Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ pripravuje sankcie proti Bielorusku za incidenty s balónmi nad Litvou

Európska únia plánuje nové sankcie voči Bielorusku pre údajné hybridné útoky na Litvu, vrátane opakovaných incidentov s balónmi nesúcimi cigarety cez hranicu.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová označila situáciu na litovsko-bieloruskej hranici za neprijateľnú a vyjadrila Litve plnú solidaritu. Podľa Vilniusu ide o zámerné provokácie zo strany Lukašenkovho režimu, ktorý podľa nich nezasahuje proti pašerákom.

V dôsledku balónových incidentov muselo letisko vo Vilniuse opakovane pozastaviť prevádzku. Litva už skôr reagovala dočasným uzatvorením hraničných priechodov s Bieloruskom.

Minsk obvinenia odmieta a tvrdí, že Litva proti nemu vedie hybridnú vojnu. Okrem toho bieloruské úrady obvinili Litvu zo špionáže pomocou dronu a z distribúcie extrémistických materiálov, čo Vilnius rázne poprel.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Erdogan: Útoky Ukrajiny na ruské tankery pri Turecku sú neprijateľné

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan kritizoval ukrajinské útoky na tankery ruskej tieňovej flotily, ku ktorým došlo neďaleko tureckého pobrežia v Čiernom mori.

Podľa neho ide o neprijateľné konanie, ktoré ohrozuje bezpečnosť lodnej dopravy, životy aj životné prostredie v oblasti patriacej do tureckej výhradnej hospodárskej zóny.

Kyjev sa prihlásil k zodpovednosti za výbuchy na lodiach Kairos a Virat a tvrdí, že išlo o plavidlá využívané na tajnú prepravu ruskej ropy – teda obchádzanie sankcií Západu voči Moskve.

Turecko sa podľa AFP od začiatku ruskej invázie snaží balancovať medzi vzťahmi s oboma stranami konfliktu a vystupuje ako sprostredkovateľ.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Trump riešil s Netanjahuom Gazu, pozval ho do Bieleho domu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok telefonoval s prezidentom USA Donaldom Trumpom. K ich rozhovoru došlo krátko po tom, čo americký prezident na sociálnych sieťach vyzval Izrael na pokračovanie dialógu so Sýriou.

Podľa vyjadrenia premiérovej kancelárie sa hovor zameral na odzbrojenie Hamasu, demilitarizáciu Pásma Gazy a možnosti nadviazania diplomatických vzťahov s krajinami, ktoré Izrael zatiaľ neuznávajú.

Trump zároveň Netanjahua pozval na osobné stretnutie do Bieleho domu, presný termín zatiaľ nebol stanovený.

(reuters)

Minúta  |  

Šutaj Eštok žiada zvolanie koaličnej rady pre napätie v parlamente

Predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok zvolal koaličnú radu lídrov, aby sa vyriešilo napätie v koalícii aj v parlamente. Rokovanie sa má konať v utorok o 13:30 v Národnej rade.

Podľa Šutaja Eštoka sú súčasné okolnosti natoľko vážne, že si vyžadujú otvorený dialóg medzi partnermi. Zdôraznil potrebu zodpovedného a predvídateľného konania vládnej väčšiny.

Hlavným cieľom stretnutia má byť zlepšenie koordinácie a zjednotenie postupu pri riešení aktuálnych tém. Vyzvou je väčšia jednota a spoločné stanoviská pri ďalších parlamentných rozhodnutiach.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Šmyhaľ: Európska únia môže pomôcť zabezpečiť spravodlivý mier pre Ukrajinu

Ukrajina apeluje na Európsku úniu, aby jej pomohla zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier. Počas zasadnutia Rady EÚ v Bruseli minister obrany Denys Šmyhaľ zdôraznil potrebu posilnenia obrany a ďalšej podpory v rámci iniciatívy PURL – systému, kde Spojené štáty predávajú zbrane členským krajinám NATO, ktoré ich následne odovzdávajú Ukrajine.

Zasadnutie prišlo v napätom čase – deň po rokovaniach ukrajinskej a americkej delegácie na Floride a deň pred plánovaným stretnutím emisára amerického prezidenta Steva Witkoffa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Prezident Donald Trump podľa dostupných správ tlačí na obe strany, aby prijali mierový plán, ktorý bol pôvodne naklonený Rusku, no neskôr ho upravili po rokovaniach v Ženeve.

Únia podľa hovorkyne Európskej komisie aktívne diskutuje o možnostiach mieru – najnovšie sa do debaty zapojili aj predsedníčka Ursula von der Leyenová a prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj.

Slovensko na zasadnutí zastupoval Robert Kaliňák.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Šéf ruskej bankovej asociácie: Ak EÚ použije ruské aktíva, hrozí 50 rokov súdov

Šéf ruskej bankovej asociácie Andrej Kostin varoval, že ak EÚ použije zmrazené ruské aktíva ako úver pre Ukrajinu, Moskva zareaguje odvetnými krokmi a môže nasledovať až 50 rokov súdnych sporov.

Reagoval tak na plán Únie, podľa ktorého by Ukrajina mohla získať 140 miliárd eur zo zmrazených ruských štátnych rezerv. Podľa Kostina by Moskva mohla odpovedať aj zhabaním aktív európskych investorov v Rusku.

Zároveň však naznačil, že Rusko je otvorené kompromisom – v prípade širšej mierovej dohody si vie predstaviť aj rozdelenie štátnych aktív na obnovu Ukrajiny. Zdôraznil však, že takýto krok musí byť výsledkom rokovaní a súhlasu oboch strán.

Kostin tiež vyzval na právne ofenzívy voči EÚ a Belgicku, vrátane žaloby na súde OSN. Jeho vyjadrenia prichádzajú pred návštevou amerického emisára Stevea Witkoffa, čo podľa neho otvára ďalší priestor pre diplomatické ústupky.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.