Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moskva pohrozila WhatsAppu blokáciou, tlačí vlastnú aplikáciu

Ruský cenzorský úrad Roskomnadzor pohrozil úplným zablokovaním WhatsAppu, ak aplikácia nebude dodržiavať tamojšie zákony.

WhatsApp, ktorý vlastní spoločnosť Meta, už čelí obmedzeniam volaní v Rusku od augusta, keď Moskva obvinila túto platformu aj Telegram z odmietania spolupráce s políciou pri vyšetrovaní podvodov a terorizmu.

Podľa ruských úradov aplikácia ignoruje povinnosti súvisiace s bojom proti kriminalite. WhatsApp však naopak obviňuje Moskvu, že sa snaží zabrániť miliónom Rusov v prístupe k bezpečnej komunikácii. V pozadí konfliktu je aj snaha ruských úradov presadiť domácu alternatívu – aplikáciu MAX.

Kritici tvrdia, že štát by ju mohol zneužiť na sledovanie občanov, no oficiálne médiá tieto obavy označujú za nepodložené. Napätie okolo komunikačných platforiem tak ďalej narastá.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Moskva očakáva detaily mierového plánu pred rokovaniami s USA

Kremeľ v piatok oznámil, že pred príchodom americkej delegácie do Moskvy očakáva zoznam dohodnutých bodov mierového plánu pre Ukrajinu. Hovorca Dmitrij Peskov zdôraznil, že Rusko plán vníma ako iniciatívu Spojených štátov a rokuje výlučne s Washingtonom.

Americký prezident Donald Trump predstavil 28-bodový mierový plán, ktorý počas víkendových rokovaní v Ženeve zredukovali na 19 bodov. Americký minister zahraničia Marco Rubio rokovania označil za „najpokrokovejšie od Trumpovho nástupu do úradu“. Tajné rozhovory medzi predstaviteľmi USA a Ukrajiny sa konali aj v Abú Zabí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že ukrajinská a americká delegácia budú v rokovaniach pokračovať koncom tohto týždňa, pričom budúci týždeň sa k nim pripojí aj on osobne. Podľa neho však Ukrajina nemá právo stratiť jednotu.

Aj bývalý šéf jeho kancelárie Andrij Jermak zdôraznil, že Zelenskyj ako prezident nepristúpi na žiadne územné ústupky.

Moskva naďalej považuje Zelenského za nelegitímneho prezidenta s odôvodnením, že mu vypršalo funkčné obdobie. Ukrajina však tvrdí, že počas stanného práva nemožno usporiadať voľby. Rusko ale podľa Peskova napriek tomu chce smerovať k mieru na Ukrajine.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zákaz manželstiev osôb rovnakého pohlavia je ústavný, potvrdil japonský súd

Tokijský súd v piatok podľa agentúry AP rozhodol, že odmietnutie Japonska legalizovať manželstvá osôb rovnakého pohlavia je v súlade s ústavou. Rozhodnutie tak zvrátilo predchádzajúci verdikt nižšieho súdu a ide o šiesty podobný prípad, ktorý smeruje na najvyšší súd.

Sudkyňa Ayumi Higashiová argumentovala, že japonské zákony definujú manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou, pričom tento koncept vychádza z tradičného modelu rodiny s deťmi. Žalobu ôsmich LGBT osôb, ktoré žiadali rovnaké manželské práva a odškodné vo výške jedného milióna jenov, súd zamietol.

Žalobcovia vyjadrili sklamanie, no zdôraznili, že budú pokračovať v úsilí až po najvyšší súd. Verejná podpora manželstiev osôb rovnakého pohlavia v Japonsku rastie, no krajina zatiaľ ako jediná z G7 neposkytuje žiadnu formu právne záväznej ochrany párom tejto komunity.

Hlavným politickým odporcom legalizácie zostáva konzervatívna Liberálnodemokratická strana, ktorá trvá na tom, že manželstvo má slúžiť prirodzenej reprodukcii. Od roku 2019 podalo žaloby viac než 30 osôb usilujúcich sa o rovnosť v manželstve.

