Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Greeneová obviňuje Trumpa: Po jeho útokoch čelím vyhrážkam

Republikánska kongresmanka Marjorie Taylor Greeneová obvinila prezidenta USA Donalda Trumpa, že jeho vyjadrenia na jej adresu spôsobili vlnu vyhrážok a vystavili ju nebezpečenstvu útoku na jej osobu.

Kedysi patrila medzi najvernejších podporovateľov Trumpa, no po názorovom rozkole ju prezident označil za „bláznivú, zradkyňu a hanbu strany“ a verejne podporil myšlienku, že by v jej okrsku mal kandidovať nový republikán. Greeneová spája Trumpove útoky s nárastom agresivity radikálnych internetových trollov.

Rozkol sa vyostril pred hlasovaním o zverejnení spisov k prípadu Jeffreyho Epsteina. Greeneová obvinila prezidenta z klamstiev a pokusu zastrašiť republikánov. Biely dom na jej obvinenia zatiaľ nereagoval.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Zelenskyj ohlásil reorganizáciu v štátnej energetike z dôvodu korupcie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na rozsiahly korupčný škandál ohlásil reorganizáciu a personálne zmeny vo vedení štátnych energetických podnikov. Ukrajinské protikorupčné úrady odhalili, že členovia organizovanej skupiny vybudovali sieť ovplyvňujúcu strategické štátne podniky vrátane Enerhoatomu, píše portál Unian.

Do kauzy úplatkov v objeme okolo sto miliónov dolárov boli zapletení aj predstavitelia na najvyšších úrovniach v rámci energetického sektora.

V dôsledku škandálu odstúpili minister spravodlivosti Herman Haluščenko a ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková. Podľa médií je kľúčovým podozrivým prezidentov bývalý obchodný partner Timur Mindič. Zelenskyj na sieti X avizoval úplný audit finančných aktivít a výmenu manažmentu firiem.

Do týždňa majú vzniknúť podmienky na vymenovanie novej dozornej rady Enerhoatomu – prevádzkovateľa ukrajinských jadrových elektrární. Prezident zároveň potvrdil, že personálne zmeny čakajú aj ďalšie významné štátne podniky vrátane Naftohazu a Ukrhydroenerha.

Zelenskyj nariadil vláde intenzívnu komunikáciu s orgánmi činnými v trestnom konaní a protikorupčnými úradmi. Zdôraznil, že úplná transparentnosť a integrita zostávajú prioritou pri riadení ukrajinského energetického sektora.

(sie)

Minúta  |  

Libanon plánuje sťažnosť na Izrael pre múr, ktorý presahuje hranice

Libanonská prezidentská kancelária v sobotu oznámila, že krajina podá sťažnosť Bezpečnostnej rade OSN pre výstavbu betónového múru, ktorý stavia Izrael a podľa Bejrútu presahuje „modrú líniu“ na južnej hranici Libanonu.

Modrá línia predstavuje demarkačnú čiaru OSN vyznačenú medzi Libanonom a Izraelom, na ktorú sa izraelské jednotky stiahli po svojom odchode z južného Libanonu v roku 2000. OSN upozorňuje, že novovybudovaný múr obmedzuje prístup libanonských obyvateľov k viac ako štyritisíc štvorcovým metrom územia.

Libanonská strana označila konanie Izraela za porušenie Rezolúcie 1701 Bezpečnostnej rady OSN a zásah do suverenity a územnej celistvosti krajiny. OSN aj dočasné mierové jednotky UNIFIL vyzvali Izrael, aby múr odstránil. Izraelská armáda však popiera, že by bariéra prekračovala modrú líniu.

