Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Meta mazala príspevky na žiadosť vlád Hegera a Ódora, tvrdí Šutaj Eštok

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) obvinil predchádzajúce vlády (2022 – 2023) zo zneužívania štátnych inštitúcií na cenzurovanie politických názorov.

Tvrdí, že zástupcovia vlád Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora mali žiadať spoločnosť Meta o blokovanie a mazanie príspevkov kritizujúcich vtedajšiu vládu a liberálne postoje.

Do tejto činnosti boli údajne zapojené inštitúcie ako Rada pre mediálne služby a Centrum boja proti hybridným hrozbám.

Minister avizoval konkrétne kroky. Navrhne audit v Rade pre mediálne služby a prehodnotenie Centra boja proti hybridným hrozbám. Centrum by chcel nahradiť špecializovanými útvarmi s ľuďmi, ktorí si „ctia zákon a nestrannosť“.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Slovensko si v novembrovej aukcii dlhopisov požičalo 433 miliónov eur

Slovensko si v novembri požičalo na finančných trhoch 433 miliónov eur predajom štátnych dlhopisov. Podľa Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity išlo pravdepodobne o poslednú aukciu v tomto roku.

Investori prejavili výrazný záujem – dopyt dosiahol 758 miliónov eur. Najväčší podiel získali dlhopisy so splatnosťou v roku 2043, ktoré priniesli 150 miliónov eur pri úroku 4,08 percenta.

Vyšší výnos 4,2 percenta štát akceptoval pri najdlhších dlhopisoch splatných v roku 2047. Naopak, najnižšie úročenie 2,29 percenta priniesli dlhopisy splatné v roku 2028.

Októbrová aukcia bola objemnejšia – štát vtedy predal dlhopisy za takmer pol miliardy eur, pričom záujem investorov vtedy výrazne prevýšil ponuku.

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa priemerné úroky pohybovali v podobnom rozmedzí.

(tasr, lup)

Minúta  |  

V Bruseli odhalili sprisahanie s cieľom zavraždiť hlavného prokurátora

Belgická polícia v utorok zatkla osem ľudí pre podozrenie z plánovania atentátu na hlavného bruselského prokurátora. Zásah nasledoval po prehliadkach 18 objektov, prevažne v Bruseli.

Podozriví majú podľa vyšetrovateľov prepojenia na albánsku mafiu a sú známi z prostredia organizovaného obchodu s drogami. Informácie o sprisahaní sa objavili už v júli tohto roka.

Brusel v uplynulých rokoch zápasí s rastúcim násilím medzi drogovými gangmi, ktoré si vyžiadalo aj bezpečnostné zásahy v mestskom metre.

Belgické úrady varujú, že v krajine pôsobí viac ako sto nebezpečných kriminálnych sietí.

Útok na prokurátora by tak predstavoval vážny zásah do justičného systému štátu.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Hnutie Slovensko žiada zákaz alkoholu a fajčenia v kasínach a herniach

Opoziční poslanci zo strany Slovensko – Za ľudí chcú presadiť zákaz fajčenia a pitia alkoholu v slovenských herniach a kasínach.

Argumentujú tým, že kombinácia hazardu s alkoholom a cigaretami zvyšuje zdravotné riziká a prispieva k problémovému správaniu. Tvrdia, že alkohol znižuje kognitívne schopnosti, čo môže viesť k vyšším stávkam a rýchlejšiemu míňaniu peňazí.

Zákaz by mal tiež ochrániť zamestnancov a návštevníkov pred pasívnym fajčením, keďže podľa odborníkov technické opatrenia nedokážu eliminovať toxické látky z dymu.

Poslanci zároveň navrhujú posilniť právomoci samospráv pri udeľovaní licencií na hazardné hry, čím by mestá a obce získali väčší vplyv na reguláciu prevádzok na svojom území.

(tasr, lup)

Minúta  |  

USA a Rusko zvažujú novú výmenu väzňov, potvrdil ruský vyslanec

Rusko a USA opäť rokujú o výmene väzňov. Podľa Axiosu sa na rokovaní zúčastnil aj vyslanec ruského prezidenta Kirill Dmitrijev, ktorý uviedol, že diskutoval s americkými predstaviteľmi a ľuďmi z tímu prezidenta USA Donalda Trumpa.

Washington tieto stretnutia potvrdil, no zároveň upozornil, že dohoda zatiaľ nie je na stole. Cieľom má byť výmena osôb z humanitárnych dôvodov, ktorú iniciuje americká strana.

Nie je to prvý takýto pokus. V roku 2024 sa uskutočnila historicky najväčšia výmena od studenej vojny – domov sa vtedy vrátili známi väzni ako Evan Gershkovich či Paul Whelan.

Tentoraz Dmitriev rokoval aj s americkým vyslancom Stevom Witkoffom. Moskva si od výmeny sľubuje nielen konkrétny výsledok, ale aj zlepšenie vzťahov s USA. Zatiaľ však nie je jasné, kto konkrétne by sa na výmene mohol zúčastniť.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Prezident, premiér a poslanci ukázali príjmy i majetky za rok 2024

Prezident Peter Pellegrini zarobil v roku 2024 zo štátnej funkcie 140-tisíc eur – najviac spomedzi najvyšších ústavných činiteľov. Na druhej priečke skončila exprezidentka Zuzana Čaputová, ktorá bola vo funkcii do júna a priznala príjem vyše 117-tisíc eur.

Premiér Robert Fico zarobil približne 66-tisíc a Peter Žiga, ktorý dočasne viedol parlament, 53-tisíc eur.

Pellegrini v majetkovom priznaní uviedol vlastníctvo rekreačnej chaty v Králikoch, dva byty a garážové státia v Banskej Bystrici, byt a dve garážové státia v Bratislave, trvalý trávny porast v Lukavici a plochu v katastrálnom území Radvaň.

Priznal tiež bezodplatné užívanie rodinného domu v bratislavskej Vrakuni. V majetkovom priznaní má aj dva hypotekárne úvery, jeden úver, úspory a podiel v s. r. o.

Fico má v majetkovom priznaní byt a garáž v bratislavskom Starom Meste a tiež polovičný podiel na vinici v bratislavskej Rači. Priznal tiež podiel v rámci dedičstva ornej pôdy v katastrálnom území Hrušovany.

Čaputová deklarovala majetky v Pezinku, auto a úvery na byt aj chatu.

Údaje vyplývajú z oficiálnych oznámení zverejnených parlamentom.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.