Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko zadržalo Ukrajincov a Bielorusov podozrivých zo špionáže

Poľsko zadržalo dvoch Ukrajincov a troch Bielorusov, ktorí podľa prokurátorov konali na pokyn zahraničných spravodajských služieb.

Varšava opakovane upozorňuje na ruské pokusy destabilizovať krajiny podporujúce Ukrajinu a hovorí o podpaľačských útokoch či kyberútokoch v rámci takzvanej hybridnej vojny. Moskva tieto obvinenia odmieta.

Podozriví v najnovšom prípade sú Ukrajinci Oleksandr S. a maloletá Sofia Ch. a Bielorusi Viktoryia M., Anton M. a Uladzimir U. Zadržali ich 25. a 26. novembra polícia a špeciálne služby.

Vyšetrovatelia tvrdia, že fotografovali a posielali snímky kritickej infraštruktúry a ďalších miest dôležitých pre národnú bezpečnosť v rokoch 2024 a začiatkom 2025. Za svoju činnosť mali dostávať platby v kryptomenách.

Troch podozrivých vzali do trojmesačnej väzby, maloletú umiestnili do detenčného zariadenia a Uladzimir U. dostal zákaz vycestovať z Poľska, keďže ho pre zdravotný stav nezadržali.

Podľa prokurátorov sa vyšetrovanie týka zahraničnej špionážnej činnosti na území Poľska v mestách Rzeszów, Varšava, Lodž a ďalších lokalitách. Okrem sledovania infraštruktúry mali podozriví vyrábať aj plagáty a graffiti.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Klamal v životopise, prišiel o funkciu. Rumunský minister obrany skončil

Rumunský minister obrany Ionut Mosteanu v piatok rezignoval po tom, čo denník Libertatea odhalil nepravdivé údaje v jeho životopise o ukončení vysokoškolského štúdia. Minister priznal pochybenie a podotkol, že nechce, aby jeho osobné chyby odvádzali pozornosť od kľúčovej úlohy - ochrany Rumunska pred hrozbou z Ruska.

„Rumunsko a Európa sú pod ruským útokom. Naša národná bezpečnosť musí byť chránená za každú cenu,“ napísal Mosteanu na facebooku, kde zároveň oznámil svoju rezignáciu. Odstupuje po piatich mesiacoch vo funkcii.

Rumunsko, ako člen NATO a Európskej únie, má s Ukrajinou 650 kilometrov dlhú hranicu a čelí bezpečnostným výzvam vrátane narušení vzdušného priestoru ruskými dronmi a výskytu mín v Čiernom mori.

Premiér Ilie Bolojan exministrovi poďakoval a oznámil, že dočasne rezort obrany povedie minister hospodárstva Radu Miruta. Nového šéfa rezortu obrany nominuje strana Zachráňme Rumunsko.

Mosteanu bol súčasťou proeurópskej koalície, ktorá prevzala moc po opakovaných prezidentských voľbách, zrušených pre podozrenia z ruského zasahovania.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rezort spravodlivosti chce chrániť aktivistov pred zastrašujúcimi žalobami

Ministerstvo spravodlivosti predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely Civilného sporového poriadku, ktorým sa má posilniť ochrana osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými alebo zneužívajúcimi súdnymi procesmi.

Cieľom novely je transpozícia smernice Európskej únie. Nová právna úprava má posilniť demokratické práva ako slobodu prejavu, právo na informácie či environmentálnu občiansku angažovanosť.

Zavádza možnosť, aby súd už v počiatočnom štádiu konania posúdil, či žaloba nie je zneužitím práva so zámerom zastrašovať alebo odrádzať od verejnej účasti, a takúto žalobu odmietol. Dôkazné bremeno ponesie žalobca.

Slabšia strana sporu bude môcť žiadať zloženie zábezpeky na náhradu škody a trov konania. Novela zároveň umožní súdu uložiť sankcie žalobcom, ktorí zneužijú súdny proces, vrátane povinnosti uhradiť trovy právneho zastúpenia, uverejniť rozsudok či zaplatiť pokutu.

Účinnosť zákona navrhuje rezort od mája 2026.

(tasr, max)

Minúta  |  

U riaditeľa českých železníc našla polícia milióny v hotovosti a zbierku hodiniek

Generálny riaditeľ českej Správy železníc Jiří Svoboda čelí vážnemu podozreniu po tom, ako kriminalisti z Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) objavili v jeho súkromnom trezore hotovosť prevyšujúcu 80 miliónov českých korún (približne 3,3 milióna eur).