Izrael tvrdí, že budovanie múru je súčasťou širších obranných opatrení, ktoré posilňuje od roku 2022 v reakcii na vojenské napätie v oblasti. UNIFIL v oblasti dohliada na mier od roku 1978 a v súčasnosti má viac ako 10-tisíc vojakov z 50 krajín sveta.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Ukrajinské jednotky sa stiahli z Novovasylivky, chcú chrániť životy vojakov

Ukrajinská armáda ustúpila zo strategicky položeného sídla Novovasylivka v Záporožskej oblasti. Krok bol prijatý v rámci reorganizácie frontu a preskupenia jednotiek na výhodnejšie obranné pozície, dôvodí ukrajinská armáda na sieti Telegram.

Cieľom je predovšetkým znížiť straty na životoch vojakov v čase masívnych útokov ruskej armády.

Ruské sily v Záporoží a južnej Dnepropetrovskej oblasti nepoľavujú v intenzite útokov. Snažia sa preraziť ukrajinské obranné línie, obísť pozície obrancov a izolovať mestá ako Huljajpole, tvrdí hovorca obranných síl Juh Vladislav Vološin.

Podľa analytikov z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) sa stav na fronte výrazne zhoršil, pričom Rusi obsadili aj ďalšie sídla. Ukrajinské sily sa sústreďujú na stabilizáciu obranných línií a minimalizáciu rizík pre životy vojakov.

(sie)

Minúta  |  

Magyar v Győri prvýkrát hovoril o sebe ako o kandidátovi na premiéra

Predseda maďarskej opozičnej strany TISZA Péter Magyar v sobotu počas zhromaždenia v severomaďarskom Győri po prvýkrát jasne deklaroval svoj záujem stať sa premiérom Maďarska. Stretnutie sa konalo na Námestí viedenskej brány.

Magyar vo svojom prejave opakovane zdôrazňoval obrovskú zodpovednosť, ktorú funkcia premiéra prináša. Prisľúbil, že v prípade získania dôvery Maďarov bude pracovať nepretržite a bude obhajovať záujmy každého občana doma i v zahraničí.

Svoje vymedzenie sa voči vláde dal najavo kritikou Fideszu a jeho spôsobu organizácie takzvaného protivojnového mítingu v Olympijskom športovom parku, ktorý bol uzatvorený a prístup mali len vopred registrovaní účastníci. Magyar v tejto téme položil premiérovi Viktorovi Orbánovi otázku, koho sa vlastne bojí.

Orbán, naopak, vyzýval na jednotu, hovoril o historických krivdách spôsobených Trianonom a potrebe finančného ochranného štítu pre Maďarsko. Opätovne zdôraznil potrebu ukončenia vojny na Ukrajine ako cestu k novej európskej bezpečnostnej architektúre.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Premiér Saska: Po vojne treba obnoviť dovoz energií z Ruska

Premiér nemeckej spolkovej krajiny Sasko Michael Kretschmer vyzval na obnovenie dovozu energetických surovín z Ruska po ukončení vojny na Ukrajine. V rozhovore pre mediálnu skupinu Funke zdôraznil, že je v záujme Nemecka obnoviť dodávky z Ruska po prímerí, avšak bez návratu k predošlej závislosti.

Kretschmer zdôraznil, že dobré ekonomické vzťahy s Moskvou môžu prispieť aj k zaisteniu nemeckej bezpečnosti. Pripomenul, že už v minulosti upozorňoval na potrebu obnovy dodávok plynu, čím opakovane čelil kritike nielen zo strany politických oponentov, ale aj vlastných kolegov zo strany CDU.

Európska únia zaviedla sankcie voči ruskému energetickému sektoru ako odpoveď na inváziu na Ukrajinu. Ruský prezident Vladimir Putin, naopak, tvrdí, že sankcie poškodzujú predovšetkým samotnú Európu.

Podľa Kretschmera by malo Nemecko zvažovať dosah sankcií z hľadiska vlastných ekonomických záujmov. Obáva sa, že aktuálny prístup môže viesť k deindustrializácii krajiny.

Saský premiér zdôraznil, že Rusko je agresor, no zároveň tvrdí, že Nemecko sa môže brániť len vtedy, ak zostane ekonomicky silné a konkurencieschopné.

(sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.