Preskočiť na obsah
  |  

Schôdzu k odvolávaniu ministra Ráža neotvorili poslanci ani v utorok

Mimoriadnu 44. schôdzu Národnej rady (NR) SR k opozičnému návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi dopravy Jozefovi Rážovi (nominant Smeru) sa poslancom nepodarilo otvoriť ani na tretí pokus.

V pléne sa v utorok ráno prezentovalo len 56 zákonodarcov, pričom potrebných je minimálne 76 poslancov. Rovnako nebol parlament uznášaniaschopný ani počas dvoch pokusov v pondelok. Plénum sa pokúsi o otvorenie schôdze ešte poslednýkrát po hodinovej prestávke.

Návrh na odvolanie Ráža iniciovali opoziční poslanci za parlamentný klub Slovensko – Za ľudí. Viac ako 30 podpisov potrebných na mimoriadnu schôdzu získali od všetkých opozičných strán. Návrh podali minulý týždeň. Hlavným dôvodom na odvolanie ministra sú podľa opozície železničné nešťastia z uplynulého obdobia.

Ráž svoju funkciu ponúkol premiérovi Robertovi Ficovi (Smer), ten však jeho ponuku neprijal. Opozičným poslancom však toto gesto nestačí a tvrdia, že minister mal odísť z funkcie a demisiu podať priamo prezidentovi SR Petrovi Pellegrinimu.

(tasr, est)

  |  

Nemeckí učitelia varujú: Deti nevedia používať WC ani držať ceruzku

Viac ako tisíc učiteľov z nemeckého Hesenska varuje pred znepokojujúcim úpadkom základných zručností u žiakov. V otvorenom liste upozorňujú, že deti často nevedia správne držať ceruzku, narábať s nožnicami, počúvať, sústrediť sa, a v extrémnych prípadoch dokonca ani používať toaletný papier. Zhoršuje sa aj jazyková úroveň a pribúdajú úzkostné poruchy u žiakov.

Hesenský odborový zväz vzdelávania GEW preto vyzval ministerstvo školstva, aby zlepšilo podmienky v školách, píše portál Die Welt.

Iniciátorka výzvy Heike Ackermannová podľa denníka Bild tvrdí, že učitelia dosiahli svoje limity a zápasia s rastúcimi očakávaniami v oblastiach ako digitalizácia, inklúzia alebo celodenná starostlivosť. Podľa nej sa školám neustále kladú nové úlohy, no chýba podpora a reálne možnosti ich naplniť.

Zo situácie učitelia nevinia deti, ale spoločnosť a politiku, ktoré zlyhávajú. Naznačujú tiež, že problémy zhoršuje náročnejšia adaptácia detí migrantov na školský režim.

V školskom roku 2026/27 pritom vstúpi do platnosti zákonný nárok na celodennú starostlivosť, čo na školy vyvinie ešte väčší tlak. Učitelia preto žiadajú viac kvalifikovaných učiteľov, psychológov a maximálne 20 žiakov v triedach.

(lup)

  |  

Kto nevezme späť migrantov, príde o výhody, odkazuje EÚ rozvojovým štátom

Európska únia sa dohodla na nových pravidlách, ktoré umožňujú pozastaviť obchodné výhody rozvojovým krajinám, ak odmietnu prijať späť svojich občanov deportovaných z EÚ, uvádza portál Politico.

Ide o reakciu na dlhodobý problém nízkej úspešnosti návratov migrantov, ktorým neudelili povolenie na pobyt. V praxi to znamená, že štáty s výhodným colným prístupom na európsky trh môžu o tieto výhody prísť, ak nebudú spolupracovať pri prijímaní svojich deportovaných štátnych príslušníkov.

Nové opatrenia sú súčasťou revízie systému GSP – mechanizmu, ktorý už 50 rokov umožňuje chudobnejším krajinám vyvážať do EÚ za nižšie clá. Pravidlá zohľadňujú úroveň rozvoja jednotlivých krajín a ich účinnosť bude podmienená predchádzajúcim dialógom.

Návrh prichádza v čase, keď európskych voličov čoraz viac znepokojuje neefektívna návratová politika a narastajú obavy z migrácie.

(lup)

  |  

Kyjev sa snaží odvrátiť platobnú neschopnosť výmenou dlhopisov

Ukrajina sa snaží zbaviť finančného bremena záruk naviazaných na HDP v hodnote 3,2 miliardy dolárov a ponúkla ich na výmenu za nové medzinárodné dlhopisy.

Tento krok má krajine pomôcť vymaniť sa z platobnej neschopnosti a vyriešiť zvyšnú časť dlhu, ktorý vznikol po ruskej invázii.

Výmena by sa týkala takzvaných dlhopisov typu C splatných do roku 2032. Kľúčová skupina veriteľov však zatiaľ podmienky neodobrila a rokovania pokračujú.

Tí, ktorí ponuku schvália do 12. decembra, by mohli získať dodatočnú platbu. Hoci ide o citlivý politický krok, vláda verí, že riešenie je nevyhnutné pre stabilitu štátneho rozpočtu.

Záruky naviazané na rast HDP by totiž v budúcnosti mohli krajinu stáť až 6 miliárd dolárov.

Medzinárodný menový fond ponuku nekomentoval, no Ukrajina zatiaľ verí v podporu zo strany veriteľov a tvrdí, že krok je kľúčový pre povojnovú obnovu a fiškálnu stabilitu.

(reuters)

  |  

Madurovi sa rozpadá plán na bezpečný únik, Trump trvá na jeho konci

Americký prezident Donald Trump zamietol požiadavky Nicolasa Madura na bezpečný odchod z Venezuely, čím výrazne obmedzil možnosti venezuelského lídra. Podľa informovaných zdrojov sa telefonát uskutočnil 21. novembra a trval menej ako 15 minút.

Maduro žiadal úplnú amnestiu pre seba a svoju rodinu, zrušenie amerických sankcií a zastavenie vyšetrovania pred Medzinárodným trestným súdom. Navrhol tiež, aby dočasnú vládu do volieb viedla viceprezidentka Delcy Rodriguezová.

Trump však väčšinu jeho požiadaviek odmietol a dal mu sedem dní na opustenie krajiny. Po uplynutí tejto lehoty USA uzavreli vzdušný priestor.

Caracas teraz žiada nový rozhovor s Trumpom.

Trumpova administratíva naďalej neuznáva Madura za legitímneho prezidenta a zvýšila odmenu za informácie vedúce k jeho zatknutiu na 50 miliónov dolárov.

(reuters)

  |  

Putin oznámil dobytie Pokrovska a Vovčanska

Ruský prezident Vladimir Putin si počas nedeľnej návštevy vojenského veliteľstva vypočul správy o údajnom dobytí dvoch ukrajinských miest – Pokrovska v Doneckej oblasti a Vovčanska v Charkovskej oblasti.

Informoval o tom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, odvolávajúc sa na náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova. Ten podľa Peskova oznámil aj ďalšie pokroky ruských jednotiek v rámci ofenzívnych operácií.

Ruské štátne médiá označujú tieto mestá za „oslobodené“, pričom Pokrovsk nazývajú Krasnoarmejsk.

Kyjev zatiaľ informácie o strate týchto území nepotvrdil.

Správy o „oslobodení“ je tak zatiaľ možné vnímať ako súčasť informačnej kampane Moskvy, ktorá sa snaží demonštrovať vojenský postup napriek stagnujúcemu frontu. Ukrajinskí predstavitelia boli v reakciách zdržanliví.

(reuters)