Preskočiť na obsah
  |  

Magyar v Győri prvýkrát hovoril o sebe ako o kandidátovi na premiéra

Predseda maďarskej opozičnej strany TISZA Péter Magyar v sobotu počas zhromaždenia v severomaďarskom Győri po prvýkrát jasne deklaroval svoj záujem stať sa premiérom Maďarska. Stretnutie sa konalo na Námestí viedenskej brány.

Magyar vo svojom prejave opakovane zdôrazňoval obrovskú zodpovednosť, ktorú funkcia premiéra prináša. Prisľúbil, že v prípade získania dôvery Maďarov bude pracovať nepretržite a bude obhajovať záujmy každého občana doma i v zahraničí.

Svoje vymedzenie sa voči vláde dal najavo kritikou Fideszu a jeho spôsobu organizácie takzvaného protivojnového mítingu v Olympijskom športovom parku, ktorý bol uzatvorený a prístup mali len vopred registrovaní účastníci. Magyar v tejto téme položil premiérovi Viktorovi Orbánovi otázku, koho sa vlastne bojí.

Orbán, naopak, vyzýval na jednotu, hovoril o historických krivdách spôsobených Trianonom a potrebe finančného ochranného štítu pre Maďarsko. Opätovne zdôraznil potrebu ukončenia vojny na Ukrajine ako cestu k novej európskej bezpečnostnej architektúre.

(tasr, sie)

  |  

Premiér Saska: Po vojne treba obnoviť dovoz energií z Ruska

Premiér nemeckej spolkovej krajiny Sasko Michael Kretschmer vyzval na obnovenie dovozu energetických surovín z Ruska po ukončení vojny na Ukrajine. V rozhovore pre mediálnu skupinu Funke zdôraznil, že je v záujme Nemecka obnoviť dodávky z Ruska po prímerí, avšak bez návratu k predošlej závislosti.

Kretschmer zdôraznil, že dobré ekonomické vzťahy s Moskvou môžu prispieť aj k zaisteniu nemeckej bezpečnosti. Pripomenul, že už v minulosti upozorňoval na potrebu obnovy dodávok plynu, čím opakovane čelil kritike nielen zo strany politických oponentov, ale aj vlastných kolegov zo strany CDU.

Európska únia zaviedla sankcie voči ruskému energetickému sektoru ako odpoveď na inváziu na Ukrajinu. Ruský prezident Vladimir Putin, naopak, tvrdí, že sankcie poškodzujú predovšetkým samotnú Európu.

Podľa Kretschmera by malo Nemecko zvažovať dosah sankcií z hľadiska vlastných ekonomických záujmov. Obáva sa, že aktuálny prístup môže viesť k deindustrializácii krajiny.

Saský premiér zdôraznil, že Rusko je agresor, no zároveň tvrdí, že Nemecko sa môže brániť len vtedy, ak zostane ekonomicky silné a konkurencieschopné.

(sie)

  |  

Blanár: Kardinál Duka bol úprimným priateľom Slovenska

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár v sobotu viedol slovenskú vládnu delegáciu na pohrebe emeritného pražského arcibiskupa kardinála Dominika Duku v Katedrále sv. Víta v Prahe. Vo svojom vyjadrení na sociálnych sieťach označil Duku za významnú osobnosť katolíckej cirkvi a úprimného priateľa Slovenska, ktorý výrazne prispel k upevňovaniu slovensko-českých vzťahov.

„V dobe plnej každodenného hluku nám osobnosť kardinála Duku pripomína, že hodnoty ako pravda, viera, odvaha a služba druhým majú trvalý význam,“ zdôraznil Blanár.

Šéf slovenskej diplomacie vyzdvihol aj Dukovu tohtoročnú účasť na cyrilo-metodských oslavách na Devíne a púti v Nitre, ktorými potvrdil spoločné duchovné dedičstvo oboch národov. „Nezabudneme na Vašu Eminenciu, Dominika kardinála Duku. Odpočívajte v pokoji,“ uzavrel minister.

Na rozlúčke sa zúčastnili viacerí členovia slovenskej vlády vrátane ministra zdravotníctva Kamila Šaška, ministra investícií Samuela Migaľa a štátneho tajomníka Tibora Bernaťáka. Prítomní boli aj český prezident Petr Pavel, bývalí prezidenti Miloš Zeman a Václav Klaus či významní predstavitelia politického, verejného a kultúrneho života.

