Preskočiť na obsah
  |  

Dánsky minister Rasmussen vytvoril pre svojich odporcov online skupinu

Dánsky expremiér a úradujúci minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen zvolil nezvyčajný spôsob interakcie so svojimi kritikmi. Na sociálnej sieti Facebook vytvoril skupinu s názvom „Všetci, čo nenávidia Larsa Løkkeho“ s cieľom priamo komunikovať s používateľmi, ktorí ho kritizujú.

Spomínaná skupina vznikla približne pred dvoma týždňami. Vo štvrtok 13. novembra večer potom Rasmussen svojich kritikov vyzval, aby sa s ním stretli tvárou v tvár. Skupina má v súčasnosti približne 440 členov.

V príspevku napísal: „Píšete sem usilovne, tak sa stretnime v reálnom živote.“ Dodal, že chce vidieť, či sa z rozdielnych názorov podarí vytvoriť konštruktívnu konverzáciu. Stretnutie by sa malo konať v centre Kodane v sobotu 15. novembra večer. Rasmussen zároveň prisľúbil, že si všetkých kritikov vypočuje.

(tasr, sie)

  |  

Trump požiadal o prešetrenie Epsteinovho prepojenia s demokratmi

Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že požiadal ministerstvo spravodlivosti, aby prešetrilo údajné väzby zosnulého finančníka Jeffreya Epsteina s bankou JPMorgan a niekoľkými prominentnými osobnosťami Demokratickej strany, vrátane bývalého prezidenta Billa Clintona.

Výzva prišla potom, čo kongresový výbor zverejnil tisíce dokumentov, ktoré vyvolali nové otázky o Trumpovom vzťahu s odsúdeným sexuálnym delikventom. Okrem Clintona, ktorý sa s finančníkom stretával začiatkom prvej dekády tretieho tisícročia, Trump požiadal ministerstvo spravodlivosti o prešetrenie bývalého ministra financií Larryho Summersa a Reida Hoffmana, zakladateľa LinkedInu a prominentného darcu Demokratickej strany.

Na sociálnych sieťach prezident napísal, že Epstein bol demokrat a predstavuje problém demokratov, nie republikánov.

JPMorgan vydala vyhlásenie, že ľutuje svoje spojenie s Epsteinom.

Trump a Epstein boli priatelia na prelome milénia, ale hlava štátu tvrdí, že väzby s Epsteinom prerušila pred jeho odsúdením v roku 2008.

(reuters, sie)

  |  

Salvini: Pomoc Ukrajine môže byť palivom pre korupciu

Taliansky podpredseda vlády Matteo Salvini v piatok vyhlásil, že poskytovanie ďalšej pomoci Ukrajine nepomôže ukončiť vojnu s Ruskom a mohlo by „slúžiť ako palivo pre ďalšiu korupciu“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento týždeň požiadal o demisiu dvoch ministrov vládneho kabinetu. Dôvodom je korupčná kauza v energetickom sektore, kde sa celková hodnota úplatkov mohla vyšplhať na viac ako 90 miliónov eur.

Salvini tvrdí, že v ukrajinskom vedení nemusí ísť o jediný prípad korupcie. Podľa jeho názoru by „peniaze talianskych pracujúcich a dôchodcov nemali financovať ďalšiu korupciu na Ukrajine“. Zároveň zdôraznil, že posielanie ďalších zbraní vojnu nevyrieši.

Salvini, vedúci strany Liga, mal pred ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022 úzke väzby s Ruskom. Napriek tomu doteraz podporil rozhodnutie premiérky Giorgie Meloniovej posielať vojenskú pomoc Kyjevu. Jeho vyjadrenia však vyvolali rozpory v talianskej vláde.

(reuters, sie)

  |  

Rusko bolo v prvých troch kvartáloch tretím najväčším exportérom plynu do EÚ

Rusko sa v období od januára do septembra 2025 umiestnilo na treťom mieste v hodnotovom meradle dovozu plynu do Európskej únie. Vedenie prevzali Spojené štáty americké a Alžírsko.

Ruský podiel predstavoval 16,1 percenta s celkovým objemom nákupov 10,6 miliardy eur, čo znamená nárast o 1,6 percenta oproti rovnakému obdobiu v roku 2024, informovala ruská agentúra Tass.

Spojené štáty americké dominovali v dodávkach skvapalneného zemného plynu s podielom 29,5 percenta a hodnotou 19,4 miliardy eur. Alžírsko obsadilo druhú pozíciu s podielom 16,13 percenta a objemom 10,6 miliardy eur.

Nórsko sa umiestnilo na štvrtom mieste s 12,3-percentným podielom a hodnotou 8,1 miliardy eur, Spojené kráľovstvo na piatom so siedmimi percentami a 4,5 miliardami eur.

V septembri 2025 dosiahli európske nákupy ruského plynu najnižšiu hodnotu – 830 miliónov eur – od augusta 2023.

(sie)

  |  

Brazília chce štvornásobne zvýšiť svetové využívanie biopalív do roku 2035

Brazília, ako hostiteľ klimatickej konferencie COP30, vyzýva národy, aby sa zaviazali k štvornásobnému zvýšeniu globálneho využívania obnoviteľných palív do roku 2035. Patria sem biopalivá, vodík a bioplyny. Environmentálni aktivisti však varujú, že výroba palív z plodín ohrozuje potravinovú bezpečnosť a prírodu.

Biopalivá v Brazílii poháňajú približne štvrtinu dopravného sektora. Tento sektor vytvára pre ekonomiku Brazílie asi 762-tisíc pracovných miest. Spoločnosti ako Toyota sa v Brazílii venujú biopalivám už 16 rokov. Pestujú kukuricu a cukrovú trstinu na výrobu etanolu.

Kritici však upozorňujú na súvisiace hrozby. Rozšírenie výroby biopalív môže viesť k ďalšiemu nadmernému využívaniu pôdy.

Podľa listu, ktorý na protest vydalo viac ako sto vedcov, by dopyt po biopalivách do roku 2030 mohol vyžadovať približne 52 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy, teda plochu približne vo veľkosti Španielska.

(reuters, sie)

  |  

Riziko od Antifa Ost v Nemecku kleslo, tvrdia bezpečnostné služby

Nemecké úrady v piatok uviedli, že bezpečnostné riziko spojené so skupinou Antifa Ost, ktorú Washington klasifikoval ako globálnu teroristickú organizáciu, sa v uplynulom období výrazne znížilo. Zdôvodňujú to sériou zatknutí a odsúdení členov tejto skupiny.

Hovorkyňa nemeckého ministerstva vnútra Sarah Frühaufová vyhlásila, že posudok nemeckých bezpečnostných orgánov konštatuje značný pokles potenciálnej hrozby zo strany tejto skupiny.

Spojené štáty americké zaradili Antifa Ost a tri ďalšie európske skupiny medzi „špeciálne určené globálne teroristické organizácie“. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio to zdôvodnil rozhodnutím potlačiť „kampaň politického násilia.“

Antifa Ost, tiež známa ako „Hammer Gang“, pôsobí ako extrémistická sieť a jej členovia majú na konte viaceré násilné útoky proti osobám, ktoré skupina považuje za „fašistov na nemeckej pravicovej scéne“.

(reuters, sie)