Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na ruskom zozname teroristov pribudli expremiér Kasjanov a ekonóm Gurijev

Ruský finančný dohľad zaradil bývalého premiéra Michaila Kasjanova a známeho ekonóma Sergeja Gurijeva na zoznam „extrémistov a teroristov“. Informáciu zverejnili na oficiálnej webstránke úradu.

Kasjanov pôsobil ako premiér počas prvých rokov vlády Vladimira Putina, no v roku 2004 ho prezident odvolal. Po odchode z funkcie sa zaradil k opozícii a v roku 2022 opustil Rusko. Dlhodobo kritizuje Kremeľ aj ruskú inváziu na Ukrajinu. V novembri 2023 ho zaradili na zoznam „zahraničných agentov“.

Gurijev, bývalý hlavný ekonóm Európskej banky pre obnovu a rozvoj, pôsobí ako dekan prestížnej London Business School. Aj on patrí k hlasným kritikom ruskej vlády.

(reuters, max)

Minúta  |  

Bývalý šéf špeciálnej prokuratúry Lipšic sa postavil pred disciplinárny senát

Najvyšší správny súd SR začal disciplinárne konanie voči prokurátorovi Generálnej prokuratúry SR a bývalému šéfovi zaniknutého Úradu špeciálnej prokuratúry Danielovi Lipšicovi. V pondelok vypovedali svedkyne, následne pojednávanie odročili na 17. decembra.

Podľa návrhu iniciovaného generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom mal Lipšic agresívne kričať na riaditeľku osobného úradu Generálnej prokuratúry SR s tým, že je „poplatná Žilinkovmu režimu“ a že „osobný úrad vykonáva pre generálneho prokurátora nadprácu“.

Ďalší bod návrhu sa týka zamietnutia sťažnosti obvinených proti vznesenému obvineniu v kauze Vírus bez znalosti utajovanej prílohy vyšetrovacieho spisu. Disciplinárne stíhaný je tiež za nevhodný sarkastický text na adresu vedenia generálnej prokuratúry.

Lipšic odmietol dohodu o vine a treste a tvrdí, že ide o snahu vedenia prokuratúry vytlačiť ho z úradu. Tvrdí, že sa vo všetkých prípadoch bránil neoprávnenému obvineniu, v kauze Vírus poznal celý spis vrátane utajenej časti a disciplinárny návrh neobsahuje nič, čo by sa v uznesení neobjasnilo.

Jeho právny zástupca spochybnil nestrannosť generálneho prokurátora a poukázal na konflikt záujmov v minimálne dvoch bodoch návrhu.

Rozhodnutie v prípade môže mať vplyv na jeho ďalšie pôsobenie, keďže mu hrozí preloženie na nižší stupeň.

(tasr, max)

Minúta  |  

Pellegrini vyzýva na dialóg a rešpekt k študentom aj starším ľuďom

Prezident Peter Pellegrini počas spomienky na Deň boja za slobodu a demokraciu pri pamätníku obetí komunizmu v Bratislave zdôraznil, že žiadna ideológia nesmie svojvoľne zasahovať do životov občanov pre ich pôvod, vieru či presvedčenie.

Sloboda, rešpekt k zákonom a ľudským právam sú podľa neho predpokladmi rozvoja spoločnosti. Vyzval na rešpekt medzi generáciami - k študentom aj starším ľuďom.

„Je mi ľúto, že práve dialóg, po ktorom v novembri ’89 volali všetky vrstvy spoločnosti, sa vytratil z nášho verejného života. Ako základ zmysluplnej komunikácie dialóg častokrát nahradili hejt, urážky a vulgarizmy. Ak však chceme namiesto ďalšieho rozdúchavania nenávisti hľadať cesty k spájaniu slovenského národa, bez slušného dialógu sa to jednoducho nezaobíde,“ zdôraznil.

Pellegrini zároveň spomenul, že za nedôstojné životné podmienky nemôžu hodnoty Novembra ’89, ale ponovembrové vlády, ktoré nevyužili potenciál krajiny.

Na pietnej spomienke sa zúčastnili aj bývalý prezident Ivan Gašparovič a predseda parlamentu Richard Raši (Hlas). Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) pripomenul významné protesty proti režimu, ako sviečkovú manifestáciu či študentské demonštrácie.

Predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Peter Sandtner upozornil, že komunizmus prenasledoval široké spektrum obyvateľstva, a obete tak nemohli prispieť k rozvoju štátu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rusko varuje USA pred sankciami za obchod, samit prezidentov je neistý

Kremeľ v pondelok vyjadril nádej, že ďalší samit ruského prezidenta Vladimira Putina a prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa sa podarí zorganizovať hneď, ako budú ukončené prípravy a splnené potrebné podmienky.

Zatiaľ posledný osobný rozhovor medzi lídrami sa uskutočnil v auguste na Aljaške, kde diskutovali o možných riešeniach konfliktu na Ukrajine. Plánovaný samit v Budapešti však zrušili a Trump reagoval, že je nevhodne načasovaný. Moskva tiež potvrdila, že si stretnutie vyžaduje dôkladnú prípravu, ak má priniesť konkrétne výsledky.

Americký prezident medzičasom zaviedol prvé sankcie proti Rusku počas svojho druhého prezidentského obdobia, ktoré sa zamerali na ropné giganty Rosnefť a Lukoil. Okrem toho avizoval legislatívu, ktorá by trestala akýkoľvek štát obchodujúci s Ruskom.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval, že ak takýto zákon vstúpi do platnosti, Rusko ho bude vnímať mimoriadne negatívne. Kremeľ tiež označil clá uvalené na indický tovar - v reakcii na nákupy ruskej ropy - za nezákonný obchodný nátlak zo strany USA.

(reuters, max)

Minúta  |  

Popredný ukrajinský výrobca dronov vymenoval Pompea do poradnej rady

Popredný ukrajinský výrobca dronov a rakiet v pondelok oznámil, že do svojej novovytvorenej poradnej rady vymenoval bývalého amerického ministra zahraničných vecí Mikea Pompea. Cieľom tohto kroku je sprísniť dohľad, kým úrad čelí vyšetrovaniu protikorupčnými orgánmi.

Spoločnosť Fire Point, ktorej dron FP-1 zohral kľúčovú úlohu pri diaľkových útokoch Ukrajiny na Rusko, konkretizovala, že vymenovaním Pompea, ktorý pôsobil v rokoch 2018 až 2021 v prvej administratíve amerického prezidenta Donalda Trumpa, „zosúlaďuje svoj rámec riadenia s poprednými medzinárodnými štandardmi“.

„Strategické poznatky a hlboké pochopenie globálnych záležitostí ministra Pompea budú neoceniteľné, keďže budeme naďalej rozvíjať a posilňovať naše postupy riadenia,“ napísala spoločnosť vo vyhlásení bez zmienky o vyšetrovaní.

Firma je podľa novín Kyiv Independent predmetom vyšetrovania ukrajinských protikorupčných agentúr pre prehnané ceny. V nasledujúcich mesiacoch pritom plánuje výrobca postaviť v Dánsku továreň na raketové palivo, uviedol dánsky minister obrany.

Boj proti korupcii a zlepšenie správy vecí verejných sú pre Kyjev kľúčové, keďže sa usiluje o väčšiu finančnú a vojenskú podporu Západu pre svoj boj proti ruským silám.

(reuters, max)

Minúta  |  

Eurokomisia: Slovensko čakajú roky pomalého rastu a mierne vyššej nezamestnanosti

Slovensko čaká podľa zimnej prognózy Európskej komisie v nasledujúcich troch rokoch len slabý hospodársky rast. V roku 2025 by mal reálny hrubý domáci produkt (HDP) stúpnuť len o 0,8 percenta, v roku 2026 o jedno percento a v roku 2027 o 1,4 percenta, keď by export mal opäť získať na sile – aj vďaka spusteniu novej automobilky.

Dôvodmi slabého výkonu sú najmä fiškálna konsolidácia, obchodná neistota, americké clá a slabší dopyt zo zahraničia.

Inflácia zostane vysoká: 4,2 percenta tento rok a 4,1 percenta budúci, zvoľní až na 3,2 percenta v roku 2027.

Deficit verejných financií má vďaka vyšším daniam najprv klesnúť na päť percent, v roku 2027 však opäť narásť na 5,3 percenta pre obranné výdavky a eurofondové projekty.

Dlhové zaťaženie stúpne zo 61,9 percenta HDP na 66,9 percenta do roku 2027. Nezamestnanosť vzrastie z 5,4 percenta tento rok na 5,6 percenta v najbližších dvoch rokoch, a to najmä pre zníženie miezd vo verejnom sektore a utlmený trh práce.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.