Preskočiť na obsah
  |  

Pellegrini vyzýva na dialóg a rešpekt k študentom aj starším ľuďom

Prezident Peter Pellegrini počas spomienky na Deň boja za slobodu a demokraciu pri pamätníku obetí komunizmu v Bratislave zdôraznil, že žiadna ideológia nesmie svojvoľne zasahovať do životov občanov pre ich pôvod, vieru či presvedčenie.

Sloboda, rešpekt k zákonom a ľudským právam sú podľa neho predpokladmi rozvoja spoločnosti. Vyzval na rešpekt medzi generáciami - k študentom aj starším ľuďom.

„Je mi ľúto, že práve dialóg, po ktorom v novembri ’89 volali všetky vrstvy spoločnosti, sa vytratil z nášho verejného života. Ako základ zmysluplnej komunikácie dialóg častokrát nahradili hejt, urážky a vulgarizmy. Ak však chceme namiesto ďalšieho rozdúchavania nenávisti hľadať cesty k spájaniu slovenského národa, bez slušného dialógu sa to jednoducho nezaobíde,“ zdôraznil.

Pellegrini zároveň spomenul, že za nedôstojné životné podmienky nemôžu hodnoty Novembra ’89, ale ponovembrové vlády, ktoré nevyužili potenciál krajiny.

Na pietnej spomienke sa zúčastnili aj bývalý prezident Ivan Gašparovič a predseda parlamentu Richard Raši (Hlas). Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) pripomenul významné protesty proti režimu, ako sviečkovú manifestáciu či študentské demonštrácie.

Predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Peter Sandtner upozornil, že komunizmus prenasledoval široké spektrum obyvateľstva, a obete tak nemohli prispieť k rozvoju štátu.

(tasr, max)

  |  

Rusko varuje USA pred sankciami za obchod, samit prezidentov je neistý

Kremeľ v pondelok vyjadril nádej, že ďalší samit ruského prezidenta Vladimira Putina a prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa sa podarí zorganizovať hneď, ako budú ukončené prípravy a splnené potrebné podmienky.

Zatiaľ posledný osobný rozhovor medzi lídrami sa uskutočnil v auguste na Aljaške, kde diskutovali o možných riešeniach konfliktu na Ukrajine. Plánovaný samit v Budapešti však zrušili a Trump reagoval, že je nevhodne načasovaný. Moskva tiež potvrdila, že si stretnutie vyžaduje dôkladnú prípravu, ak má priniesť konkrétne výsledky.

Americký prezident medzičasom zaviedol prvé sankcie proti Rusku počas svojho druhého prezidentského obdobia, ktoré sa zamerali na ropné giganty Rosnefť a Lukoil. Okrem toho avizoval legislatívu, ktorá by trestala akýkoľvek štát obchodujúci s Ruskom.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval, že ak takýto zákon vstúpi do platnosti, Rusko ho bude vnímať mimoriadne negatívne. Kremeľ tiež označil clá uvalené na indický tovar - v reakcii na nákupy ruskej ropy - za nezákonný obchodný nátlak zo strany USA.

(reuters, max)

  |  

Popredný ukrajinský výrobca dronov vymenoval Pompea do poradnej rady

Popredný ukrajinský výrobca dronov a rakiet v pondelok oznámil, že do svojej novovytvorenej poradnej rady vymenoval bývalého amerického ministra zahraničných vecí Mikea Pompea. Cieľom tohto kroku je sprísniť dohľad, kým úrad čelí vyšetrovaniu protikorupčnými orgánmi.

Spoločnosť Fire Point, ktorej dron FP-1 zohral kľúčovú úlohu pri diaľkových útokoch Ukrajiny na Rusko, konkretizovala, že vymenovaním Pompea, ktorý pôsobil v rokoch 2018 až 2021 v prvej administratíve amerického prezidenta Donalda Trumpa, „zosúlaďuje svoj rámec riadenia s poprednými medzinárodnými štandardmi“.

„Strategické poznatky a hlboké pochopenie globálnych záležitostí ministra Pompea budú neoceniteľné, keďže budeme naďalej rozvíjať a posilňovať naše postupy riadenia,“ napísala spoločnosť vo vyhlásení bez zmienky o vyšetrovaní.

Firma je podľa novín Kyiv Independent predmetom vyšetrovania ukrajinských protikorupčných agentúr pre prehnané ceny. V nasledujúcich mesiacoch pritom plánuje výrobca postaviť v Dánsku továreň na raketové palivo, uviedol dánsky minister obrany.

Boj proti korupcii a zlepšenie správy vecí verejných sú pre Kyjev kľúčové, keďže sa usiluje o väčšiu finančnú a vojenskú podporu Západu pre svoj boj proti ruským silám.

