Preskočiť na obsah
  |  

Český prezident Pavel prijal Juliju Navaľnú na Pražskom hrade

Český prezident Petr Pavel privítal v utorok na Pražskom hrade Juliju Navaľnú, vdovu po ruskom opozičnom politikovi Alexejovi Navaľnom. Na sociálnej sieti X ocenil jej odvahu, pričom zdôraznil, že jej zásluhou žije odkaz Navaľného aj napriek rizikám, ktorým čelí.

Navaľná sa stala známym symbolom odporu proti režimu Vladimira Putina. Počas návštevy Prahy má vystúpiť aj v Knižnici Václava Havla, kde bude s novinárom Ondřejom Kundrom diskutovať o knihe Patriot, ktorá mapuje život jej zosnulého manžela.

Alexej Navaľnyj, zakladateľ protikorupčnej nadácie FBK, zomrel vo februári 2024 vo väzení Polárny vlk. Podľa úradov išlo o náhle zdravotné zlyhanie, jeho podporovatelia však tvrdia, že ho zavraždili na príkaz prezidenta Putina. Navaľná v septembri vyhlásila, že laboratórne testy z dvoch západných krajín potvrdili otravu jej manžela.

(tasr, sie)

  |  

Europoslanci plánujú, aby minimálny vek na prístup k AI a sociálnym sieťam bol 16 rokov

Európsky parlament v stredu odobril nezáväzné uznesenie, podľa ktorého by malo byť štandardom v celej EÚ nastavenie minimálneho veku 16 rokov pri prístupe na sociálne siete, video platformy a AI chatboty. Deti od 13 do 16 rokov by mohli digitálne služby využívať len s aktívnym súhlasom rodičov, do 13 rokov by bol prístup úplne zakázaný.

Návrh počíta aj s prísnejším dohľadom – platformy by museli zamedziť návykovým a manipulatívnym prvkom, cielenej reklame či hazardným mechanizmom, ktoré deti udržujú pred obrazovkami. Uznesenie volá aj po blokovaní stránok, ktoré pravidlá európskej legislatívy nedodržiavajú.

Parlament žiada harmonizáciu vekovej hranice v celej EÚ v rámci Digital Services Act. V súčasnosti si stanovujú minimum členské štáty. Uznesenie nie je právne záväzné, slúži ako politický signál smerom k Európskej komisii a štátom Únie k príprave legislatívy.

(reuters, sie)

  |  

Parlament zakončil deň diskusiou o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky ukončili stredajší rokovací deň rozpravou o vládnom návrhu na premenu Úradu na ochranu oznamovateľov. Diskusia k návrhu sa konala celý deň a pokračovať bude aj vo štvrtok, pričom do rozpravy je stále prihlásených viacero poslancov.

Vláda navrhuje zlúčenie agendy Úradu na ochranu oznamovateľov s agendou odškodňovania obetí trestných činov od rezortu spravodlivosti do jedného nového Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

V Národnej rade o tom rokujú v zrýchlenom legislatívnom konaní. Opoziční poslanci to kritizujú pre možný rozpor s európskym právom a Ústavou Slovenskej republiky.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) tvrdí, že existujúci zákon je nefunkčný a súčasný úrad je „hlásna trúba opozície“. Vo štvrtok čaká parlament hlasovanie a vystúpenie šéfa Ústavného súdu SR Ivana Fiačana i generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

(tasr, sie)

  |  

Danko rešpektuje Fica v prípade Lajčáka, na úrad vlády však nepôjde

Predseda SNS Andrej Danko rešpektuje rozhodnutie premiéra Roberta Fica (Smer) ponechať Miroslava Lajčáka v zbore svojich poradcov, no na úrad vlády nebude vstupovať, kým Lajčák zostane poradcom. Danko to uviedol vo videu na sociálnej sieti a trvá na svojom postoji, že poradcovia sú vec premiéra, no Lajčák je podľa neho skôr hrozbou pre Fica.

Opozícia i SNS žiadali odchod Lajčáka pre zverejnenú komunikáciu medzi exministrom a odsúdeným americkým finančníkom Jeffreym Epsteinom. Premiér Fico po výjazdovom rokovaní vlády však zdôraznil, že nenašiel dôvod Lajčáka odvolať.

Poslankyňa Veronika Remišová označila ponechanie Lajčáka za poradcu za „morálne i ľudské zlyhanie“.

Lajčák reagoval, že s Epsteinom v minulosti komunikoval iba v rámci diplomatických povinností. Koaličná rada sa podľa Danka môže konať aj mimo úradu vlády, tému ďalšej spolupráce s Lajčákom však podľa neho viac komentovať nebude.

(tasr, sie)

  |  

Bosna zakázala pristátie lietadlu s maďarským ministrom zahraničia

Minister obrany Bosny a Hercegoviny Zukan Helez v stredu nepovolil pristátie vojenskému lietadlu s maďarským ministrom zahraničia Péterom Szijjártóm v Banja Luke. Dôvodom je údajná podpora Budapešti pre politika Milorada Dodika, ktorý podľa Sarajeva ohrozuje suverenitu a územnú celistvosť Bosny a Hercegoviny.

Helez tvrdí, že Maďarsko neposkytlo dostatočné vysvetlenie, prečo bol minister na palube vojenského lietadla. „Moja povinnosť je chrániť ústavný poriadok a záujmy Bosny a Hercegoviny,“ napísal na facebooku s tým, že let povolí iba po splnení požiadaviek na transparentnosť a rešpektovanie štátu.

Maďarsko zatiaľ prípad nekomentovalo.

(reuters, sie)

  |  

Súdna rada kritizuje útoky na sudcov, varuje pred zastrašovaním

Súdna rada SR odsúdila verbálne útoky na sudcov Simonu Stahovcovú a Adama Hradského z Mestského súdu Bratislava IV. Podľa nej je neprípustné, aby sudcov zastrašovali alebo vystavovali nátlaku, najmä ak ide o osoby verejného záujmu.

Rada zároveň pripomenula, že kritika sudcov musí byť vecná a odborná.

Sudcovská rada mestského súdu sa s postojom stotožnila a vyjadrila podporu sudcovi Hradskému, ktorý vydal rozsudok v neprospech ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Vyhlásenie ministra o údajnej politickej motivácii rozhodnutia podľa rady spochybňuje nezávislosť súdnictva.

Stahovcová zase čelila urážkam od Štefana Harabina po októbrovom rozhodnutí. Aj v jej prípade rada zdôraznila potrebu chrániť sudcov pred nátlakom.

(tasr, lup)