Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Švajčiarsky minister: Colná dohoda s USA nie je pakt s diablom

Švajčiarsky minister hospodárstva Guy Parmelin odmieta obvinenia, že Švajčiarsko uzavrelo „pakt s diablom“ v súvislosti s novou rámcovou obchodnou dohodou so Spojenými štátmi.

Namiesto pôvodnej všeobecnej colnej sadzby na úrovni 39  percent budú švajčiarske firmy čoskoro platiť iba 15  percent pri vstupe na americký trh. A to výmenou za investície v USA vo výške 200 miliárd dolárov.

Parmelin označil dohodu, ktorú v piatok oznámili, za rozumnú – podľa neho švajčiarsky priemysel už dlhšie plánoval rozšíriť výrobu v USA bez ohľadu na politiku Donalda Trumpa. Opatrenie privítali aj švajčiarske podniky, pretože im zaručuje rovnaké podmienky, aké majú konkurenti z EÚ.

Opozícia však upozorňuje na nedostatok transparentnosti a obavy z ústupkov. Zelení považujú dohodu za kapituláciu, ktorá uprednostňuje americké záujmy pred švajčiarskymi farmármi. Dohoda je zatiaľ nezáväzná, definitívne musí prejsť parlamentom.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Ukrajina rokuje o výmene zajatcov, domov by sa mohlo vrátiť až 1 200 ľudí

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že rokuje s Ruskom o ďalšej rozsiahlej výmene vojnových zajatcov. Cieľom je návrat až 1 200 Ukrajincov, pričom rokovania sprostredkúvajú Turecko a Spojené arabské emiráty. Moskva zatiaľ reakciu neposkytla, informuje CBS.

Zelenskyj zároveň zdôraznil, že Ukrajina vyvíja maximálne úsilie pre obnovu rokovaní, ktoré by mohli pomôcť ukončiť vojnu.

Fínsky prezident Alexander Stubb krátko predtým vyhlásil, že prímerie do jari je málo pravdepodobné. Podľa neho bude Európa potrebovať mýtickú „fínsku sisu“ – odhodlanie a vytrvalosť na zvládnutie zimy a ruských útokov.

Rusko pokračuje v útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, drony poškodili solárnu elektráreň v Odese. Ukrajinské sily zase zasiahli rafinériu v ruskom Samare a sklad dronov na Donbase.

(sie)

Minúta  |  

Kaliňák nevidí dôvod odvolať Lajčáka pre kontakt s Epsteinom

Erik Kaliňák, europoslanec a člen vedenia strany Smer, v diskusnej relácii O 5 minút 12 uviedol, že v súčasnosti nevidí dôvod odvolať Miroslava Lajčáka z postu poradcu premiéra Roberta Fica. Podľa Kaliňáka zo zverejnenej komunikácie Lajčáka s finančníkom Jeffreym Epsteinom nevyplýva žiadne etické ani trestné pochybenie. Reagoval tak na výzvu SNS, aby Lajčák skončil vo vládnych funkciách pre kontakty s Epsteinom.

Opozičná poslankyňa Zuzana Mesterová (PS) naopak tvrdí, že ide o vážne podozrenia a Lajčák by mal kauzu vysvetliť verejnosti. Domnieva sa, že Lajčák by nemal mať dôveru premiéra, ani pôsobiť v štátnej službe, a žiada preverenie prípadu príslušnými orgánmi.

V diskusii sa riešila aj demisia vicepremiéra Petra Kmeca (Hlas) pre sporný tender na podporu vedy a inovácií. Kaliňák pripustil zlyhanie v komunikácii, opozícia vidí problém v samotnej podstate tendra a hovorí o zvýhodňovaní vlastných ľudí.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Izraelská pravica: Netanjahu musí odmietnuť palestínsky štát. Inak odídeme z vlády

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu čelí silnej kritike zo strany svojich pravicových koaličných partnerov po tom, čo Spojené štáty a viacero moslimských krajín podporili návrh rezolúcie OSN, ktorá otvára cestu k vzniku palestínskeho štátu. Ministri Itamar Ben-Gvir a Becal’el Smotrič označili tento krok za neprijateľný a pohrozili odchodom z vlády, ak Netanjahu jasne neodmietne vznik palestínskeho štátu.

Netanjahu v nedeľu vyhlásil, že pozícia Izraela k vzniku palestínskeho štátu na akomkoľvek území zostáva nemenná. Zdôraznil, že Gazu čaká demilitarizácia a úplné odzbrojenie Hamasu „po dobrom alebo po zlom“ a že nepotrebuje „prednášky a ani potvrdenia, a to od nikoho“.

Plán na palestínsku štátnosť sa stal súčasťou amerického mierového návrhu pre Gazu po dvoch rokoch izraelsko-palestínskeho konfliktu, pričom rezolúcia OSN ráta s možnosťou vzniku nezávislého štátu pri splnení reforiem, ktoré sa od Palestínskej samosprávy vyžadujú.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Bielorusko privítalo znovuotvorenie dvoch hraničných priechodov s Poľskom

Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu privítalo rozhodnutie Poľska znovu otvoriť dve hraničné priechody Bobrowniki a Kužnica. Oba boli niekoľko rokov zatvorené. Poľská strana ich plánuje otvoriť v pondelok s určitými obmedzeniami.

Priechod Bobrowniki bude prístupný pre vozidlá registrované v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru. Hraničný priechod Kužnica bude otvorený pre osobnú dopravu s výnimkou autobusov.

„Vítame rozhodnutie Poľska znovu otvoriť dva predtým uzavreté hraničné priechody pre pohyb osôb, vozidiel a nákladu. Tento krok bude mať pozitívny vplyv na miestny obchod a odráža konštruktívny prístup Poľska zameraný na potreby jeho občanov,“ uviedlo bieloruské ministerstvo, ktoré tiež vyzvalo svojich ďalších európskych susedov, aby obnovili predošlý hraničný režim „v prospech obyčajných ľudí a cezhraničnej spolupráce“.

Hraničné priechody s Bieloruskom v Kužnici a Bobrownikoch sú uzavreté od roku 2021, respektíve 2023. Priechod v Kužnici Poľsko uzatvorilo po tom, čo sa cezeň snažili prejsť stovky migrantov, ktorí hádzali predmety po poľských policajtoch.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Arcibiskup Bober: Sloboda nie je len politická, ale duchovná hodnota

Sloboda, ktorú si pripomíname, nie je len politický pojem, ale hlboká duchovná hodnota. Vyžaduje si od každého z nás rozhodnutie konať dobro a žiť v službe druhým.

Pri príležitosti pondelňajšieho (17. november) Dňa boja za slobodu a demokraciu to uviedol predseda Konferencie biskupov Slovenska a košický arcibiskup metropolita Bernard Bober.

„Ekonomický a sociálny tlak či iné okolnosti nás môžu konfrontovať s otázkou vnútornej slobody. Neraz môžeme byť postavení pred veľmi náročné rozhodnutia,“ podotkol Bober s tým, že veľkosť a zrelosť osobnej slobody súvisí s našou pripravenosťou odpovedať na krivdy a nenávisť odpustením a láskou.

Bober dodal, že aj dnes máme príležitosť byť osoby plne realizované vo svojej ľudskosti – slobodní v hĺbke srdca, slobodní od seba a slobodní pre iných.

„Nech je 17. november pre nás obnovou túžby po autentickej slobode a zodpovednej demokracii, ktoré možno posilniť len návratom k morálnym a duchovným koreňom,“ povedal.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.