Preskočiť na obsah
  |  

Nemeckí učitelia varujú: Deti nevedia používať WC ani držať ceruzku

Viac ako tisíc učiteľov z nemeckého Hesenska varuje pred znepokojujúcim úpadkom základných zručností u žiakov. V otvorenom liste upozorňujú, že deti často nevedia správne držať ceruzku, narábať s nožnicami, počúvať, sústrediť sa, a v extrémnych prípadoch dokonca ani používať toaletný papier. Zhoršuje sa aj jazyková úroveň a pribúdajú úzkostné poruchy u žiakov.

Hesenský odborový zväz vzdelávania GEW preto vyzval ministerstvo školstva, aby zlepšilo podmienky v školách, píše portál Die Welt.

Iniciátorka výzvy Heike Ackermannová podľa denníka Bild tvrdí, že učitelia dosiahli svoje limity a zápasia s rastúcimi očakávaniami v oblastiach ako digitalizácia, inklúzia alebo celodenná starostlivosť. Podľa nej sa školám neustále kladú nové úlohy, no chýba podpora a reálne možnosti ich naplniť.

Zo situácie učitelia nevinia deti, ale spoločnosť a politiku, ktoré zlyhávajú. Naznačujú tiež, že problémy zhoršuje náročnejšia adaptácia detí migrantov na školský režim.

V školskom roku 2026/27 pritom vstúpi do platnosti zákonný nárok na celodennú starostlivosť, čo na školy vyvinie ešte väčší tlak. Učitelia preto žiadajú viac kvalifikovaných učiteľov, psychológov a maximálne 20 žiakov v triedach.

(lup)

  |  

Kto nevezme späť migrantov, príde o výhody, odkazuje EÚ rozvojovým štátom

Európska únia sa dohodla na nových pravidlách, ktoré umožňujú pozastaviť obchodné výhody rozvojovým krajinám, ak odmietnu prijať späť svojich občanov deportovaných z EÚ, uvádza portál Politico.

Ide o reakciu na dlhodobý problém nízkej úspešnosti návratov migrantov, ktorým neudelili povolenie na pobyt. V praxi to znamená, že štáty s výhodným colným prístupom na európsky trh môžu o tieto výhody prísť, ak nebudú spolupracovať pri prijímaní svojich deportovaných štátnych príslušníkov.

Nové opatrenia sú súčasťou revízie systému GSP – mechanizmu, ktorý už 50 rokov umožňuje chudobnejším krajinám vyvážať do EÚ za nižšie clá. Pravidlá zohľadňujú úroveň rozvoja jednotlivých krajín a ich účinnosť bude podmienená predchádzajúcim dialógom.

Návrh prichádza v čase, keď európskych voličov čoraz viac znepokojuje neefektívna návratová politika a narastajú obavy z migrácie.

(lup)

  |  

Kyjev sa snaží odvrátiť platobnú neschopnosť výmenou dlhopisov

Ukrajina sa snaží zbaviť finančného bremena záruk naviazaných na HDP v hodnote 3,2 miliardy dolárov a ponúkla ich na výmenu za nové medzinárodné dlhopisy.

Tento krok má krajine pomôcť vymaniť sa z platobnej neschopnosti a vyriešiť zvyšnú časť dlhu, ktorý vznikol po ruskej invázii.

Výmena by sa týkala takzvaných dlhopisov typu C splatných do roku 2032. Kľúčová skupina veriteľov však zatiaľ podmienky neodobrila a rokovania pokračujú.

Tí, ktorí ponuku schvália do 12. decembra, by mohli získať dodatočnú platbu. Hoci ide o citlivý politický krok, vláda verí, že riešenie je nevyhnutné pre stabilitu štátneho rozpočtu.

Záruky naviazané na rast HDP by totiž v budúcnosti mohli krajinu stáť až 6 miliárd dolárov.

Medzinárodný menový fond ponuku nekomentoval, no Ukrajina zatiaľ verí v podporu zo strany veriteľov a tvrdí, že krok je kľúčový pre povojnovú obnovu a fiškálnu stabilitu.

(reuters)

  |  

Madurovi sa rozpadá plán na bezpečný únik, Trump trvá na jeho konci

Americký prezident Donald Trump zamietol požiadavky Nicolasa Madura na bezpečný odchod z Venezuely, čím výrazne obmedzil možnosti venezuelského lídra. Podľa informovaných zdrojov sa telefonát uskutočnil 21. novembra a trval menej ako 15 minút.

Maduro žiadal úplnú amnestiu pre seba a svoju rodinu, zrušenie amerických sankcií a zastavenie vyšetrovania pred Medzinárodným trestným súdom. Navrhol tiež, aby dočasnú vládu do volieb viedla viceprezidentka Delcy Rodriguezová.

Trump však väčšinu jeho požiadaviek odmietol a dal mu sedem dní na opustenie krajiny. Po uplynutí tejto lehoty USA uzavreli vzdušný priestor.

Caracas teraz žiada nový rozhovor s Trumpom.

Trumpova administratíva naďalej neuznáva Madura za legitímneho prezidenta a zvýšila odmenu za informácie vedúce k jeho zatknutiu na 50 miliónov dolárov.

(reuters)

  |  

Putin oznámil dobytie Pokrovska a Vovčanska

Ruský prezident Vladimir Putin si počas nedeľnej návštevy vojenského veliteľstva vypočul správy o údajnom dobytí dvoch ukrajinských miest – Pokrovska v Doneckej oblasti a Vovčanska v Charkovskej oblasti.

Informoval o tom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, odvolávajúc sa na náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova. Ten podľa Peskova oznámil aj ďalšie pokroky ruských jednotiek v rámci ofenzívnych operácií.

Ruské štátne médiá označujú tieto mestá za „oslobodené“, pričom Pokrovsk nazývajú Krasnoarmejsk.

Kyjev zatiaľ informácie o strate týchto území nepotvrdil.

Správy o „oslobodení“ je tak zatiaľ možné vnímať ako súčasť informačnej kampane Moskvy, ktorá sa snaží demonštrovať vojenský postup napriek stagnujúcemu frontu. Ukrajinskí predstavitelia boli v reakciách zdržanliví.

(reuters)

  |  

Brusel: Figúrky bez tvárí a zmiznutý Ježiško pobúrili aj politikov

Vianočný betlehem na bruselskom Grand Place tento rok rozvíril vášne – figúrky vrátane Ježiška nemajú klasické ľudské črty, ale len látkové gule namiesto tvárí. Autorka Victoria-Maria Geyerová chcela týmto gestom sprístupniť biblický príbeh každému veriacemu bez ohľadu na pôvod.

Betlehem si vybrala miestna cirkev aj mesto Brusel, no reakcie verejnosti boli spočiatku ostré. Kritiku vzniesol aj politik Georges-Louis Bouchez, ktorý ho prirovnal k zombie.

Po prvej noci navyše niekto ukradol Ježiška, figúrku museli nahradiť novou a zaviedli iba mierne bezpečnostné opatrenia. Geyerová tvrdí, že nálada na sociálnych sieťach sa medzičasom zmenila k lepšiemu. Vianočný trh pritom každoročne láka milióny návštevníkov.

(tasr, lup)