Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump vraj podporí sankcie voči Rusku, ale pod jednou podmienkou

Americký prezident Donald Trump je pripravený podporiť legislatívu na uvalenie sankcií voči Rusku, ak si zachová konečné rozhodovacie právomoci nad ich uplatňovaním.

Vyplýva to zo stanoviska vysokého predstaviteľa Bieleho domu pre agentúru Reuters po tom, čo Trump v nedeľu uviedol, že mu neprekáža návrh zákona, ktorým kongresmani plánujú trestať krajiny obchodujúce s Ruskom za jeho neochotu rokovať o mieri s Ukrajinou.

Trump naznačil, že do sankčného balíka by mohli zákonodarcovia zahrnúť aj Irán.

Návrh čelil v Kongrese odkladom, keďže Trump uprednostňoval uvalenie ciel na dovoz napríklad z Indie, ktorá patrí k najväčším odberateľom ruskej ropy.

Úradník povedal, že Biely dom pokračuje v rokovaniach s Ruskom o ukončení vojny. „Určite na tom stále pracujeme. Len to nebolo v centre pozornosti médií, pretože sa deje toľko iných vecí.“

(reuters, sie)

Minúta  |  

Severokórejská agentúra: Dohoda Soulu a USA spustí jadrový domino efekt

Dohoda medzi Južnou Kóreou a Spojenými štátmi o výstavbe jadrových ponoriek spustí opodstatnené protiopatrenia, varuje severokórejská tlačová agentúra KCNA.

Juhokórejský prezident I Če-mjong nedávno oznámil dokončenie bezpečnostnej a obchodnej dohody s USA, ktorá obsahuje plány na vývoj jadrových plavidiel. Soul uvádza, že získal podporu na rozšírenie suverenity pri obohacovaní uránu a prepracovaní vyhoreného jadrového paliva.

Severokórejská agentúra označila novú dohodu za „nebezpečný pokus o konfrontáciu“, ktorá môže destabilizovať regionálnu aj globálnu bezpečnosť a skomplikovať jadrovú kontrolu. Podľa KCNA by vlastníctvo jadrových ponoriek Soulom mohlo spustiť regionálne zbrojenie.

Dohoda prichádza krátko nato, ako Južná Kórea navrhla obnovenie rozhovorov so Severnou Kóreou, aby zabránila cezhraničným incidentom. USA dali Soulu súhlas na výstavbu ponorky v lodenici vo Philadelphii, ktorú od minulého roka prevádzkuje juhokórejská spoločnosť Hanwha Ocean.

(tasr, sie)

Minúta  |  

V Nemecku nahlásili najviac prípadov podpaľačstva kostolov

Monitorovacie centrum pre netoleranciu a diskrimináciu voči kresťanom v Európe (OIDAC Europe) evidovalo vlani celkovo 2 211 protikresťanských incidentov, informuje portál Welt.

Podľa riaditeľky organizácie Anje Tangovej sa v týchto číslach odrážajú konkrétne prípady vandalizmu voči kostolom, podpaľačstva či fyzického násilia, ktoré majú závažné dôsledky na život miestnych kresťanských komunít.

Vo výročnom prehľade odborníci zhromaždili údaje z oficiálnych štatistík európskych polícií aj z ďalších zdrojov vrátane Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. V porovnaní s rokom 2023, keď bolo zdokumentovaných 2 444 deliktov, nastal mierny pokles. Organizácia to však nepripisuje zlepšeniu situácie, ale slabšiemu zberu dát v niektorých štátoch.

V Nemecku polícia za minulý rok zaznamenala 337 činov namierených proti kresťanom, čo predstavuje približne 22-percentný medziročný nárast. OIDAC upozorňuje, že štatistiky zahŕňajú iba činy s politickým pozadím, a mnohé ďalšie ostávajú nepovšimnuté.

V Nemecku nahlásili najviac prípadov podpaľačstva kostolov v Európe – celkovo 33. Prieskumy medzi poľskými duchovnými zároveň naznačujú, že aj v silne katolíckom Poľsku je reálny počet agresií vyšší, keďže kňazi väčšinu incidentov neoznámia polícii.

