Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Nemecku nahlásili najviac prípadov podpaľačstva kostolov

Monitorovacie centrum pre netoleranciu a diskrimináciu voči kresťanom v Európe (OIDAC Europe) evidovalo vlani celkovo 2 211 protikresťanských incidentov, informuje portál Welt.

Podľa riaditeľky organizácie Anje Tangovej sa v týchto číslach odrážajú konkrétne prípady vandalizmu voči kostolom, podpaľačstva či fyzického násilia, ktoré majú závažné dôsledky na život miestnych kresťanských komunít.

Vo výročnom prehľade odborníci zhromaždili údaje z oficiálnych štatistík európskych polícií aj z ďalších zdrojov vrátane Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. V porovnaní s rokom 2023, keď bolo zdokumentovaných 2 444 deliktov, nastal mierny pokles. Organizácia to však nepripisuje zlepšeniu situácie, ale slabšiemu zberu dát v niektorých štátoch.

V Nemecku polícia za minulý rok zaznamenala 337 činov namierených proti kresťanom, čo predstavuje približne 22-percentný medziročný nárast. OIDAC upozorňuje, že štatistiky zahŕňajú iba činy s politickým pozadím, a mnohé ďalšie ostávajú nepovšimnuté.

V Nemecku nahlásili najviac prípadov podpaľačstva kostolov v Európe – celkovo 33. Prieskumy medzi poľskými duchovnými zároveň naznačujú, že aj v silne katolíckom Poľsku je reálny počet agresií vyšší, keďže kňazi väčšinu incidentov neoznámia polícii.

(sie)

Minúta  |  

Železniciam hrozí vyšetrovanie pre údajne vyvolené firmy a predražené nákupy

Niektorí dodávatelia železničných stavieb pre agentúru SITA poukázali na podozrenia z neférových trhových praktík pri budovaní infraštruktúry. Za výstavbu železničných tratí sa podľa ich tvrdení neplatia faktúry včas, úmyselne sa zadržiavajú financie, predražujú zákazky a na týchto procesoch profituje vybraná skupina spoločností.

Viacerí dodávatelia upozorňujú, že v období prepúšťania a vysokých deficitov sa práve tieto firmy obohacujú na úkor zamestnancov.

Niektoré bežné obstarávania údajne účelovo označili za strategické, čím došlo k výraznému zvýšeniu cien. Zaznamenané sú prípady predraženia až o 1 200 percent oproti bežným cenám.

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), ktorých investície sú často financované z európskych zdrojov, čelia možnému preverovaniu zo strany Európskej komisie aj Protimonopolného úradu.

Riaditeľ spoločnosti Železničné stavby Košice Martin Nemjo reagoval, že podmienky v sektore sa snažia zlepšovať, avšak nie všetky okolnosti dokážu ovplyvniť. ŽSR nehospodárnosť odmietli, sporné zákazky preveria auditom.

(sie)

Minúta  |  

Orbán o ďalšej pomoci pre Ukrajinu: Je to ako posielať alkohol závislému

Maďarský premiér Viktor Orbán sa postavil proti ďalšej finančnej podpore Ukrajiny zo strany Bruselu. Na sociálnej sieti X informoval, že dostal list od predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá členské štáty vyzvala, aby pomohli pokryť rozpočtový deficit Ukrajiny.

Orbán označil takúto požiadavku za prekvapivú a prirovnal ďalšie poskytovanie financií k snahe „pomôcť človeku so závislosťou zaslaním ďalších krabíc vodky“.

Európska komisia v rámci plánovania možností financovania pre Ukrajinu na roky 2026 až 2027 vychádza z predpokladu, že vojna by sa mohla skončiť koncom roka 2026.

Podľa dostupných údajov bude Ukrajina budúci rok potrebovať viac než 71 miliárd eur zo zahraničných zdrojov, z toho vyše 51 miliárd eur má smerovať na vojenské výdavky, informuje server Ukrainska pravda.

