechá skonfiškovať viac ako tisíc litovských nákladných vozidiel, ktoré v Bielorusku uviazli po tom, čo Litva uzavrela hranicu pre opakované narušenia vzdušného priestoru pašeráckymi balónmi z Bieloruska.

Litovská vláda koncom októbra rozhodla o uzavretí hraníc s Bieloruskom minimálne na jeden mesiac pre incidenty s balónmi. Vláda vo Vilniuse tvrdí, že ich vypúšťajú pašeráci cigariet a Minsk proti nim nezasahuje. Pre balóny už niekoľkokrát dočasne uzavreli aj letisko vo Vilniuse. 

Lukašenko označil rozhodnutie Litvy uzavrieť hranicu za súčasť hybridnej vojny proti Bielorusku. V rámci odvetných krokov podpísal nariadenie, ktoré do konca roka 2027 zakazuje pohyb poľských a litovských nákladných vozidiel a traktorov na bieloruskom území.

Bieloruské úrady odmietajú otvoriť na hranici koridor určený výlučne na evakuáciu uviaznutých litovských nákladných vozidiel a požadujú, aby Litva opäť otvorila hranicu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Izrael bude tvrdo presadzovať prímerie v Pásme Gazy a Libanone

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že jeho krajina bude nekompromisne presadzovať dohody o prímerí v Libanone a Pásme Gazy.

Upozornil, že Izrael udrie na každého, kto ho ohrozí, pričom poukázal na každodenné boje s Hizballáhom v Libanone, kde armáda tento mesiac zabila už 15 militantov.

V parlamente obhajoval prebiehajúcu ofenzívu proti Hamasu a zdôraznil, že vojenský aj diplomatický tlak pomohol zabezpečiť návrat rukojemníkov.

Netanjahu kritizoval opozíciu za návrhy, ktoré by podľa neho znamenali kapituláciu pred Hamasom. Tiež prisľúbil, že Izrael získa späť aj telá štyroch rukojemníkov, ktoré zostali v Pásme Gazy.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Nemecko v roku 2026 zvýši pomoc Ukrajine na 11,5 miliardy eur

Nemecko plánuje v rozpočte na rok 2026 zvýšiť finančnú pomoc pre Ukrajinu z pôvodne plánovaných 8,5 miliardy na 11,5 miliardy eur.

Podľa údajov Berlína je Nemecko najväčším európskym poskytovateľom vojenskej podpory pre Ukrajinu. Od začiatku ruskej invázie v roku 2022 smerovalo na pomoc tejto krajine približne 40 miliárd eur.

Zvýšenie podpory má posilniť obranyschopnosť Ukrajiny v dlhodobom horizonte. Vyplýva to z dokumentov, ktoré v pondelok získala agentúra Reuters.

Od roku 2022 získala Ukrajina pomoc v celkovej výške viac ako 250 miliárd dolárov, pričom najväčšia časť pochádza od Spojených štátov a Európskej únie.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Ukrajina priznala problémy so zásobovaním v obliehanom Pokrovsku

Ukrajinské vojenské velenie v pondelok priznalo ťažkosti so zásobovaním mesta Pokrovsk a susedného Myrnohradu, kde sa ukrajinské jednotky snažia odraziť postupujúce ruské sily.

Hovorca generálneho štábu Andrij Kovaľov neuviedol, čo presne tieto problémy so zásobovaním znamenajú, avšak poprel tvrdenia, že ruské jednotky majú úplnú palebnú kontrolu nad ukrajinskými zásobovacími trasami.

Jednotkám v Myrnohrade dodali v nedeľu novú muníciu a ranených evakuovali, spresnil. V Pokrovsku podľa neho ukrajinské jednotky naďalej bojujú proti ruským silám.

Územie držané ukrajinskými silami, ktoré sa tam zmenšilo len na niekoľko štvorcových kilometrov, je zväčša v zornom poli ruských útočných dronov.

Ruské ministerstvo obrany v pondelok opäť zopakovalo svoje tvrdenie, že Rusi úplne odrezali ukrajinské zásobovacie trasy. Zároveň oznámilo dobytie ďalších troch ukrajinských dedín na fronte – Solodke a Nove v Záporožskej oblasti a Hnativky v Doneckej oblasti.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.