Preskočiť na obsah
  |  

Washington: Dohoda s Čínou o vzácnych zeminách bude čoskoro hotová

Americký minister financií Scott Bessent v nedeľňajšom vysielaní televízie Fox News vyhlásil, že rokovania medzi Spojenými štátmi a Čínou o vzácnych zeminách by mali byť ukončené do konca novembra, keď sa v USA slávi Deň vďakyvzdania.

Podľa dohody sa Washington zaviazal, že nevyhlási 100-percentné dovozné clá na čínske výrobky a, naopak, Čína dočasne pozastaví zavádzanie vývozného systému licencií pre vzácne zeminy a magnety – suroviny nevyhnutné pre výrobu modernej elektroniky, obranných technológií, veterných turbín a elektromobilov.

Bessent zdôraznil, že stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Kórei vytvorilo vhodné podmienky pre dosiahnutie finálnej dohody. Dodal, že obe krajiny majú záujem na dodržaní dojednaných záväzkov a ekonomickej stabilite.

Minister financií zároveň odmietol informácie denníka Wall Street Journal, ktorý prišiel s tým, že čínski predstavitelia pripravujú obmedzenia prístupu k vzácnym zeminám pre americké firmy. Podľa Bessenta ide o zavádzajúce a nepresné informácie.

Vzácne zeminy majú rozhodujúcu úlohu v súčasnej globálnej ekonomike a tvoria strategicky dôležitú súčasť viacerých priemyselných odvetví. Čína drží mimoriadne dominantné vedúce postavenie v ich ťažbe a spracovaní na celosvetovom trhu.

(reuters, sie)

  |  

V spisoch k Epsteinovi neexistuje nič na utajenie, tvrdí Mike Johnson

Predseda americkej Snemovne reprezentantov Mike Johnson vyhlásil, že hlasovanie o zverejnení vyšetrovacích spisov k prípadu Jeffreyho Epsteina pomôže ukončiť podozrenia, že prezident Donald Trump mal niečo spoločné s týmto finančníkom a sexuálnym predátorom.

Johnson opakovane zdôraznil, že zverejnením dokumentov sa „vezme zbraň z rúk demokratov“ – podľa neho je potrebné všetko uzavrieť a netreba nič skrývať. Trump s Epsteinom síce v dávnej minulosti udržiaval kontakty, no neskôr sa ich cesty údajne rozišli.

(reuters, sie)

  |  

SaS navrhuje ústavne zakotviť členstvo Slovenska v EÚ a NATO

Opozičná strana SaS predložila do Národnej rady SR návrh ústavného zákona, ktorým by sa členstvo Slovenska v Európskej únii a NATO explicitne zakotvilo v Ústave Slovenskej republiky. Podľa predkladateľov nejde len o formálne potvrdenie zahraničnopolitickej orientácie, ale aj o jasný signál občanom a partnerom o pevnom a dlhodobom zakotvení Slovenska v európskych a transatlantických štruktúrach.

Návrh počíta aj s uznaním prednosti práva EÚ a medzinárodných zmlúv pred slovenskými zákonmi a ústavou. Cieľom je odstrániť všetky pochybnosti o záväzkoch SR vyplývajúcich z členstva v týchto organizáciách. Právo vystúpiť z EÚ a NATO by mal mať občan garantované iba prostredníctvom ústavného zákona a platného referenda.

(tasr, sie)

  |  

Komisia zvažuje „nezdravú daň“ na spracované potraviny

Európska komisia plánuje predstaviť návrh zavedenia dane na vysoko priemyselne spracované potraviny s nadbytkom cukru, tuku a soli. Cieľom novej celoeurópskej mikrodane je motivovať obyvateľov EÚ k zdravšiemu životnému štýlu, stabilizovať ceny a ovplyvniť spotrebiteľské správanie bez neprimeraného finančného zaťaženia.

Očakáva sa, že výrobcovia budú tlačení k zdravším receptúram a výťažok z dane by mohol pomôcť financovať programy na podporu zdravého stravovania naprieč Európou. Európska komisia reaguje na fakt, že srdcovocievne ochorenia sú hlavnou príčinou úmrtí v EÚ, pričom ročne sa vyskytne viac ako 1,7 milióna prípadov a ekonomické straty dosahujú až 280 miliárd eur.

Daňový návrh doplní pripravovaná modernizácia legislatívy v oblasti tabakových výrobkov, ktorú Európska komisia plánuje do roku 2027, ako aj nový hodnotiaci systém spracovaných potravín.

(tasr, sie)

  |  

Ukrajina si na zimu zabezpečila dovoz amerického LNG cez Grécko

Ukrajina získala garanciu dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Spojených štátov prostredníctvom Grécka na obdobie od decembra do marca, aby vykryla spotrebu počas zimy. Dohodu oznámili na stretnutí v Aténach prezident Volodymyr Zelenskyj a grécky premiér Kyriakos Mitsotakis.

Dovoz plynu bude prebiehať plynovodom cez Balkán, pričom cieľom je nahradiť domácu produkciu, ktorú poškodzujú ruské útoky na energetické a plynárenské zariadenia.

Kyjev vyčlenil takmer dve miliardy eur z európskych a domácich zdrojov na nákup plynu, pričom o financovaní rokuje aj s americkými partnermi.

Tento krok nadväzuje na schválený zákaz EÚ na dovoz ruského skvapalneného zemného plynu od roku 2027. Podľa gréckej vlády dohoda pomôže obmedziť ruský plyn na európskom trhu a posilní energetickú odolnosť regiónu.

(reuters, sie)

  |  

Švajčiarsky minister: Colná dohoda s USA nie je pakt s diablom

Švajčiarsky minister hospodárstva Guy Parmelin odmieta obvinenia, že Švajčiarsko uzavrelo „pakt s diablom“ v súvislosti s novou rámcovou obchodnou dohodou so Spojenými štátmi.

Namiesto pôvodnej všeobecnej colnej sadzby na úrovni 39  percent budú švajčiarske firmy čoskoro platiť iba 15  percent pri vstupe na americký trh. A to výmenou za investície v USA vo výške 200 miliárd dolárov.

Parmelin označil dohodu, ktorú v piatok oznámili, za rozumnú – podľa neho švajčiarsky priemysel už dlhšie plánoval rozšíriť výrobu v USA bez ohľadu na politiku Donalda Trumpa. Opatrenie privítali aj švajčiarske podniky, pretože im zaručuje rovnaké podmienky, aké majú konkurenti z EÚ.

Opozícia však upozorňuje na nedostatok transparentnosti a obavy z ústupkov. Zelení považujú dohodu za kapituláciu, ktorá uprednostňuje americké záujmy pred švajčiarskymi farmármi. Dohoda je zatiaľ nezáväzná, definitívne musí prejsť parlamentom.

(reuters, sie)