Preskočiť na obsah
  |  

SaS navrhuje ústavne zakotviť členstvo Slovenska v EÚ a NATO

Opozičná strana SaS predložila do Národnej rady SR návrh ústavného zákona, ktorým by sa členstvo Slovenska v Európskej únii a NATO explicitne zakotvilo v Ústave Slovenskej republiky. Podľa predkladateľov nejde len o formálne potvrdenie zahraničnopolitickej orientácie, ale aj o jasný signál občanom a partnerom o pevnom a dlhodobom zakotvení Slovenska v európskych a transatlantických štruktúrach.

Návrh počíta aj s uznaním prednosti práva EÚ a medzinárodných zmlúv pred slovenskými zákonmi a ústavou. Cieľom je odstrániť všetky pochybnosti o záväzkoch SR vyplývajúcich z členstva v týchto organizáciách. Právo vystúpiť z EÚ a NATO by mal mať občan garantované iba prostredníctvom ústavného zákona a platného referenda.

(tasr, sie)

  |  

Komisia zvažuje „nezdravú daň“ na spracované potraviny

Európska komisia plánuje predstaviť návrh zavedenia dane na vysoko priemyselne spracované potraviny s nadbytkom cukru, tuku a soli. Cieľom novej celoeurópskej mikrodane je motivovať obyvateľov EÚ k zdravšiemu životnému štýlu, stabilizovať ceny a ovplyvniť spotrebiteľské správanie bez neprimeraného finančného zaťaženia.

Očakáva sa, že výrobcovia budú tlačení k zdravším receptúram a výťažok z dane by mohol pomôcť financovať programy na podporu zdravého stravovania naprieč Európou. Európska komisia reaguje na fakt, že srdcovocievne ochorenia sú hlavnou príčinou úmrtí v EÚ, pričom ročne sa vyskytne viac ako 1,7 milióna prípadov a ekonomické straty dosahujú až 280 miliárd eur.

Daňový návrh doplní pripravovaná modernizácia legislatívy v oblasti tabakových výrobkov, ktorú Európska komisia plánuje do roku 2027, ako aj nový hodnotiaci systém spracovaných potravín.

(tasr, sie)

  |  

Ukrajina si na zimu zabezpečila dovoz amerického LNG cez Grécko

Ukrajina získala garanciu dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Spojených štátov prostredníctvom Grécka na obdobie od decembra do marca, aby vykryla spotrebu počas zimy. Dohodu oznámili na stretnutí v Aténach prezident Volodymyr Zelenskyj a grécky premiér Kyriakos Mitsotakis.

Dovoz plynu bude prebiehať plynovodom cez Balkán, pričom cieľom je nahradiť domácu produkciu, ktorú poškodzujú ruské útoky na energetické a plynárenské zariadenia.

Kyjev vyčlenil takmer dve miliardy eur z európskych a domácich zdrojov na nákup plynu, pričom o financovaní rokuje aj s americkými partnermi.

Tento krok nadväzuje na schválený zákaz EÚ na dovoz ruského skvapalneného zemného plynu od roku 2027. Podľa gréckej vlády dohoda pomôže obmedziť ruský plyn na európskom trhu a posilní energetickú odolnosť regiónu.

(reuters, sie)

  |  

Švajčiarsky minister: Colná dohoda s USA nie je pakt s diablom

Švajčiarsky minister hospodárstva Guy Parmelin odmieta obvinenia, že Švajčiarsko uzavrelo „pakt s diablom“ v súvislosti s novou rámcovou obchodnou dohodou so Spojenými štátmi.

Namiesto pôvodnej všeobecnej colnej sadzby na úrovni 39  percent budú švajčiarske firmy čoskoro platiť iba 15  percent pri vstupe na americký trh. A to výmenou za investície v USA vo výške 200 miliárd dolárov.

Parmelin označil dohodu, ktorú v piatok oznámili, za rozumnú – podľa neho švajčiarsky priemysel už dlhšie plánoval rozšíriť výrobu v USA bez ohľadu na politiku Donalda Trumpa. Opatrenie privítali aj švajčiarske podniky, pretože im zaručuje rovnaké podmienky, aké majú konkurenti z EÚ.

Opozícia však upozorňuje na nedostatok transparentnosti a obavy z ústupkov. Zelení považujú dohodu za kapituláciu, ktorá uprednostňuje americké záujmy pred švajčiarskymi farmármi. Dohoda je zatiaľ nezáväzná, definitívne musí prejsť parlamentom.

(reuters, sie)

  |  

Ukrajina rokuje o výmene zajatcov, domov by sa mohlo vrátiť až 1 200 ľudí

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že rokuje s Ruskom o ďalšej rozsiahlej výmene vojnových zajatcov. Cieľom je návrat až 1 200 Ukrajincov, pričom rokovania sprostredkúvajú Turecko a Spojené arabské emiráty. Moskva zatiaľ reakciu neposkytla, informuje CBS.

Zelenskyj zároveň zdôraznil, že Ukrajina vyvíja maximálne úsilie pre obnovu rokovaní, ktoré by mohli pomôcť ukončiť vojnu.

Fínsky prezident Alexander Stubb krátko predtým vyhlásil, že prímerie do jari je málo pravdepodobné. Podľa neho bude Európa potrebovať mýtickú „fínsku sisu“ – odhodlanie a vytrvalosť na zvládnutie zimy a ruských útokov.

Rusko pokračuje v útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, drony poškodili solárnu elektráreň v Odese. Ukrajinské sily zase zasiahli rafinériu v ruskom Samare a sklad dronov na Donbase.

(sie)

  |  

Kaliňák nevidí dôvod odvolať Lajčáka pre kontakt s Epsteinom

Erik Kaliňák, europoslanec a člen vedenia strany Smer, v diskusnej relácii O 5 minút 12 uviedol, že v súčasnosti nevidí dôvod odvolať Miroslava Lajčáka z postu poradcu premiéra Roberta Fica. Podľa Kaliňáka zo zverejnenej komunikácie Lajčáka s finančníkom Jeffreym Epsteinom nevyplýva žiadne etické ani trestné pochybenie. Reagoval tak na výzvu SNS, aby Lajčák skončil vo vládnych funkciách pre kontakty s Epsteinom.

Opozičná poslankyňa Zuzana Mesterová (PS) naopak tvrdí, že ide o vážne podozrenia a Lajčák by mal kauzu vysvetliť verejnosti. Domnieva sa, že Lajčák by nemal mať dôveru premiéra, ani pôsobiť v štátnej službe, a žiada preverenie prípadu príslušnými orgánmi.

V diskusii sa riešila aj demisia vicepremiéra Petra Kmeca (Hlas) pre sporný tender na podporu vedy a inovácií. Kaliňák pripustil zlyhanie v komunikácii, opozícia vidí problém v samotnej podstate tendra a hovorí o zvýhodňovaní vlastných ľudí.

(tasr, sie)