Ropná kríza pre americké sankcie sa odkladá o rok. Vďaka Orbánovi

Koncom minulého týždňa sa vo Washingtone stretol maďarský premiér Viktor Orbán s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Stretnutie sa podľa slov účastníkov aj pozorovateľov nieslo v pomerne priateľskom duchu. Nie je tajomstvom, že obaja lídri k sebe dlhodobo prechovávajú isté sympatie.

Hoci na stretnutí prebrali viaceré záležitosti, jedna z tém vyčnievala nad všetky ostatné. Orbán v Bielom dome jasne loboval za výnimku pre Maďarsko z amerických sankcií na dve ruské ropné spoločnosti – Lukoil a Rosnefť.

Trumpova administratíva totiž koncom októbra zakázala americkým firmám s nimi obchodovať. A keďže zahraničným subjektom to nariadiť nemôže, v rámci mechanizmu sa spomína, že USA môžu svoje sankcie rozšíriť aj na tie spoločnosti v tretích štátoch, ktoré pokračujú v biznise s Lukoilom a Rosnefťou. Alebo na tie, ktoré sprostredkujú výmenu platieb za dodávky ropy, teda najmä banky.

Znamená to, že aj keby sa jednotlivé ropné rafinérie nebáli sankčných obmedzení a pokračovali v obchode, najmä európske peňažné domy zrejme nebudú ochotné prevádzať naďalej peniaze na účty ruských dodávateľov. Ak by sa totiž stali terčom sankcií USA a boli odrezané od ich finančného systému a dolára, bolo by to pre nich likvidačné.

Orbán uspel. A Slovensko s ním

Maďarská rafinéria MOL si však so sankciami už nemusí lámať hlavu. Premiér Orbán totiž dokázal Trumpa presvedčiť o tom, že jeho vnútrozemská krajina to nemá s dodávkami ropy jednoduché a životaschopné alternatívy v súčasnosti neexistujú.

Svedčí o tom aj výpoveď Donalda Trumpa krátko po stretnutí, keď povedal, že pre Orbána „je veľmi ťažké získať ropu a plyn z iných oblastí“ ako z Ruska.

Maďarský premiér následne na tlačovej konferencii vyhlásil, že sa mu podarilo vyrokovať úplnú a časovo neobmedzenú výnimku zo sankcií pre dodávky ropy od oboch ruských spoločností. Predstaviteľ Bieleho domu však neskôr pre médiá uviedol, že Donald Trump oslobodil Maďarsko od sankcií na jeden rok. Tieto informácie neskôr potvrdil aj šéf americkej diplomacie Marco Rubio.

Hoci sa Slovensko vo výnimke priamo nespomína, faktom je, že rafinéria Slovnaft od Rosnefti žiadne dodávky neodoberá a hoci ropa od Lukoilu putuje aj na Slovensko, Slovnaft ani s druhou ruskou spoločnosťou neobchoduje.

Vlastníkom ropy Lukoilu sa stáva na bielorusko-ukrajinských hraniciach skupina MOL, ktorá potom prepravuje ropu cez Ukrajinu pod vlastným menom a až následne ju za odplatu distribuuje svojej dcérskej firme na Slovensko. Ak teda Viktor Orbán uspel na rokovaní s Donaldom Trumpom a dohodol výnimku z amerických sankcií, tak by mala byť kríza automaticky zažehnaná aj pre Slovnaft. Minimálne na Američanmi komunikovaný jeden rok.

Dodajme, že podľa dostupných informácií z vlaňajška tvorí ročný objem ropy dodanej Lukoilom dohromady približne štyri až päť miliónov ton, z čoho zhruba dva milióny smerujú na Slovensko. Vzhľadom na to, že Slovnaft ročne spracuje okolo 4,5 milióna ton čierneho zlata, ide o zhruba 40 percent jeho potrieb, čo je extrémne náročné z mesiaca na mesiac nahradiť.

MOL a Slovnaft budú mať teraz aspoň rok na to, aby našli alternatívne cesty a dodávateľov, inak budú musieť žiadať o predĺženie výnimky, alebo hľadať spôsoby, ako mechanizmus elegantne obísť. Napríklad zvýšiť nákupy od druhej ruskej spoločnosti, ktorá dodáva ropu do regiónu a nie je na americkom sankčnom zozname – spoločnosti Tatnefť.

Alebo ropu pred nákupom preprať cez iného ruského sprostredkovateľa. MOL by sa napríklad mohol snažiť o zvýšenie dodávok od spoločnosti Tatnefť, ktorá by však nemusela produkovať viac, stačilo by jej nakúpiť ropu od Lukoilu predtým, než si ju preberie maďarský koncern.

Rok 2027 bude konečný

Akúkoľvek podobu však bude mechanizmus obchádzania sankcií mať, pokiaľ sa v Európe výrazne nezmení politické status quo, od začiatku roka 2028 bude musieť Maďarsko aj Slovensko s veľkou pravdepodobnosťou prejsť na dodávky ropy od alternatívnych neruských dodávateľov.

V rámci programu REPowerEU chce totiž EÚ úplne zakázať dovoz ruských energonosičov, čo sa už nedotkne iba firmy Lukoil, ale aj zvyšných potenciálnych ruských dodávateľov. Plán zatiaľ nebol schválený členskými štátmi, na jeho odklepnutie však stačí kvalifikovaná väčšina. Očakáva sa, že by mal pohodlne prejsť ešte v tomto roku.

Pre Slovensko a Maďarsko to predstavuje problém. Hoci na papieri existuje jasná alternatíva v podobe ropovodu Adria, ktorý sa začína v chorvátskom prístavnom meste Omišajl a kapacitne postačuje na suplovanie východnej trasy z Ruska (cez Družbu), v praxi je to o niečo horšie.

Slovnaft aj MOL dlhodobo poukazujú na to, že ropovod momentálne nedokáže dlhodobo operovať pod takým vysokým tlakom, ktorý by bol potrebný na jeho plné využitie – dodať do Maďarska ročne okolo 14 miliónov ton ropy.

Najnovšie sa v septembri uskutočnili testy, po ktorých Slovnaft informoval, že ropovod nedokázal pracovať s dostatočnou kapacitou dlhšie ako dve hodiny. Chorvátsky partner sa tiež odvolával na výpadky elektriny a správa o priebehu testovania pôsobila pomerne bizarne.

Treba dodať, že chorvátsky prevádzkovateľ Janaf si za prepravu pýta neštandardne vysoké poplatky, ktoré sa v porovnaní s tými aktuálnymi šplhajú podľa starších výpovedí z odvetvia do päťnásobných výšin.