Peniaze boli v českých korunách, eurách aj dolároch, informoval server iRozhlas.cz s odvolaním sa na dva nezávislé zdroje. Okrem hotovosti polícia údajne našla aj zbierku luxusných hodiniek.

Zásah NCOZ sa uskutočnil v utorok a zameriaval sa na vyšetrovanie podozrivých verejných zákaziek Správy železníc a Riaditeľstva ciest a diaľnic. Týka sa údajne napríklad rozsiahlej obnovy železničného uzla v Pardubiciach či výstavby stanice v Brne, pričom ide o zákazky v hodnote miliárd českých korún.

Jiří Svoboda sa k nálezu odmietol vyjadriť a poznamenal, že vysvetlenie podá iba kompetentným orgánom.

Vedenie Správy železníc zatiaľ nereagovalo. Podľa hovorkyne Nely Eberl Friebovej sa o prípade na piatkovom zasadnutí správnej rady ani nerozprávali a Svoboda zostáva vo funkcii.

(tasr, max)

Minúta  |  

ZMOS víta výzvu europarlamentu na stanovenie veku na prístup na sociálne siete

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) víta výzvu Európskeho parlamentu (EP) na zavedenie vekovej hranice 16 rokov na prístup na sociálne siete. Jeho predseda Jozef Božik považuje toto rozhodnutie za kľúčové a dôležité.

Predseda ZMOS zároveň vyjadril požiadavku, aby s cieľom ochrániť duševné zdravie detí predstavitelia centrálnej vládnej moci čo najskôr implementovali toto uznesenie do právneho poriadku SR.

„Ak EP hovorí o dvoch kategóriách, to znamená, že do 13 rokov absolútny zákaz a do 16 rokov s povolením rodičov, osobne by som bol najradšej, keby sme dokázali urobiť kompromis, aby bol do 15 rokov absolútny zákaz,“ poznamenal.

Poslanci EP v stredu v Štrasburgu vyzvali na prijatie opatrení na ochranu maloletých na internete vrátane zavedenia jednotnej minimálnej vekovej hranice 16 rokov na prístup na sociálne siete.

Dokument podporilo 483 europoslancov. Europarlament v ňom vyjadruje hlboké znepokojenie nad rizikami pre fyzické a duševné zdravie, ktorým sú deti vystavené v online prostredí.

Žiada takisto posilnenie ochrany pred manipulatívnymi stratégiami, ktoré zvyšujú riziko závislosti či zhoršujú schopnosť sústredenia. Nemá legislatívny charakter, ide o vyjadrenie stanoviska EP a odporúčanie.

EP navrhuje harmonizovanú minimálnu hranicu 16 rokov na prístup k sociálnym sieťam, platformám na zdieľanie videí a AI chatbotom. Deti vo veku 13 až 16 rokov by mali mať umožnený prístup so súhlasom rodičov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

USA sprísnili obvinenia voči Afgancovi po zastrelení členky Národnej gardy

Americké ministerstvo spravodlivosti sprísnilo obvinenia voči afganskému občanovi podozrivému zo smrteľného útoku pri Bielom dome. Podľa prokurátorky pre Washington, D. C., Jeanine Pirrovej bude čeliť obvineniu z vraždy prvého stupňa za zastrelenie príslušníčky Národnej gardy a pokus o vraždu ďalšieho člena.

Pôvodné obvinenia zahŕňali tri útoky s úmyslom ozbrojeného zabitia a tri obvinenia z držania zbrane počas násilného činu. Streľba na príslušníkov Národnej gardy si vyžiadala život 20-ročnej príslušníčky, jej o štyri roky starší kolega v nemocnici bojuje o život.

Prípad má výraznú politickú odozvu. Prezident Donald Trump po incidente oznámil, že jeho administratíva „natrvalo pozastaví“ migráciu zo všetkých „krajín tretieho sveta“. Nekonkretizoval, ktoré krajiny by opatrenie zahŕňalo ani ako presne ho budú realizovať.

Cieľom však je zrušiť federálne výhody pre neobčanov, denaturalizácia osôb označených za hrozbu pre „domácu bezpečnosť“ a deportácia všetkých, ktorí budú predstavovať bezpečnostné riziko alebo sa „nebudú zlučovať so západnou civilizáciou“.

Trump pripisuje incident zlyhaniam imigračného preverovania počas vlády Joea Bidena. Útočník Rahmanullah Lakanwal vstúpil do USA v roku 2021 v rámci presídľovacieho programu určeného pre Afgancov po stiahnutí amerických vojsk z Afganistanu.

Administratíva zároveň pozastavila spracovanie imigračných žiadostí afganských občanov na neurčito.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.