Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Cyprus bude od roku 2027 dodávať zemný plyn do Európskej únie

Cyprus bude od roku 2027 dodávať zemný plyn do Európskej únie, oznámil v piatok cyperský prezident Nikos Christodoulides. Vyhlásil to po stretnutí s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Berlíne.

Prezident zdôraznil, že východná oblasť Stredozemného mora sa môže stať energetickým koridorom pre Európu. Cyprus v tejto oblasti úzko spolupracuje s okolitými štátmi, predovšetkým s Egyptom a Izraelom. Podľa Christodoulidesa už boli podpísané dohody o dodávkach plynu do EÚ, ktoré nadobudnú účinnosť od roku 2027.

V oblasti okolo cyperského ostrova sa nachádzajú významné ložiská zemného plynu. Tieto zdroje umožňujú Cypru stať sa významným dodávateľom pre Európsku úniu.

Cyprus však stále vedie územné spory s Tureckom, ktoré okupuje severnú časť krajiny. Napriek tomu sa Cyprus pripravuje na dodávky plynu.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Britská ministerka mení konsolidačné plány, trhy sa obávajú dôsledkov

Britská ministerka financií Rachel Reevesová zmenila svoju stratégiu. Z dôvodu konsolidácie verejných financií pôvodne plánovala zvýšiť daň z príjmov, aby získala peniaze na financovanie verejných služieb. Teraz však od tohto plánu ustúpila vďaka lepším hospodárskym prognózam.

Rozhodnutie však vzbudilo znepokojenie na finančných trhoch. Investori sa obávajú, ako Reevesová získa potrebné peniaze do rozpočtu. Trhy reagovali poklesom cien vládnych dlhopisov a zvýšením nákladov na vládne pôžičky.

Reevesová potrebuje získať desiatky miliárd libier. Jej pôvodný plán počítal so zvýšením dane z príjmov, čo by bolo prvým zvýšením od sedemdesiatych rokov 20. storočia. Podľa jej slov si vďaka novému fiškálnemu výhľadu britskej ekonomiky uvedomila, že to už nie je potrebné.

Problémom je, že investori preferovali plán so zvýšením dane z príjmov. Zdal sa im jasnejší a bezpečnejší ako hľadanie iných zdrojov.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Lajčák prelomil mlčanie. S Epsteinom komunikoval

Bývalý slovenský minister zahraničných vecí a súčasný poradca predsedu vlády Miroslav Lajčák v piatok potvrdil, že v minulosti komunikoval s americkým finančníkom Jeffreym Epsteinom, ale iba spoločensky a v rámci svojich diplomatických povinností.

Lajčák zdôraznil, že otvorenie Epsteinovho trestného prípadu americkou justíciou, týkajúceho sa zneužívania maloletých, sa uskutočnilo až po jeho odchode z New Yorku v roku 2018. V tom čase pôsobil ako predseda Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.

Exminister odsúdil Epsteinove činy, ktorých plný rozsah vyšiel najavo až po finančníkovom zatknutí. Podľa vlastného vyjadrenia nevedel o trestnej činnosti Epsteina v čase, keď bol s ním v kontakte.

Úlohou diplomata je podľa exministra nadväzovať kontakty s čo najširším okruhom partnerov, a takých ľudí vraj stretol počas svojej kariéry tisícky. Počas jeho pôsobenia v New Yorku mu podľa jeho vlastných predstavili desiatky vplyvných ľudí vrátane Epsteina, s ktorým vtedy udržiavali kontakty mnohé verejne činné osoby z USA aj zo zahraničia.

„Naša následná komunikácia, ktorú inicioval on, mala spoločenský charakter, bola dominantne venovaná komentovaniu aktuálneho diania vo svete,“ povedal Lajčák s tým, že podobnú komunikáciu udržiava dodnes s desiatkami ľudí, s ktorými sa počas svojej profesionálnej kariéry zoznámil. „Moje svedomie je čisté, nebolo v nej nič, čo by vybočovalo zo štandardného rámca,“ zdôraznil. 

(tasr, sie)

Minúta  |  

Dánsky minister Rasmussen vytvoril pre svojich odporcov online skupinu

Dánsky expremiér a úradujúci minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen zvolil nezvyčajný spôsob interakcie so svojimi kritikmi. Na sociálnej sieti Facebook vytvoril skupinu s názvom „Všetci, čo nenávidia Larsa Løkkeho“ s cieľom priamo komunikovať s používateľmi, ktorí ho kritizujú.

Spomínaná skupina vznikla približne pred dvoma týždňami. Vo štvrtok 13. novembra večer potom Rasmussen svojich kritikov vyzval, aby sa s ním stretli tvárou v tvár. Skupina má v súčasnosti približne 440 členov.

V príspevku napísal: „Píšete sem usilovne, tak sa stretnime v reálnom živote.“ Dodal, že chce vidieť, či sa z rozdielnych názorov podarí vytvoriť konštruktívnu konverzáciu. Stretnutie by sa malo konať v centre Kodane v sobotu 15. novembra večer. Rasmussen zároveň prisľúbil, že si všetkých kritikov vypočuje.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Trump požiadal o prešetrenie Epsteinovho prepojenia s demokratmi

Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že požiadal ministerstvo spravodlivosti, aby prešetrilo údajné väzby zosnulého finančníka Jeffreya Epsteina s bankou JPMorgan a niekoľkými prominentnými osobnosťami Demokratickej strany, vrátane bývalého prezidenta Billa Clintona.

Výzva prišla potom, čo kongresový výbor zverejnil tisíce dokumentov, ktoré vyvolali nové otázky o Trumpovom vzťahu s odsúdeným sexuálnym delikventom. Okrem Clintona, ktorý sa s finančníkom stretával začiatkom prvej dekády tretieho tisícročia, Trump požiadal ministerstvo spravodlivosti o prešetrenie bývalého ministra financií Larryho Summersa a Reida Hoffmana, zakladateľa LinkedInu a prominentného darcu Demokratickej strany.

Na sociálnych sieťach prezident napísal, že Epstein bol demokrat a predstavuje problém demokratov, nie republikánov.

JPMorgan vydala vyhlásenie, že ľutuje svoje spojenie s Epsteinom.

Trump a Epstein boli priatelia na prelome milénia, ale hlava štátu tvrdí, že väzby s Epsteinom prerušila pred jeho odsúdením v roku 2008.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Salvini: Pomoc Ukrajine môže byť palivom pre korupciu

Taliansky podpredseda vlády Matteo Salvini v piatok vyhlásil, že poskytovanie ďalšej pomoci Ukrajine nepomôže ukončiť vojnu s Ruskom a mohlo by „slúžiť ako palivo pre ďalšiu korupciu“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento týždeň požiadal o demisiu dvoch ministrov vládneho kabinetu. Dôvodom je korupčná kauza v energetickom sektore, kde sa celková hodnota úplatkov mohla vyšplhať na viac ako 90 miliónov eur.

Salvini tvrdí, že v ukrajinskom vedení nemusí ísť o jediný prípad korupcie. Podľa jeho názoru by „peniaze talianskych pracujúcich a dôchodcov nemali financovať ďalšiu korupciu na Ukrajine“. Zároveň zdôraznil, že posielanie ďalších zbraní vojnu nevyrieši.

Salvini, vedúci strany Liga, mal pred ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022 úzke väzby s Ruskom. Napriek tomu doteraz podporil rozhodnutie premiérky Giorgie Meloniovej posielať vojenskú pomoc Kyjevu. Jeho vyjadrenia však vyvolali rozpory v talianskej vláde.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.