(max)

Minúta  |  

Poľsko zadržalo Ukrajincov a Bielorusov podozrivých zo špionáže

Poľsko zadržalo dvoch Ukrajincov a troch Bielorusov, ktorí podľa prokurátorov konali na pokyn zahraničných spravodajských služieb.

Varšava opakovane upozorňuje na ruské pokusy destabilizovať krajiny podporujúce Ukrajinu a hovorí o podpaľačských útokoch či kyberútokoch v rámci takzvanej hybridnej vojny. Moskva tieto obvinenia odmieta.

Podozriví v najnovšom prípade sú Ukrajinci Oleksandr S. a maloletá Sofia Ch. a Bielorusi Viktoryia M., Anton M. a Uladzimir U. Zadržali ich 25. a 26. novembra polícia a špeciálne služby.

Vyšetrovatelia tvrdia, že fotografovali a posielali snímky kritickej infraštruktúry a ďalších miest dôležitých pre národnú bezpečnosť v rokoch 2024 a začiatkom 2025. Za svoju činnosť mali dostávať platby v kryptomenách.

Troch podozrivých vzali do trojmesačnej väzby, maloletú umiestnili do detenčného zariadenia a Uladzimir U. dostal zákaz vycestovať z Poľska, keďže ho pre zdravotný stav nezadržali.

Podľa prokurátorov sa vyšetrovanie týka zahraničnej špionážnej činnosti na území Poľska v mestách Rzeszów, Varšava, Lodž a ďalších lokalitách. Okrem sledovania infraštruktúry mali podozriví vyrábať aj plagáty a graffiti.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Klamal v životopise, prišiel o funkciu. Rumunský minister obrany skončil

Rumunský minister obrany Ionut Mosteanu v piatok rezignoval po tom, čo denník Libertatea odhalil nepravdivé údaje v jeho životopise o ukončení vysokoškolského štúdia. Minister priznal pochybenie a podotkol, že nechce, aby jeho osobné chyby odvádzali pozornosť od kľúčovej úlohy - ochrany Rumunska pred hrozbou z Ruska.

„Rumunsko a Európa sú pod ruským útokom. Naša národná bezpečnosť musí byť chránená za každú cenu,“ napísal Mosteanu na facebooku, kde zároveň oznámil svoju rezignáciu. Odstupuje po piatich mesiacoch vo funkcii.

Rumunsko, ako člen NATO a Európskej únie, má s Ukrajinou 650 kilometrov dlhú hranicu a čelí bezpečnostným výzvam vrátane narušení vzdušného priestoru ruskými dronmi a výskytu mín v Čiernom mori.

Premiér Ilie Bolojan exministrovi poďakoval a oznámil, že dočasne rezort obrany povedie minister hospodárstva Radu Miruta. Nového šéfa rezortu obrany nominuje strana Zachráňme Rumunsko.

Mosteanu bol súčasťou proeurópskej koalície, ktorá prevzala moc po opakovaných prezidentských voľbách, zrušených pre podozrenia z ruského zasahovania.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rezort spravodlivosti chce chrániť aktivistov pred zastrašujúcimi žalobami

Ministerstvo spravodlivosti predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely Civilného sporového poriadku, ktorým sa má posilniť ochrana osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými alebo zneužívajúcimi súdnymi procesmi.

Cieľom novely je transpozícia smernice Európskej únie. Nová právna úprava má posilniť demokratické práva ako slobodu prejavu, právo na informácie či environmentálnu občiansku angažovanosť.

Zavádza možnosť, aby súd už v počiatočnom štádiu konania posúdil, či žaloba nie je zneužitím práva so zámerom zastrašovať alebo odrádzať od verejnej účasti, a takúto žalobu odmietol. Dôkazné bremeno ponesie žalobca.

Slabšia strana sporu bude môcť žiadať zloženie zábezpeky na náhradu škody a trov konania. Novela zároveň umožní súdu uložiť sankcie žalobcom, ktorí zneužijú súdny proces, vrátane povinnosti uhradiť trovy právneho zastúpenia, uverejniť rozsudok či zaplatiť pokutu.

Účinnosť zákona navrhuje rezort od mája 2026.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.