Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Rakúsku rastie nezamestnanosť migrantov, Sýrčania dominujú štatistikám

Nezamestnanosť medzi migrantmi v Rakúsku dosiahla nové rekordy. Ich podiel na celkovej nezamestnanosti stúpol za šesť rokov z 34,2 percenta na 43,2 percenta. Najviac sú zasiahnutí Sýrčania, ktorých počet bez práce sa od roku 2019 takmer zdvojnásobil, informuje European Conservative.

Dôvody sú podľa rakúskeho úradu práce (AMS) jasné: nízke vzdelanie, slabá znalosť nemčiny a pretrvávajúca vysoká migrácia. Problém sa koncentruje najmä vo Viedni, kde sa stretávajú nové príchody s nízkou kvalifikáciou a nároky na sociálny systém rastú.

Až 48 percent nezamestnaných cudzincov má ukončené len povinné vzdelanie, čo znižuje ich šance na stabilné zamestnanie, najmä počas recesie.

Nezamestnanosť rastie už 31 mesiacov bez prerušenia, a obrat sa podľa prognóz očakáva najskôr v polovici roka 2026. Zhoršujúca sa situácia ukazuje, že nejde o krátkodobý výkyv, ale o hlboký štrukturálny problém.

(mja)

Minúta  |  

Američania predložia Putinovi návrh uznania Krymu a Donbasu za ruské územia

Spojené štáty údajne zvažujú uznať ruskú kontrolu nad Krymom a ďalšími okupovanými ukrajinskými územiami ako súčasť mierového plánu, ktorý navrhol Donald Trump, informuje denník Telegraph.

Jeho emisári Jared Kushner a Steve Witkoff mali ponuku tlmočiť priamo Vladimirovi Putinovi. Napriek obavám zo strany európskych spojencov sa má plán posunúť vpred.

Revidovaný 19-bodový návrh, dohodnutý na rokovaniach v Ženeve, je pre Moskvu menej výhodný, no de facto uznanie Krymu a časti Donbasu vraj ostáva na stole. Kyjev však trvá na tom, že územné ústupky nie sú možné bez celoštátneho referenda.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmieta vzdať sa akéhokoľvek územia. Európske štáty naďalej trvajú na zásade, že hranice sa nesmú meniť silou.

Washingtonom ponúkané uznanie by preto znamenalo zásadný obrat v americkej diplomacii a vzbudilo napätie medzi spojencami.

(mja)

Minúta  |  

Moskva pohrozila WhatsAppu blokáciou, tlačí vlastnú aplikáciu

Ruský cenzorský úrad Roskomnadzor pohrozil úplným zablokovaním WhatsAppu, ak aplikácia nebude dodržiavať tamojšie zákony.

WhatsApp, ktorý vlastní spoločnosť Meta, už čelí obmedzeniam volaní v Rusku od augusta, keď Moskva obvinila túto platformu aj Telegram z odmietania spolupráce s políciou pri vyšetrovaní podvodov a terorizmu.

Podľa ruských úradov aplikácia ignoruje povinnosti súvisiace s bojom proti kriminalite. WhatsApp však naopak obviňuje Moskvu, že sa snaží zabrániť miliónom Rusov v prístupe k bezpečnej komunikácii. V pozadí konfliktu je aj snaha ruských úradov presadiť domácu alternatívu – aplikáciu MAX.

Kritici tvrdia, že štát by ju mohol zneužiť na sledovanie občanov, no oficiálne médiá tieto obavy označujú za nepodložené. Napätie okolo komunikačných platforiem tak ďalej narastá.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Moskva očakáva detaily mierového plánu pred rokovaniami s USA

Kremeľ v piatok oznámil, že pred príchodom americkej delegácie do Moskvy očakáva zoznam dohodnutých bodov mierového plánu pre Ukrajinu. Hovorca Dmitrij Peskov zdôraznil, že Rusko plán vníma ako iniciatívu Spojených štátov a rokuje výlučne s Washingtonom.

