Preskočiť na obsah
  |  

Pred rodinným domom v Martine došlo k explózii

Pred rodinným domom v Martine došlo k explózii. Informáciu potvrdila hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline Zuzana Šefčíková s tým, že na mieste zasahuje polícia.

Aký predmet vybuchol, nateraz nie je podľa nej známe. „Vzhľadom na aktuálne vykonávanie potrebných úkonov nie je nateraz možné poskytnúť bližšie informácie,“ uviedla Šefčíková.

Podľa informácií televízie TA3 mal niekto v noci umiestniť bombu pred rodinný dom bratislavského podnikateľa, ktorý žije v Martine. V čase výbuchu sa v dome nemal nikto nachádzať.

(tasr, lud)

  |  

SAV: Zonácia národných parkov musí mať jasné pravidlá a vedecký základ

Slovenská akadémia vied (SAV) upozorňuje, že procesy prípravy a schvaľovania zonácie národných parkov musia byť transparentné, zákonné a založené na vedeckých poznatkoch.

Kritizuje príklad návrhu zonácie Národného parku (NP) Poloniny, kde podľa akadémie absentuje odborná konzistentnosť.

Vedecká komisia zároveň zdôrazňuje potrebu zosúladiť zonáciu s Envirostratégiou 2030, ktorá predpokladá 50 percent bezzásahového režimu do roku 2025 a 75 percent do roku 2030.

Dôležitá je aj verejne dostupná dokumentácia a odôvodnenie, prečo sú niektoré územia zaradené do zóny A alebo nie.

Akadémia vyzýva na vytvorenie jednotného rámca pre všetky národné parky, aby predišli kompromisným či účelovým riešeniam a zabezpečili ochranu kľúčových biotopov podľa európskych aj medzinárodných záväzkov.

(tasr, lup)

  |  

Rusko odsúdilo osem mužov na doživotie za útok na Krymský most

Ruský súd udelil doživotné tresty ôsmim mužom za bombový útok na Krymský most z októbra 2022. Výbuch vážne poškodil strategickú infraštruktúru, zabil päť ľudí a dočasne prerušil zásobovanie ruských jednotiek bojujúcich na Ukrajine.

Agentúra TASS píše, že ide o doteraz najprísnejšie rozsudky súvisiace s týmto incidentom. K zodpovednosti sa neskôr prihlásila ukrajinská tajná služba, čo ešte viac prehĺbilo napätie medzi Moskvou a Kyjevom.

Most, ktorý spája anektovaný Krym s Ruskom, bol kľúčovým logistickým uzlom. Rusko považuje útok za akt terorizmu, Ukrajina ho označuje za legitímny zásah vo vojne.

(reuters, lup)

  |  

V bojoch na Ukrajine zomrel 27-ročný muž z Českej republiky

Na ukrajinskej frontovej línii prišiel o život 27-ročný Jirka Kotrla, ktorý v minulosti študoval na umeleckopriemyselnej škole v Uherskom Hradišti.

Smutnú správu zverejnili na sociálnej sieti bez uvedenia presného dátumu či miesta úmrtia, píše portál Novinky.

„Minulý týždeň nás zasiahla smutná správa. Vo vojne na ukrajinskom fronte pri Izjume zahynul náš bývalý študent kamennosochárského odboru Jirka Kotrla. Česť jeho pamiatke," uviedla škola na facebooku.

Ministerstvo zahraničných vecí ČR potvrdilo, že o prípade vie, no podrobnosti z úcty k rodine neposkytlo.

Mladý muž sa tak zaradil medzi viacerých českých občanov, ktorí prišli o život v bojoch proti ruskej agresii.

(lup)

  |  

Pápež Lev XIV. začal prvú zahraničnú cestu, mieri do Turecka a Libanonu

Pápež Lev XIV. vo štvrtok odštartoval svoju prvú zahraničnú cestu ako hlava katolíckej cirkvi. Z Ríma zamieril do Turecka, kde plánuje počas troch dní vystúpiť s prejavmi, stretnúť sa s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a ekumenickým patriarchom Bartolomejom I. a navštíviť významné kultúrne miesta.

Cieľom cesty je podporiť mier na Blízkom východe a pripomenúť si 1 700. výročie Nicejského vyznania viery.

V piatok Lev a Bartolomej I. navštívia Iznik, niekdajšiu Niceu, kde vyznanie prijali.

Z Turecka pápež pokračuje do Libanonu, kde sa téma mieru stane ešte naliehavejšou – krajina čelí utečeneckej kríze, ekonomickému kolapsu a nedávno zažila izraelský útok, pri ktorom zomrel vysoký predstaviteľ Hizballáhu.

Vatikánsky hovorca Matteo Bruni uviedol, že bezpečnostné opatrenia sú v platnosti, detaily však nezverejnil.

V Turecku plánuje Lev rozprávať po anglicky, čo je medzi pápežmi nezvyčajné.

(reuters, lup)

  |  

EÚ sprísňuje ochranu pred podvodmi, platformy ponesú zodpovednosť

Európska únia sa dohodla na prísnejších pravidlách, ktoré majú lepšie chrániť spotrebiteľov pred internetovými podvodmi.

Banky a platobné služby budú povinné zaviesť efektívne preventívne mechanizmy – inak budú znášať finančné straty svojich klientov.

Nová legislatíva tiež prikazuje zmrazovanie podozrivých transakcií a núti online platformy odstrániť podvodné reklamy. Ak tak neurobia, budú zodpovedné za škody spôsobené zákazníkom.

Cieľom je tiež väčšia transparentnosť poplatkov, lepší prístup k hotovosti na vidieku a posilnenie práv zákazníkov vrátane povinnosti bánk poskytovať skutočnú, nie len chatbotovú zákaznícku podporu.

Pravidlá ešte musia formálne potvrdiť europarlament a členské štáty.

(reuters, lup)