Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Merz: Ukrajina potrebuje silnú armádu aj po dohode s Ruskom

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že Ukrajina bude aj po prípadnom mierovom dohovore s Ruskom potrebovať silnú armádu a spoľahlivé bezpečnostné záruky.

Na tlačovej konferencii so svojím estónskym náprotivkom zdôraznil, že obrana Ukrajiny je zároveň otázkou európskej bezpečnosti.

Najsilnejšou zárukou má byť podľa neho dobre vybavená armáda, pričom diskusie o jej cieľovej veľkosti sa už konajú. Európske krajiny navrhujú rozsah medzi 600- až 800-tisíc vojakov.

Merz zároveň odmieta, aby Kyjev tlačili do územných ústupkov – za východiskový bod rokovaní označil súčasnú frontovú líniu.

Hoci zatiaľ nevidí priestor na prítomnosť medzinárodných jednotiek, potvrdil, že Berlín rokuje s USA a Ukrajinou o možných bezpečnostných garanciách.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Rusko vraj obkľúčilo Pokrovsk. Ukrajina tvrdí, že boje pokračujú

Ruské sily podľa prezidenta Vladimira Putina obkľúčili ukrajinské mesto Pokrovsk a ovládajú 70 percent jeho územia. Pokrovsk má strategický význam ako logistické centrum a „brána do Donecka“.

Rusi sa snažia mesto obkľúčiť kliešťovým manévrom bez priameho frontálneho útoku, pričom postupujú aj na susedný Mirnohrad. „Na juhu od mesta Dimitrov je nepriateľská skupina odrezaná. Je rozptýlená po celom meste. A naše jednotky postupujú k jej systematickému ničeniu,“ zhodnotil Putin.

Podľa ruského ministerstva obrany sa ruské jednotky pohybujú vo viacerých smeroch v Pokrovsku aj v okolí Mirnohradu. Najvyšší veliteľ ukrajinských síl Oleksandr Syrskyj však uviedol, že Ukrajina útoky odráža, v centre Pokrovska prebiehajú boje a Rusko muselo nasadiť zálohy.

Obe strany poskytujú odlišné mapy a informácie. Ruské znázorňujú Pokrovsk pod kontrolou Moskvy, ukrajinské ako spornú „sivú zónu“. Agentúra Reuters tieto tvrdenia nedokázala nezávisle overiť.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusko odkazuje Kallasovej: Do nášho vojenského rozpočtu vám nič nie je

Rusko rázne odmietlo návrh šéfky diplomacie Európskej únie Kaji Kallasovej, ktorá sa vyslovila za obmedzenie ruského vojenského rozpočtu.

Podľa ruského námestníka ministra zahraničia Alexandra Gruška neexistuje žiadna sila, ktorá by dokázala ovplyvniť rozhodovanie Moskvy o výške obranných výdavkov.

Kallasová síce takýto krok spomenula, no neuviedla konkrétny spôsob, ako by ho mohli zrealizovať.

Gruško zároveň zopakoval, že Rusko nepripustí prítomnosť jednotiek z takzvanej „koalície ochotných“ na území Ukrajiny.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Rada prokurátorov kritizuje politizáciu nového úradu pre oznamovateľov

Rada prokurátorov SR ostro kritizuje vládny návrh na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a jeho transformáciu na nový úrad. Podľa predsedu rady Stanislava Jakubčíka návrh obsahuje vážne právne nedostatky, je v rozpore s právom Európskej únie a ohrozuje bezpečnosť oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Odmietajú tiež použitie skráteného legislatívneho konania, keďže neexistuje podľa rady dôvod hodný mimoriadneho postupu a návrh znemožnil odbornú diskusiu.

Zmeny podľa stanoviska oslabia ochranu oznamovateľov, podkopú dôveru v právny štát a môžu mať odstrašujúci účinok na budúcich oznamovateľov. „Navrhované zmeny, ktoré politizujú menovanie vedenia nového úradu alebo ho podriaďujú výkonnej moci, sú nezlučiteľné s požiadavkou nestrannosti vyžadovanou európskym právom,“ podotkla rada.

Kritike sa nevyhli ani retroaktívne ustanovenia návrhu, ktoré by mohli zrušiť už priznanú ochranu. Ministerstvo vnútra tvrdí, že cieľom je riešiť aplikačné problémy a zefektívniť ochranu oznamovateľov a obetí. Parlament o návrhu rokuje v zrýchlenom režime.

Prezident Peter Pellegrini vo štvrtok vyslovil, že koalícia nemôže mať istotu v tom, že zákon podpíše.

(tasr, max)

Minúta  |  

Strelec pri Bielom dome mal väzby na CIA v Afganistane, Trump viní Bidena

FBI spustila vyšetrovanie streľby pri Bielom dome, pri ktorej vážne zranil dvoch príslušníkov Národnej gardy afganský občan Rahmanullah Lakanwal zbraňou .357 Magnum.

Ten podľa úradov predtým spolupracoval s CIA v Afganistane a do USA sa dostal v roku 2021 v rámci presídľovacieho programu Allies Welcome.

Vyšetrovatelia prehľadali jeho domy v štáte Washington a San Diego a zabavili elektroniku. Lakanwal bol zranený a zatknutý.

Incident vyvolal politické napätie – prezident Donald Trump kritizuje Bidenovu administratívu za preverovanie migrantov, no zároveň vyšlo najavo, že Lakanwal získal azyl už počas Trumpovho mandátu.

V reakcii na incident úrady pozastavili spracovanie afganských imigračných žiadostí, kým sa neprehodnotia bezpečnostné protokoly.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Fiačan kritizuje poslancov: Ústavný súd potrebuje nového sudcu

Predseda Ústavného súdu (ÚS) SR Ivan Fiačan vyzval poslancov Národnej rady SR, aby zvolili chýbajúcich kandidátov na post sudcu ÚS.

Pripomenul, že parlament si túto ústavnú povinnosť nesplnil už viac ako dva roky, čím bráni prezidentovi v menovaní sudcu.

Fiačan zdôraznil, že nejde len o formálny problém, ale aj o praktický vplyv na rozhodovanie – ÚS už dvakrát nedokázal prijať rozhodnutie pre nedostatok hlasov.

Apeloval na politickú aj právnu zodpovednosť poslancov a pripomenul, že dlhodobý nedostatok sudcov obmedzuje výmenu právnych názorov a vytvára právnu neistotu.

Hoci ocenil zmeny v legislatíve a snahu riešiť prieťahy na všeobecných súdoch, varoval, že parlament nesmie rezignovať na svoje kľúčové ústavné kompetencie.

Ústavný súd podľa neho funguje aj v zredukovanom zložení, ale je pod rastúcim tlakom.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.