Americký prezident Donald Trump predstavil 28-bodový mierový plán, ktorý počas víkendových rokovaní v Ženeve zredukovali na 19 bodov. Americký minister zahraničia Marco Rubio rokovania označil za „najpokrokovejšie od Trumpovho nástupu do úradu“. Tajné rozhovory medzi predstaviteľmi USA a Ukrajiny sa konali aj v Abú Zabí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že ukrajinská a americká delegácia budú v rokovaniach pokračovať koncom tohto týždňa, pričom budúci týždeň sa k nim pripojí aj on osobne. Podľa neho však Ukrajina nemá právo stratiť jednotu.

Aj bývalý šéf jeho kancelárie Andrij Jermak zdôraznil, že Zelenskyj ako prezident nepristúpi na žiadne územné ústupky.

Moskva naďalej považuje Zelenského za nelegitímneho prezidenta s odôvodnením, že mu vypršalo funkčné obdobie. Ukrajina však tvrdí, že počas stanného práva nemožno usporiadať voľby. Rusko ale podľa Peskova napriek tomu chce smerovať k mieru na Ukrajine.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zákaz manželstiev osôb rovnakého pohlavia je ústavný, potvrdil japonský súd

Tokijský súd v piatok podľa agentúry AP rozhodol, že odmietnutie Japonska legalizovať manželstvá osôb rovnakého pohlavia je v súlade s ústavou. Rozhodnutie tak zvrátilo predchádzajúci verdikt nižšieho súdu a ide o šiesty podobný prípad, ktorý smeruje na najvyšší súd.

Sudkyňa Ayumi Higashiová argumentovala, že japonské zákony definujú manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou, pričom tento koncept vychádza z tradičného modelu rodiny s deťmi. Žalobu ôsmich LGBT osôb, ktoré žiadali rovnaké manželské práva a odškodné vo výške jedného milióna jenov, súd zamietol.

Žalobcovia vyjadrili sklamanie, no zdôraznili, že budú pokračovať v úsilí až po najvyšší súd. Verejná podpora manželstiev osôb rovnakého pohlavia v Japonsku rastie, no krajina zatiaľ ako jediná z G7 neposkytuje žiadnu formu právne záväznej ochrany párom tejto komunity.

Hlavným politickým odporcom legalizácie zostáva konzervatívna Liberálnodemokratická strana, ktorá trvá na tom, že manželstvo má slúžiť prirodzenej reprodukcii. Od roku 2019 podalo žaloby viac než 30 osôb usilujúcich sa o rovnosť v manželstve.

(max)

Minúta  |  

Poľsko zadržalo Ukrajincov a Bielorusov podozrivých zo špionáže

Poľsko zadržalo dvoch Ukrajincov a troch Bielorusov, ktorí podľa prokurátorov konali na pokyn zahraničných spravodajských služieb.

Varšava opakovane upozorňuje na ruské pokusy destabilizovať krajiny podporujúce Ukrajinu a hovorí o podpaľačských útokoch či kyberútokoch v rámci takzvanej hybridnej vojny. Moskva tieto obvinenia odmieta.

Podozriví v najnovšom prípade sú Ukrajinci Oleksandr S. a maloletá Sofia Ch. a Bielorusi Viktoryia M., Anton M. a Uladzimir U. Zadržali ich 25. a 26. novembra polícia a špeciálne služby.

Vyšetrovatelia tvrdia, že fotografovali a posielali snímky kritickej infraštruktúry a ďalších miest dôležitých pre národnú bezpečnosť v rokoch 2024 a začiatkom 2025. Za svoju činnosť mali dostávať platby v kryptomenách.

Troch podozrivých vzali do trojmesačnej väzby, maloletú umiestnili do detenčného zariadenia a Uladzimir U. dostal zákaz vycestovať z Poľska, keďže ho pre zdravotný stav nezadržali.

Podľa prokurátorov sa vyšetrovanie týka zahraničnej špionážnej činnosti na území Poľska v mestách Rzeszów, Varšava, Lodž a ďalších lokalitách. Okrem sledovania infraštruktúry mali podozriví vyrábať aj plagáty a graffiti.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.