Preskočiť na obsah
  |  

Salvini: Pomoc Ukrajine môže byť palivom pre korupciu

Taliansky podpredseda vlády Matteo Salvini v piatok vyhlásil, že poskytovanie ďalšej pomoci Ukrajine nepomôže ukončiť vojnu s Ruskom a mohlo by „slúžiť ako palivo pre ďalšiu korupciu“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento týždeň požiadal o demisiu dvoch ministrov vládneho kabinetu. Dôvodom je korupčná kauza v energetickom sektore, kde sa celková hodnota úplatkov mohla vyšplhať na viac ako 90 miliónov eur.

Salvini tvrdí, že v ukrajinskom vedení nemusí ísť o jediný prípad korupcie. Podľa jeho názoru by „peniaze talianskych pracujúcich a dôchodcov nemali financovať ďalšiu korupciu na Ukrajine“. Zároveň zdôraznil, že posielanie ďalších zbraní vojnu nevyrieši.

Salvini, vedúci strany Liga, mal pred ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022 úzke väzby s Ruskom. Napriek tomu doteraz podporil rozhodnutie premiérky Giorgie Meloniovej posielať vojenskú pomoc Kyjevu. Jeho vyjadrenia však vyvolali rozpory v talianskej vláde.

(reuters, sie)

  |  

Rusko bolo v prvých troch kvartáloch tretím najväčším exportérom plynu do EÚ

Rusko sa v období od januára do septembra 2025 umiestnilo na treťom mieste v hodnotovom meradle dovozu plynu do Európskej únie. Vedenie prevzali Spojené štáty americké a Alžírsko.

Ruský podiel predstavoval 16,1 percenta s celkovým objemom nákupov 10,6 miliardy eur, čo znamená nárast o 1,6 percenta oproti rovnakému obdobiu v roku 2024, informovala ruská agentúra Tass.

Spojené štáty americké dominovali v dodávkach skvapalneného zemného plynu s podielom 29,5 percenta a hodnotou 19,4 miliardy eur. Alžírsko obsadilo druhú pozíciu s podielom 16,13 percenta a objemom 10,6 miliardy eur.

Nórsko sa umiestnilo na štvrtom mieste s 12,3-percentným podielom a hodnotou 8,1 miliardy eur, Spojené kráľovstvo na piatom so siedmimi percentami a 4,5 miliardami eur.

V septembri 2025 dosiahli európske nákupy ruského plynu najnižšiu hodnotu – 830 miliónov eur – od augusta 2023.

(sie)

  |  

Brazília chce štvornásobne zvýšiť svetové využívanie biopalív do roku 2035

Brazília, ako hostiteľ klimatickej konferencie COP30, vyzýva národy, aby sa zaviazali k štvornásobnému zvýšeniu globálneho využívania obnoviteľných palív do roku 2035. Patria sem biopalivá, vodík a bioplyny. Environmentálni aktivisti však varujú, že výroba palív z plodín ohrozuje potravinovú bezpečnosť a prírodu.

Biopalivá v Brazílii poháňajú približne štvrtinu dopravného sektora. Tento sektor vytvára pre ekonomiku Brazílie asi 762-tisíc pracovných miest. Spoločnosti ako Toyota sa v Brazílii venujú biopalivám už 16 rokov. Pestujú kukuricu a cukrovú trstinu na výrobu etanolu.

Kritici však upozorňujú na súvisiace hrozby. Rozšírenie výroby biopalív môže viesť k ďalšiemu nadmernému využívaniu pôdy.

Podľa listu, ktorý na protest vydalo viac ako sto vedcov, by dopyt po biopalivách do roku 2030 mohol vyžadovať približne 52 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy, teda plochu približne vo veľkosti Španielska.

(reuters, sie)

  |  

Riziko od Antifa Ost v Nemecku kleslo, tvrdia bezpečnostné služby

Nemecké úrady v piatok uviedli, že bezpečnostné riziko spojené so skupinou Antifa Ost, ktorú Washington klasifikoval ako globálnu teroristickú organizáciu, sa v uplynulom období výrazne znížilo. Zdôvodňujú to sériou zatknutí a odsúdení členov tejto skupiny.

Hovorkyňa nemeckého ministerstva vnútra Sarah Frühaufová vyhlásila, že posudok nemeckých bezpečnostných orgánov konštatuje značný pokles potenciálnej hrozby zo strany tejto skupiny.

Spojené štáty americké zaradili Antifa Ost a tri ďalšie európske skupiny medzi „špeciálne určené globálne teroristické organizácie“. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio to zdôvodnil rozhodnutím potlačiť „kampaň politického násilia.“

Antifa Ost, tiež známa ako „Hammer Gang“, pôsobí ako extrémistická sieť a jej členovia majú na konte viaceré násilné útoky proti osobám, ktoré skupina považuje za „fašistov na nemeckej pravicovej scéne“.

(reuters, sie)

  |  

Babiš zverejnil majetky. Priznal milióny z Agrofertu, šesť áut a neznámu nehnuteľnosť

Pravdepodobne opäť budúci český premiér a siedmy najbohatší Čech podľa Forbesu Andrej Babiš zverejnil nové majetkové priznanie. V dokumente podľa Seznam Zprávy priznal, že mu firmy z holdingu Agrofert a jeho dva zverenecké fondy vyplatili celkovo vyše 477 miliónov korún.

Z toho najväčšiu časť, viac než 380 miliónov, predstavovali platby priamo od Agrofertu. Babiš priznal aj nákup nehnuteľnosti za 389,8 milióna, no odmietol uviesť podrobnosti. V registri nehnuteľností pritom prevod na jeho meno nenašli.

Ďalej uviedol v priznaní jednu pohľadávku v hodnote 1,658 miliardy a druhú vo výške 22,5 milióna korún, čo predstavuje pokles oproti minulému roku. Je majiteľom šiestich vozidiel vrátane troch luxusných modelov značky Mercedes, Aston Martinu a obytného Fiatu, ktorý využíval počas kampane.

Vlastní tiež akcie známych spoločností ako Nestlé, Roche či Swatch, no bez uvedenia rozsahu. Okrem toho dostal 1 300 korún od hnutia ANO a penziu z Česka vo výške 245-tisíc korún a zo Slovenska celkovo 153-tisíc korún.

(max)

  |  

Rusko zostáva otvorené samitu s USA v Budapešti, tvrdí Zacharovová

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v piatok potvrdilo svoju otvorenosť k myšlienke samitu s USA v Budapešti. Podmienkou je podľa ministerstva dôkladná príprava a zohľadnenie dohôd z minulého stretnutia medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom na Aljaške.

Ruská hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová spresnila, že diplomatické kontakty medzi ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom pokračujú.

Obe krajiny sa na samite v Budapešti dohodli minulý mesiac. Krátko nato ho však Trump zrušil a odôvodnil to tým, že nechce mať stretnutie bez konkrétneho prínosu. Moskva hovorí, že je primárnym záujmom zachovať dialóg medzi oboma krajinami.

(reuters, sie)