(sie)

Minúta  |  

Trump pohrozil zásahmi proti drogovým kartelom v Mexiku a Kolumbii

Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že podporuje „agresívne kroky“ proti výrobe narkotík v Mexiku a Kolumbii, nevylúčil ani letecké útoky na drogové laboratóriá. Jeho slová prišli po tom, čo USA v posledných týždňoch uskutočnili sériu zásahov proti malým plavidlám podozrivým z pašovania drog v karibských a tichomorských vodách.

Trump rozšíril právomoci amerických síl, ktoré teraz môžu podozrivé lode zneškodniť alebo potopiť. Na otázku, či by podporil podobné operácie na území Mexika, odpovedal: „Čokoľvek, čo zastaví drogy.“ Neskôr naznačil, že by bol „hrdý“, keby mohol osobne zničiť kolumbijské kokaínové továrne.

Jeho vyjadrenia však odporujú pozícii ministra zahraničia Marca Rubia, ktorý minulý týždeň vylúčil možnosť americkej intervencie v Mexiku a zdôraznil rekordnú úroveň spolupráce oboch krajín. Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová poprela, že by Washington plánoval jednostrannú protidrogovú operáciu na mexickom území.

Vzťahy s Kolumbiou sa tiež zhoršili: Trumpova administratíva uvalila sankcie na prezidenta Gustava Petra a Bogota následne pozastavila zdieľanie spravodajských informácií s USA. Reakcie oboch lídrov na nové výroky z Washingtonu zatiaľ neprišli.

(reuters, est)

Minúta  |  

USA tvrdia, že sankcie na Rosnefť a Lukoil už účinkujú

Podľa analýzy amerického Úradu pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) sankcie uvalené 22. októbra na ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil prinášajú „zamýšľaný efekt“ tým, že tlačia cenu ruskej ropy nadol a oslabujú schopnosť Ruska financovať vojnu proti Ukrajine.

Opatrenia patria medzi najtvrdšie od začiatku invázie v roku 2022 a predstavujú zároveň prvé priame sankcie prezidenta Donalda Trumpa voči ruskej energetike. Firmy majú čas do 21. novembra ukončiť obchodné vzťahy s Rosnefťom a Lukoilom, inak riskujú odpojenie od dolárových finančných tokov.

Nie je však jasné, ako USA zabezpečia ich dodržiavanie, keďže najväčšími odberateľmi ruskej ropy sú Čína a India.

OFAC uvádza, že ceny hlavných ruských druhov ropy klesli na viacročné minimá. Viacero veľkých indických a čínskych rafinérií oznámilo pozastavenie nákupov na december, čo prispelo k výraznému prehĺbeniu zliav voči rope Brent.

Washington tvrdí, že sankcie „vyhladujú Putinov vojnový stroj“ a nevylučuje ďalšie kroky, ak sa ruská agresia neskončí.

(reuters, est)

Minúta  |  

OSN schválila Trumpov plán pre Gazu a otvorila cestu medzinárodným silám

Bezpečnostná rada OSN v pondelok schválila rezolúciu z dielne Spojených štátov, ktorá dáva zelenú plánu prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny v Gaze a povoľuje vytvorenie medzinárodnej stabilizačnej sily.

Rezolúcia zároveň legitimizuje vznik prechodného riadiaceho orgánu Výbor pre mier, ktorý má dohliadať na obnovu a ekonomickú revitalizáciu Gazy.

Stabilizačné jednotky dostali mandát zabezpečiť proces demilitarizácie územia vrátane likvidácie zbraní a vojenskej infraštruktúry. Hamas rozhodnutie tvrdo odmietol a opätovne vyhlásil, že sa nevzdá ozbrojeného odporu.

Rusko a Čína vyjadrili výhrady, no hlasovania sa zdržali, čím umožnili prijatie rezolúcie. Palestínska samospráva dokument podporila a deklarovala ochotu zapojiť sa do jeho realizácie.

Trump výsledok označil za „historický moment“. Súčasťou rezolúcie je aj náznak budúcej cesty k palestínskej štátnosti, čo vyvolalo kritické reakcie v Izraeli. Premiér Benjamin Netanjahu opätovne trval na tom, že Izrael Palestínsky štát odmieta a Gazu demilitarizuje „jednoduchou alebo ťažkou cestou“.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.