(sie)

Minúta  |  

Železniciam hrozí vyšetrovanie pre údajne vyvolené firmy a predražené nákupy

Niektorí dodávatelia železničných stavieb pre agentúru SITA poukázali na podozrenia z neférových trhových praktík pri budovaní infraštruktúry. Za výstavbu železničných tratí sa podľa ich tvrdení neplatia faktúry včas, úmyselne sa zadržiavajú financie, predražujú zákazky a na týchto procesoch profituje vybraná skupina spoločností.

Viacerí dodávatelia upozorňujú, že v období prepúšťania a vysokých deficitov sa práve tieto firmy obohacujú na úkor zamestnancov.

Niektoré bežné obstarávania údajne účelovo označili za strategické, čím došlo k výraznému zvýšeniu cien. Zaznamenané sú prípady predraženia až o 1 200 percent oproti bežným cenám.

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), ktorých investície sú často financované z európskych zdrojov, čelia možnému preverovaniu zo strany Európskej komisie aj Protimonopolného úradu.

Riaditeľ spoločnosti Železničné stavby Košice Martin Nemjo reagoval, že podmienky v sektore sa snažia zlepšovať, avšak nie všetky okolnosti dokážu ovplyvniť. ŽSR nehospodárnosť odmietli, sporné zákazky preveria auditom.

(sie)

Minúta  |  

Orbán o ďalšej pomoci pre Ukrajinu: Je to ako posielať alkohol závislému

Maďarský premiér Viktor Orbán sa postavil proti ďalšej finančnej podpore Ukrajiny zo strany Bruselu. Na sociálnej sieti X informoval, že dostal list od predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá členské štáty vyzvala, aby pomohli pokryť rozpočtový deficit Ukrajiny.

Orbán označil takúto požiadavku za prekvapivú a prirovnal ďalšie poskytovanie financií k snahe „pomôcť človeku so závislosťou zaslaním ďalších krabíc vodky“.

Európska komisia v rámci plánovania možností financovania pre Ukrajinu na roky 2026 až 2027 vychádza z predpokladu, že vojna by sa mohla skončiť koncom roka 2026.

Podľa dostupných údajov bude Ukrajina budúci rok potrebovať viac než 71 miliárd eur zo zahraničných zdrojov, z toho vyše 51 miliárd eur má smerovať na vojenské výdavky, informuje server Ukrainska pravda.

(sie)

Minúta  |  

Trump pohrozil zásahmi proti drogovým kartelom v Mexiku a Kolumbii

Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že podporuje „agresívne kroky“ proti výrobe narkotík v Mexiku a Kolumbii, nevylúčil ani letecké útoky na drogové laboratóriá. Jeho slová prišli po tom, čo USA v posledných týždňoch uskutočnili sériu zásahov proti malým plavidlám podozrivým z pašovania drog v karibských a tichomorských vodách.

Trump rozšíril právomoci amerických síl, ktoré teraz môžu podozrivé lode zneškodniť alebo potopiť. Na otázku, či by podporil podobné operácie na území Mexika, odpovedal: „Čokoľvek, čo zastaví drogy.“ Neskôr naznačil, že by bol „hrdý“, keby mohol osobne zničiť kolumbijské kokaínové továrne.

Jeho vyjadrenia však odporujú pozícii ministra zahraničia Marca Rubia, ktorý minulý týždeň vylúčil možnosť americkej intervencie v Mexiku a zdôraznil rekordnú úroveň spolupráce oboch krajín. Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová poprela, že by Washington plánoval jednostrannú protidrogovú operáciu na mexickom území.

Vzťahy s Kolumbiou sa tiež zhoršili: Trumpova administratíva uvalila sankcie na prezidenta Gustava Petra a Bogota následne pozastavila zdieľanie spravodajských informácií s USA. Reakcie oboch lídrov na nové výroky z Washingtonu zatiaľ neprišli.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.