Preskočiť na obsah
  |  

Ruský postup sa zrýchlil. Moskva ovláda už vyše 19 percent Ukrajiny

Ruská armáda zaznamenala v novembri 2025 najvýraznejší územný zisk na Ukrajine za posledných 12 mesiacov – celkovo obsadila 701 štvorcových kilometrov.

Moskva aktuálne ovláda takmer pätinu percenta ukrajinského územia. Hoci sa bojové tempo v Doneckej oblasti spomalilo, Rusi tam stále kontrolujú vyše 81 percent a snažia sa dobyť strategický Pokrovsk.

Najväčší postup však zaznamenali v Záporožskej oblasti, kde získali až 272 štvorcových kilometrov, v Dnepropetrovskej oblasti obsadili ďalších 200.

Tento vývoj prichádza v čase, keď USA opäť tlačia na diplomatické riešenie konfliktu. Americký vyslanec Steve Witkoff má o mierových návrhoch rokovať priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Od začiatku roka Rusko rozšírilo okupované územia o 5 400 štvorcových kilometrov, čo je takmer o dvetisíc viac oproti rovnakému obdobiu vlani.

(tasr, lup)

  |  

Pellegrini pôjde do Vatikánu, čaká ho audiencia u pápeža Leva XIV.

Prezident SR Peter Pellegrini sa vo štvrtok vydá do Vatikánu na osobnú audienciu u pápeža Leva XIV. Stretnutie sa koná v rámci Jubilejného roka 2025, ktorý nesie motto „Pútnici nádeje“. Okrem pápeža sa stretne aj s vatikánskym štátnym sekretárom Pietrom Parolinom.

V rámci návštevy absolvuje Pellegrini aj oficiálne rokovanie so Zvrchovaným rádom maltézskych rytierov – prvé po vyše 20 rokoch. Diskutovať budú o rozvoji humanitárnej spolupráce a o Slovenskej asociácii Maltézskeho rádu.

Prezident sa zúčastní aj na otvorení výstavy odpustkových listín so slovenskými súvislosťami a slávnostne odhalí mozaiku Sedembolestnej Panny Márie vo Vatikánskych záhradách.

Na audiencii ho bude sprevádzať aj jeho matka, pričom náklady hradí z vlastných prostriedkov.

Pellegrini už Vatikán niekoľkokrát navštívil, naposledy počas Národnej púte Slovákov či pri rozlúčke s pápežom Františkom.

(tasr, lup)

  |  

Merz: Nemecko a Poľsko plánujú podpísať obrannú dohodu v roku 2026

Nemecký kancelár Friedrich Merz v pondelok povedal, že Nemecko a Poľsko pracujú na podpísaní dohody o obrannej spolupráci.

Na tlačovej konferencii s poľským premiérom Donaldom Tuskom Merz uviedol: „Poverili sme našich ministrov, aby pripravili dohodu o obrannej spolupráci.“

„Chceme ju finalizovať v roku 2026, ktorý bude bilaterálnym výročným rokom,“ dodal Merz s odkazom na 35. výročie poľsko-nemeckej partnerskej dohody.

(reuters, lud)

  |  

PS: „Horalkový zákon“ kriminalitu nezastaví, vláda len predstiera riešenie

Opozičné Progresívne Slovensko kritizuje návrh novely Trestného zákona, ktorý vraj nezastaví nárast kriminality.

Poslanec Branislav Vančo (PS) označil návrat takzvaného horalkového paragrafu za marketingový ťah vlády bez reálneho účinku. Upozornil na výrazný nárast vlámaní aj ekonomickej kriminality – medziročne vzrástol počet vlámaní o 600 prípadov a škody z daňových únikov sa zvýšili o 360 percent.

Zároveň tvrdí, že znižujúcu sa bezpečnosť spôsobila aj chaotická reforma zákona pred dvoma rokmi.

Poslanec Jaroslav Spišiak vyhlásil, že premenovanie krádeží na priestupky len zhoršilo situáciu. Kritizujú aj nedostatočnú reakciu Policajného zboru.

Parlament medzitým začal rokovať o novele, ktorou chce vláda obnoviť princíp „trikrát a dosť“. Recidivisti by tak mohli čeliť až dvojročnému trestu odňatia slobody, ak trikrát za rok spáchajú podobný majetkový priestupok.

(tasr, lup)

  |  

Danko: Nechápem, prečo Pellegrini ponižuje Šutaja Eštoka pri zákone o zmene ÚOO

Predseda SNS Andrej Danko kritizoval prezidenta Petra Pellegriniho za jeho vyjadrenia, že ešte nevie, či podpíše zákon o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Danko vyhlásil, že prezident by sa mal zákonmi zaoberať až vtedy, keď dorazia do jeho kancelárie, a nerozumie tomu, prečo ako čestný predseda Hlasu verejne spochybňuje zákon, ktorý predkladá minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

Danko pripomenul, že legislatívu o ÚOO tvorila ešte vláda s Pellegrinim v roku 2019, a vyzval prezidenta, aby „nebol chrumkavý“.

Tvrdí, že už pri vzniku ÚOO upozorňoval na riziká jeho fungovania a nechcel zákon podporiť. Teraz považuje za nevhodné, že prezident podľa neho „dáva facku“ ministrovi vnútra.

Vyjadril sa, že Pellegrini nemá dôvod dištancovať sa od koalície, ktorá mu pomohla stať sa hlavou štátu, a mal by sa vyjadriť aj k ďalším citlivým témam, napríklad k záchrankovému tendru.

Pellegrini minulý týždeň oznámil, že nie je isté, či zákon podpíše. Uviedol, že sa rozhodne až po jeho schválení parlamentom a dôkladnom posúdení. Zdôraznil tiež, že bude pozorne sledovať celý legislatívny proces v skrátenom konaní.

(tasr, lud)

  |  

Bielorusko obviňuje Litvu z dronovej špionáže a šírenia extrémizmu

Bielorusko obvinilo Litvu, že cez hranice vyslala dron určený na špionáž a šírenie „extrémistických materiálov“. Bieloruské ministerstvo vnútra uviedlo, že bezpilotné lietadlo sa zrútilo v meste Grodno a obsahovalo kamerové zariadenie aj letáky s opozičnými symbolmi.

Úrady tvrdia, že dron štartoval z litovskej dediny Kapciamiestis. Litva tieto obvinenia dôrazne poprela a označila ich za výmysel bieloruského režimu, ktorý podľa nej pravidelne fabuluje a hádže vinu na západ.

Incident sa odohral len deň po tom, ako Vilnius prerušil leteckú dopravu pre podozrivé balóny, ktoré zrejme slúžia na pašovanie cigariet z Bieloruska.

(reuters, lup)