Preskočiť na obsah
  |  

KDH odmieta novelu o hazarde a žiada zákaz takzvaných free spinov

Opozičné KDH naďalej odmieta novelu zákona o hazarde vrátenú prezidentom Petrom Pellegrinim na opätovné prerokovanie do Národnej rady SR. Zmeny v legislatíve o hazarde sa podľa KDH musia začať odbornou diskusiou a nie je možné ich schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Strana zároveň navrhla zakázať takzvané free spiny. „Ak chceme hovoriť aspoň o minimálnej ochrane verejnosti, tak zákaz free spinov by mal byť absolútny základ,“ povedal vo štvrtok na tlačovej konferencii poslanec KDH Marián Čaučík.

Súčasnú situáciu porovnal s možnosťou, že by niekto nalieval mladým ľuďom alkohol alebo ponúkal cigarety zadarmo, čo by v nich mohlo vyvolal závislosť.

Čaučíkovi sa nepáči ani to, že na pobočkách Slovenskej pošty predávajú dobíjacie kupóny súkromnej spoločnosti Fortuna. KDH je podľa neho presvedčené, že Slovenská pošta by nemala byť distribučným kanálom pre hazard.

KDH za prelomenie veta prezidenta nebude hlasovať a Čaučík na podobný postoj vyzval aj koaličných poslancov.

(tasr, lud)

  |  

Macron reformuje armádu. Dobrovoľná služba má osloviť mladých

Francúzsky prezident Emmanuel Macron plánuje predstaviť reformu dobrovoľnej vojenskej služby. Nejde o návrat k povinnej vojenskej službe, ale o posilnenie existujúceho programu Service National Universel.

Cieľom je podľa neho lepšie pripraviť Francúzsko na nové hrozby súvisiace s neistým postojom USA pod vedením prezidenta USA Donalda Trumpa a agresívnou politikou Ruska. Do roku 2030 chce Paríž zvýšiť počet záložníkov zo súčasných 47-tisíc na 100-tisíc.

Macron sa týmto krokom snaží zosúladiť s krajinami ako Nemecko či Dánsko, ktoré už podobné iniciatívy spustili.

Plán predstavil počas návštevy horskej brigády vo Varces, kde zdôraznil aj vysokú podporu ozbrojených síl medzi mladými Francúzmi.

V pozadí rezonujú aj ostré slová generála Fabiena Mandona o nutnosti pripraviť sa na možné obete v súvislosti s ruskou agresiou. Tie vyvolali rozruch, no Macron ich zmiernil s dôrazom, že Francúzsko neplánuje posielať mladých na Ukrajinu.

(reuters, lup)

  |  

Moskva zatvorí poľský konzulát v Irkutsku, reaguje na krok Varšavy

Rusko plánuje zatvoriť poľský konzulát v Irkutsku ako priamu odvetu za krok Poľska, ktoré zrušilo povolenie na činnosť ruského konzulátu v Gdansku.

Opatrenie má nadobudnúť platnosť 30. decembra, pričom ruské ministerstvo zahraničných vecí už odovzdalo poľskému veľvyslancovi oficiálnu nótu.

Varšava svoje rozhodnutie oznámila len nedávno – ruský konzulát v Gdansku má ukončiť činnosť 23. decembra.

(reuters, lup)

  |  

Pred rodinným domom v Martine došlo k explózii

Pred rodinným domom v Martine došlo k explózii. Informáciu potvrdila hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline Zuzana Šefčíková s tým, že na mieste zasahuje polícia.

Aký predmet vybuchol, nateraz nie je podľa nej známe. „Vzhľadom na aktuálne vykonávanie potrebných úkonov nie je nateraz možné poskytnúť bližšie informácie,“ uviedla Šefčíková.

Podľa informácií televízie TA3 mal niekto v noci umiestniť bombu pred rodinný dom bratislavského podnikateľa, ktorý žije v Martine. V čase výbuchu sa v dome nemal nikto nachádzať.

(tasr, lud)

  |  

SAV: Zonácia národných parkov musí mať jasné pravidlá a vedecký základ

Slovenská akadémia vied (SAV) upozorňuje, že procesy prípravy a schvaľovania zonácie národných parkov musia byť transparentné, zákonné a založené na vedeckých poznatkoch.

Kritizuje príklad návrhu zonácie Národného parku (NP) Poloniny, kde podľa akadémie absentuje odborná konzistentnosť.

Vedecká komisia zároveň zdôrazňuje potrebu zosúladiť zonáciu s Envirostratégiou 2030, ktorá predpokladá 50 percent bezzásahového režimu do roku 2025 a 75 percent do roku 2030.

Dôležitá je aj verejne dostupná dokumentácia a odôvodnenie, prečo sú niektoré územia zaradené do zóny A alebo nie.

Akadémia vyzýva na vytvorenie jednotného rámca pre všetky národné parky, aby predišli kompromisným či účelovým riešeniam a zabezpečili ochranu kľúčových biotopov podľa európskych aj medzinárodných záväzkov.

(tasr, lup)

  |  

Rusko odsúdilo osem mužov na doživotie za útok na Krymský most

Ruský súd udelil doživotné tresty ôsmim mužom za bombový útok na Krymský most z októbra 2022. Výbuch vážne poškodil strategickú infraštruktúru, zabil päť ľudí a dočasne prerušil zásobovanie ruských jednotiek bojujúcich na Ukrajine.

Agentúra TASS píše, že ide o doteraz najprísnejšie rozsudky súvisiace s týmto incidentom. K zodpovednosti sa neskôr prihlásila ukrajinská tajná služba, čo ešte viac prehĺbilo napätie medzi Moskvou a Kyjevom.

Most, ktorý spája anektovaný Krym s Ruskom, bol kľúčovým logistickým uzlom. Rusko považuje útok za akt terorizmu, Ukrajina ho označuje za legitímny zásah vo vojne.

(reuters, lup)