Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina dohodla nový plynový koridor z Grécka, cieľom je prekonať zimu

Ukrajina posilňuje pred zimou svoju energetickú bezpečnosť novou dohodou s Gréckom o dovoze plynu. Ako uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj, ide o ďalší krok v diverzifikácii trás, ktoré kompenzujú výpadky spôsobené ruskými útokmi na plynárenskú infraštruktúru, informuje agentúra Unian.

Na financovanie dovozu v objeme takmer dvoch miliárd eur prispieva ukrajinská vláda, európske banky, Nórsko aj Spojené štáty, pričom záruky poskytuje Európska komisia.

Zelenskyj vyjadril vďaku všetkým, ktorí pomáhajú zvládnuť kritickú vykurovaciu sezónu. Aktuálne Ukrajina denne dováža plyn z Maďarska (desať miliónov kubických metrov), Poľska (osem miliónov kubických metrov) a zo Slovenska (päť miliónov kubických metrov).

V dôsledku deviatich ruských útokov od októbra bola krajina nútená obnoviť aj nákladnejší tranzit cez Transbalkánsky koridor. Podľa šéfa Naftohazu Serhija Koreckého majú útoky za cieľ pripraviť Ukrajincov o plyn, teplo a elektrinu.

(mja)

Minúta  |  

Americké manévre v Karibiku vyvolali ostrú reakciu Venezuely

Venezuelský prezident Nicolás Maduro ostro skritizoval nové vojenské cvičenia USA a Trinidadu a Tobaga v karibských vodách pri štáte Sucre. Tvrdí, že manévre predstavujú bezpečnostnú hrozbu, a vyzval svojich prívržencov na protestné pochody počas ich trvania.

Ide o ďalší z radu incidentov, ktoré Caracas vníma ako provokácie zo strany Washingtonu. USA predtým zakotvili torpédoborec v Port of Spain a v uplynulých mesiacoch uskutočnili viaceré zásahy proti lodiam s podozrením na pašovanie drog, pri ktorých zahynuli desiatky ľudí – podľa niektorých organizácií však išlo o mimosúdne popravy.

Washington dlhodobo považuje Madura za nelegitímneho lídra a obviňuje ho z vedenia drogového kartelu, čo Maduro odmieta. Tvrdí, že Venezuela je obeťou geopolitickej hry a že ju bez jej vôle využívajú pašeráci ako tranzitnú trasu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Bloomberg: Merz môže dopadnúť ako Scholz, Nemecko čaká ďalšia kríza

Nemecký kancelár Friedrich Merz čelí rastúcej kritike v súvislosti so zhoršujúcou sa situáciou v Nemecku. Bloomberg tvrdí, že sa zvyšuje tlak na jeho možnú rezignáciu – dôvodom sú nielen ekonomické problémy, ale aj nespokojnosť voličov a nejednotná koalícia.

Nízka podpora verejnosti – len 16 percent podľa prieskumu N-tv – posilňuje obavy, že Merzova vláda by mohla skončiť skôr, než uplynie jej funkčné obdobie.

Jeho sľuby o rýchlej náprave situácie v Nemecku a opätovnom nadobudnutí globálneho významu sa zatiaľ nenaplnili. Namiesto toho krajinu sužujú prepúšťania, stagnácia domácich trhov a pokles akcií v obrannom sektore.

Vo svojom prvom prejave po nástupe do funkcie Merz sľúbil, že zastaví masovú migráciu, premení trvalo podfinancovaný Bundeswehr na najsilnejšiu armádu v Európe a ukončí jeden z najdlhších hospodárskych útlmov v povojnovej histórii Nemecka. Ani to zatiaľ nepremenil na realitu.

Prognózy hospodárskeho rastu boli najnovšie znížené pod jedno percento, čo podľa analytikov ešte viac podkopáva dôveru investorov. Návrat Donalda Trumpa, energetická kríza a oslabené vzťahy s Čínou len zvyšujú tlak.

(mja)

Minúta  |  

Prezident žiada vysvetlenie, Babiš odmieta konflikt záujmov

Andrej Babiš, poverený prezidentom Pavlom zostavením vlády, čelí opäť obvineniam z konfliktu záujmov. Hoci prezident žiada, aby pred možným vymenovaním vysvetlil, ako tento konflikt vyrieši, Babiš tvrdí, že žiadny stret neexistuje – držanie akcií podľa neho nie je problém.

Vo videu na sociálnych sieťach kritizoval konkrétne novinárov zo Seznam zprávy a Novinky.cz, ktoré spája s podnikateľom Ivom Lukačovičom. Obvinil ich z dlhodobej kampane proti svojej osobe a poukázal na údajné rozdiely vo platení daní medzi sebou a Lukačovičom – tvrdí, že na rozdiel od zakladateľa Seznam.cz platí dane v Česku, nie na Cypre.

Babiš sa zároveň bráni, že jeho Agrofert riadne odviedol daň z dividend a zisk použil na kúpu nehnuteľnosti. Odmietol, že by riešenie konfliktu záujmov plánoval cez legislatívu, a opäť sa postavil do pozície obete mediálneho útoku.

(mja)

Minúta  |  

Ukrajina oznámila, že obnoví výmenu vojnových zajatcov s Ruskom

Ukrajina a Rusko sa pripravujú na obnovenie pozastavených výmen vojnových zajatcov. V sobotu o tom na sociálnej sieti informoval ukrajinský tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov.

Proces by sa mal čoskoro obnoviť s cieľom priviesť späť z ruského zajatia 1 200 ukrajinských vojakov, napísal Umerov na Telegrame.

Dodal, že na pokyn ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského viedol rokovania zamerané na obnovu výmeny so sprostredkovateľmi v Turecku a Spojených arabských emirátoch.

Podľa ukrajinského tajomníka si počas nich vyjasnili základné otázky a čoskoro sa začnú technické konzultácie, aby sa vojaci mohli vrátiť domov ešte pred Vianocami.

Umerov viedol ukrajinskú delegáciu v rokovaniach s Ruskom začiatkom tohto roka. Najdôležitejším výsledkom májových a júnových rokovaní bola dohoda o výmene zajatcov, ktorej realizácia však bola neskôr pozastavená.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Británia obmedzí sociálne dávky a ochranu pre žiadateľov o azyl

Britská vláda plánuje zásadnú reformu azylovej politiky, ktorá má odradiť nelegálnych migrantov a uľahčiť ich vyhostenie. Ministerka vnútra Shabana Mahmoodová avizovala zrušenie zákonnej povinnosti poskytovať ubytovanie a finančné príspevky žiadateľom o azyl – pomoc už nebude automatická, ale podmienená.

„Táto krajina má hrdú tradíciu prijímania ľudí utekajúcich pred nebezpečenstvom, ale naša veľkorysosť priťahuje nelegálnych migrantov cez Lamanšský prieliv,“ povedala Mahmoodová.

Osoby so štatútom utečenca po novom dostanú len 30-mesačné povolenie, ktoré sa bude pravidelne prehodnocovať. Dlhodobý pobyt bude možné získať až po 20 rokoch. Vláda sa inšpirovala prísnym dánskym modelom a chce tak odstrániť „zlatý lístok“ pre migrantov.

Nový systém zároveň umožní zamietnuť pomoc tým, ktorí sa mohli uživiť sami, ale neurobili tak, alebo tým, ktorí sa dopustili trestných činov.

Mahmoodová chce návrh predložiť už v pondelok v parlamente a jej rezort ho označuje za najväčšiu reformu azylového systému v moderných dejinách Británie.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.