Šedo však upozorňuje, že samotný zákaz nikdy nebude stopercentný. Aj keď štát obmedzí prístup mladších používateľov na niektoré platformy, deti si vždy nájdu cesty, ako sa k obsahu dostať. „Nemôžeme sa spoliehať len na samotnú reguláciu, pokračovať musí najmä systematická prevencia a vzdelávanie,“ zdôraznil.
Digitálna koalícia sa podľa Šeda dlhodobo venuje projektom, ktoré podporujú bezpečné správanie na internete a pomáhajú predchádzať kyberšikane. Medzi kľúčové iniciatívy patrí IT Fitness Test, najväčší bezplatný test digitálnych zručností na Slovensku. Časť venovaná bezpečnosti učí žiakov rozpoznávať phishing, chrániť si súkromie na sociálnych sieťach a správne reagovať na online útoky.
Koalícia stojí aj za výzvou na podporu aktivít v oblasti dezinformácií, zneužívania identít a digitálnej bezpečnosti, ktorá cieli na školy, učiteľov, žiakov aj neziskový sektor. Podporuje projekty zamerané na mediálnu a digitálnu gramotnosť či prevenciu rizikového správania.
Prudký nárast volaní o pomoc
Kyberšikana a digitálne násilie sú podľa odborníkov na Slovensku každodennou realitou. Upozorňuje na to Marek Madro, riaditeľ krízovej linky IPčko, ktorý pre Štandard opísal výrazný nárast prípadov po pandémii.
„Mladí sa na nás často obracajú so zážitkami zosmiešňovania, vydierania či hejtu v online priestore,“ hovorí. Kým v roku 2019 viedlo IPčko približne 25-tisíc pomáhajúcich komunikácií, minulý rok ich bolo už okolo 143-tisíc.
Témy spojené s online prostredím pritom patria medzi najčastejšie dôvody, pre ktoré deti žiadajú o pomoc. Madro zdôrazňuje, že nejde len o problém internetu. Digitálne násilie má podľa neho „reálny vplyv na psychiku, vzťahy aj školské fungovanie“.
Odborník vysvetľuje, že mobilné telefóny sú pre deti prirodzeným priestorom na kontakt či sebavyjadrenie, no ak nenachádzajú rovnaké možnosti v rodine alebo škole, online svet sa pre nich môže stať únikom.
Následne sa oslabuje ich schopnosť riešiť konflikty tvárou v tvár, rastie porovnávanie či tlak na výkon. Podľa Madra však problémom nie sú samotné technológie, ale chýbajúce bezpečné prostredia mimo obrazoviek. Deti podľa neho potrebujú mať v realite „zmysluplné miesto vo vzťahoch, aktivitách a komunite“ a niekoho, kto ich online svetom sprevádza.
Technológie majú slúžiť deťom, nie ich obmedzovať
Madro poskytol aj odporúčania pre rodičov a školy. Rodičia by podľa neho nemali vnímať mobil ako nepriateľa, ale ako cenný pohľad do sveta dieťaťa. Pomáha prejaviť záujem o to, čo dieťa v online prostredí robí, a viesť rozhovory bez kritiky či výsmechu.
„Vtedy sú deti oveľa otvorenejšie prijímať hranice. Naopak, prísne zákazy či odoberanie mobilu ako trest často vedú len k tajnému používaniu. Oveľa lepšie fungujú pravidlá, ktoré rodičia s deťmi vytvárajú spoločne vrátane času stráveného online či typu povoleného obsahu,” vysvetlil odborník.
Podobný prístup by podľa Madra mali mať aj školy. Učitelia by mali určovať jasné pravidlá používania mobilov, no rovnako dôležité je rozprávať sa o rizikách, ochrane súkromia a bezpečnom online správaní.
Prevencia podľa neho nie je o zákazoch, ale o sprevádzaní a budovaní dôvery v triede. Keď sa deti cítia prijaté a majú priestor na otvorenú komunikáciu, oveľa menej hľadajú únik v digitálnom prostredí.
„Kľúčom nie je bojovať proti technológiám. Treba pochopiť, akú úlohu technológie v živote dieťaťa zohrávajú, a pomôcť mu ich používať zodpovedne a v rovnováhe s tým, čo prežíva v reálnom svete,” zdôraznil Madro.