(reuters, max)

  |  

Eurokomisia: Slovensko čakajú roky pomalého rastu a mierne vyššej nezamestnanosti

Slovensko čaká podľa zimnej prognózy Európskej komisie v nasledujúcich troch rokoch len slabý hospodársky rast. V roku 2025 by mal reálny hrubý domáci produkt (HDP) stúpnuť len o 0,8 percenta, v roku 2026 o jedno percento a v roku 2027 o 1,4 percenta, keď by export mal opäť získať na sile – aj vďaka spusteniu novej automobilky.

Dôvodmi slabého výkonu sú najmä fiškálna konsolidácia, obchodná neistota, americké clá a slabší dopyt zo zahraničia.

Inflácia zostane vysoká: 4,2 percenta tento rok a 4,1 percenta budúci, zvoľní až na 3,2 percenta v roku 2027.

Deficit verejných financií má vďaka vyšším daniam najprv klesnúť na päť percent, v roku 2027 však opäť narásť na 5,3 percenta pre obranné výdavky a eurofondové projekty.

Dlhové zaťaženie stúpne zo 61,9 percenta HDP na 66,9 percenta do roku 2027. Nezamestnanosť vzrastie z 5,4 percenta tento rok na 5,6 percenta v najbližších dvoch rokoch, a to najmä pre zníženie miezd vo verejnom sektore a utlmený trh práce.

(tasr, max)

  |  

Ukrajina kúpi od Francúzska 100 stíhačiek Rafale, oznámil Zelenskyj v Paríži

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas návštevy Paríža oznámil podpis dohody o nákupe 100 francúzskych stíhačiek Rafale, čím chce krajina výrazne posilniť svoju vojenskú kapacitu v boji proti ruskej invázii.

Dohodu podpísali aj za účasti prezidenta Emmanuela Macrona. Ten minulý mesiac prisľúbil, že ponúkne viac stíhačiek Mirage - po tom, čo pôvodne sľúbil dodanie šiestich kusov - a novú várku rakiet zem-vzduch Aster 30, ktoré vyrába európska skupina MBDA, pre batérie protivzdušnej obrany SAMP/T prevádzkované Ukrajinou.

Dvaja ľudia oboznámení s touto záležitosťou predtým uviedli, že poskytnutie viacúčelových bojových lietadiel Rafale vyrobených spoločnosťou Dassault Kyjevu bude súčasťou 10-ročnej dohody o strategickom letectve.

Zelenského návšteva by mohla zároveň podľa nich viesť aj k dohodám o ďalších systémoch protivzdušnej obrany SAMP/T, a to z existujúcich francúzskych zásob alebo prostredníctvom dlhodobých objednávok novej generácie vrátane rakiet a systémov proti dronom.

Francúzsko a Británia zároveň presadzujú vznik koalície krajín, ktoré by poskytli dlhodobú podporu Ukrajine aj po skončení vojny.

(reuters, max)

  |  

Matovič zisťuje, či chcú ľudia testovať poslancov a ministrov na alkohol a drogy

Hnutie Slovensko zverejnilo ďalšiu otázku na webe Prevrat2027.sk, v ktorej sa pýta, či majú poslanci a ministri podstupovať rovnaké kontroly na alkohol a drogy ako bežní zamestnanci. Podľa lídra strany Igora Matoviča ide o základnú spravodlivosť.

Poslanci pod vplyvom alkoholu podľa neho nemôžu rozhodovať o dôležitých zákonoch. Je to vraj otázka základnej spravodlivosti voči ostatným profesiám. Hnutie očakáva veľkú podporu tohto riešenia.

Predstavil aj výsledky predošlých troch otázok, kde väčšina respondentov podporila zníženie platov politikov pri raste dlhu, zvýšenie prídavku na dieťa na 100 eur a obmedzenie vyplácania zisku zdravotnými poisťovňami, ak budú poistenci čakať na operáciu viac ako 30 dní. Okrem hlasovania na webe realizovala prieskum otvorenosti ľudí k týmto riešeniam pre hnutie aj agentúra SCIO.

„Ak si ľudia odhlasujú tieto otázky a riešenia, že s nimi budú súhlasiť, my si ich berieme za svoje a budeme za nimi stáť,“ vyhlásil Matovič s tým, že riešenia budú podmienkou podpory prípadnej koalície pod vedením šéfa PS Michala Šimečku.

Hnutie Slovensko bude podľa predsedu ochotné pomôcť vzniku takejto vlády, avšak len za podmienky, že do pol roka aktuálne predstavované otázky presadia vo forme zákona.

(tasr, max)