Kardinál Duka zomrel 4. novembra vo veku 82 rokov. Bol posledným žijúcim kardinálom v Českej republike a pražským arcibiskupom bol v rokoch 2010 až 2022.

(tasr, sie)

  |  

Trump v primárkach do Kongresu nepodporí svoju exstúpenkyňu Greeneovú

Americký prezident Donald Trump oznámil, že v republikánskych primárkach už nebude podporovať kongresmanku Marjorie Taylor Greeneovú zo štátu Georgia, ktorá patrila k jeho najhlasnejším stúpencom. Rozhodnutie oznámil prostredníctvom svojej sociálnej siete Truth Social, kde Greeneovú označil za „bláznivú“ a vyčítal jej kritiku jeho vlády.

Trump ju obvinil, že zradila Republikánsku stranu a pridala sa k ľavici. Dodal, že ak sa v jej okrsku objaví vhodný protikandidát, bude mať jeho plnú podporu.

Greeneová v minulosti verejne podporovala Trumpa – dokonca si počas prejavu v Kongrese nasadila šiltovku s nápisom „Trump mal vo všetkom pravdu“. Postupne sa však názorovo vzdialili. Greeneová nesúhlasí s Trumpovým postojom k Epsteinovi a vojenským operáciám a vyjadruje obavy z rastúcich životných nákladov.

Kongresmanka obviňuje prezidenta, že bráni zverejneniu všetkých spisov z kauzy Epstein, v ktorých sa jeho meno údajne spomína.

(tasr, sie)

  |  

Čína urýchľuje štart misie Šen-čou po poškodení kozmickej lode

Čína začala s prípravami na predčasné vyslanie kozmickej lode Šen-čou 22 k svojej trvalo obývanej vesmírnej stanici Tchien-kung. O štarte informovala štátna televízia CCTV v reakcii na nedávne poškodenie lode Šen-čou 20, ktoré narušilo plynulý chod programu.

Nová loď bude vyslaná bez posádky približne pol roka pred pôvodne plánovaným termínom. Jej hlavnou úlohou je zaistiť bezpečnosť astronautov na stanici. Poškodená Šen-čou 20 bola pravdepodobne zasiahnutá vesmírnym odpadom, pričom došlo k prasknutiu okna návratového modulu.

V dôsledku incidentu musela trojčlenná posádka zostať na stanici o deväť dní dlhšie, jej členovia sa vrátili na Zem pomocou Šen-čou 21. Nová generácia astronautov, ktorá priletela pred dvomi týždňami, tak po odlete kolegov nemala k dispozícii núdzovú loď.

Vyslanie lode Šen-čou 22 má zaistiť potrebné zásoby, technické vybavenie aj záložnú kapacitu na prípadnú evakuáciu. Stanica Tchien-kung dokáže krátkodobo hostiť až šesť ľudí, dlhodobo je však navrhnutá pre trojčlennú posádku.

(reuters, sie)

  |  

Koalícia sa podľa Puciho dohodla na zmene návrhu k rokovaciemu poriadku

Koaličné strany sa v Národnej rade SR dohodli na pozmeňujúcom návrhu k novele rokovacieho poriadku. Potvrdil to šéf poslaneckého klubu Hlasu Róbert Puci. Spresnil, že rokovania sa odohrali začiatkom novembra za účasti zástupcov všetkých koaličných strán aj predsedu SNS Andreja Danka.

Súčasťou pripravovaných zmien bude podľa koalície aj etický kódex poslanca. Ten má byť zaradený ako uznesenie na najbližšiu schôdzu parlamentu a má upraviť pravidlá správania členov zákonodarného zboru.

Novela rokovacieho poriadku je momentálne v druhom čítaní. O návrhu sa bude detailne diskutovať a hlasovať na schôdzi parlamentu, ktorá sa začne 25. novembra.

Pripravované zmeny zahŕňajú napríklad zrušenie povinnosti nahlas čítať pozmeňujúci návrh, úpravu rečníckych časov a zmeny v postupe počas hodiny otázok. Koaliční poslanci plánujú aj zákaz používania obrazových pomôcok v rokovacej sále.

Podľa koalície je cieľom úpravy rokovacieho poriadku zvýšiť efektivitu a kultúru parlamentných rokovaní, ako aj upraviť správanie poslancov a postup pri legislatíve. Schvaľovanie finálnej podoby novely bude predmetom ďalšej debaty.

(tasr, sie)