Preskočiť na obsah
  |  

Poslanci ukončili deň debatou o novele Trestného zákona a recidíve

Poslanci Národnej rady SR ukončili pondelkové rokovanie diskusiou o návrhu na skrátené legislatívne konanie k novele Trestného zákona.

Kľúčovou zmenou je opätovné zavedenie princípu „trikrát a dosť“ pri drobných krádežiach, ktorý by umožnil trestne stíhať opakovaných páchateľov priestupkov.

Aj niektorí opoziční poslanci súhlasili so zrýchleným konaním, no kritizovali vládne zdôvodnenie, podľa ktorého má byť nárast kriminality dôsledkom opozičných výrokov a dezinformácií. Tvrdia, že na problém upozorňovali dávno predtým.

V utorok sa parlament opäť zíde – o 7.30 h by sa mal pokúsiť otvoriť mimoriadnu schôdzu k návrhu na odvolanie ministra dopravy Jozefa Ráža.

Následne sa bude rokovať o výmene predsedu eurovýboru – Jána Ferenčáka má nahradiť Peter Kmec.

V ten deň sú naplánované aj hlasovania o bodoch, ktoré poslanci zatiaľ neprerokovali.

(tasr, lup)

  |  

EÚ pripravuje sankcie proti Bielorusku za incidenty s balónmi nad Litvou

Európska únia plánuje nové sankcie voči Bielorusku pre údajné hybridné útoky na Litvu, vrátane opakovaných incidentov s balónmi nesúcimi cigarety cez hranicu.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová označila situáciu na litovsko-bieloruskej hranici za neprijateľnú a vyjadrila Litve plnú solidaritu. Podľa Vilniusu ide o zámerné provokácie zo strany Lukašenkovho režimu, ktorý podľa nich nezasahuje proti pašerákom.

V dôsledku balónových incidentov muselo letisko vo Vilniuse opakovane pozastaviť prevádzku. Litva už skôr reagovala dočasným uzatvorením hraničných priechodov s Bieloruskom.

Minsk obvinenia odmieta a tvrdí, že Litva proti nemu vedie hybridnú vojnu. Okrem toho bieloruské úrady obvinili Litvu zo špionáže pomocou dronu a z distribúcie extrémistických materiálov, čo Vilnius rázne poprel.

(tasr, lup)

  |  

Erdogan: Útoky Ukrajiny na ruské tankery pri Turecku sú neprijateľné

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan kritizoval ukrajinské útoky na tankery ruskej tieňovej flotily, ku ktorým došlo neďaleko tureckého pobrežia v Čiernom mori.

Podľa neho ide o neprijateľné konanie, ktoré ohrozuje bezpečnosť lodnej dopravy, životy aj životné prostredie v oblasti patriacej do tureckej výhradnej hospodárskej zóny.

Kyjev sa prihlásil k zodpovednosti za výbuchy na lodiach Kairos a Virat a tvrdí, že išlo o plavidlá využívané na tajnú prepravu ruskej ropy – teda obchádzanie sankcií Západu voči Moskve.

Turecko sa podľa AFP od začiatku ruskej invázie snaží balancovať medzi vzťahmi s oboma stranami konfliktu a vystupuje ako sprostredkovateľ.

(tasr, lup)

  |  

Trump riešil s Netanjahuom Gazu, pozval ho do Bieleho domu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok telefonoval s prezidentom USA Donaldom Trumpom. K ich rozhovoru došlo krátko po tom, čo americký prezident na sociálnych sieťach vyzval Izrael na pokračovanie dialógu so Sýriou.

Podľa vyjadrenia premiérovej kancelárie sa hovor zameral na odzbrojenie Hamasu, demilitarizáciu Pásma Gazy a možnosti nadviazania diplomatických vzťahov s krajinami, ktoré Izrael zatiaľ neuznávajú.

Trump zároveň Netanjahua pozval na osobné stretnutie do Bieleho domu, presný termín zatiaľ nebol stanovený.

(reuters)

  |  

Šutaj Eštok žiada zvolanie koaličnej rady pre napätie v parlamente

Predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok zvolal koaličnú radu lídrov, aby sa vyriešilo napätie v koalícii aj v parlamente. Rokovanie sa má konať v utorok o 13:30 v Národnej rade.

Podľa Šutaja Eštoka sú súčasné okolnosti natoľko vážne, že si vyžadujú otvorený dialóg medzi partnermi. Zdôraznil potrebu zodpovedného a predvídateľného konania vládnej väčšiny.

Hlavným cieľom stretnutia má byť zlepšenie koordinácie a zjednotenie postupu pri riešení aktuálnych tém. Vyzvou je väčšia jednota a spoločné stanoviská pri ďalších parlamentných rozhodnutiach.

(tasr, lup)

  |  

Šmyhaľ: Európska únia môže pomôcť zabezpečiť spravodlivý mier pre Ukrajinu

Ukrajina apeluje na Európsku úniu, aby jej pomohla zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier. Počas zasadnutia Rady EÚ v Bruseli minister obrany Denys Šmyhaľ zdôraznil potrebu posilnenia obrany a ďalšej podpory v rámci iniciatívy PURL – systému, kde Spojené štáty predávajú zbrane členským krajinám NATO, ktoré ich následne odovzdávajú Ukrajine.

Zasadnutie prišlo v napätom čase – deň po rokovaniach ukrajinskej a americkej delegácie na Floride a deň pred plánovaným stretnutím emisára amerického prezidenta Steva Witkoffa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Prezident Donald Trump podľa dostupných správ tlačí na obe strany, aby prijali mierový plán, ktorý bol pôvodne naklonený Rusku, no neskôr ho upravili po rokovaniach v Ženeve.

Únia podľa hovorkyne Európskej komisie aktívne diskutuje o možnostiach mieru – najnovšie sa do debaty zapojili aj predsedníčka Ursula von der Leyenová a prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj.

Slovensko na zasadnutí zastupoval Robert Kaliňák.

(tasr, lup)