Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj: Mierový plán s USA má 20 bodov, kľúčom sú záruky a územia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril opatrný optimizmus ohľadom mierových rokovaní, a to najmä vďaka záujmu USA o diplomatické riešenie.

Počas návštevy Dublinu priznal obavy, že Washington by mohol stratiť záujem, čo je podľa neho cieľom Ruska. Zároveň potvrdil, že deň predtým rokoval s americkým emisárom Stevom Witkoffom, a pokiaľ Ukrajina ucíti reálny a konkrétny dialóg, je pripravená na ďalšie kontakty.

Upravený mierový plán s USA teraz obsahuje 20 bodov namiesto pôvodných 28. Kyjev čaká na výsledky americko-ruských rokovaní, ktoré ovplyvnia ďalší postup.

Najcitlivejšie témy podľa Zelenského zahŕňajú otázku okupovaných území, využitie zmrazených ruských aktív (o ktorých má rozhodnúť Európa) a bezpečnostné záruky od USA, EÚ a ďalších partnerov v rámci takzvanej „koalície ochotných“.

(reuters, ukrajinska pravda, mja)

  |  

Módny dom Prada dokončil prevzatie Versace

Taliansky módny dom Prada v utorok oznámil, že dokončil akvizíciu menšieho talianskeho konkurenta Versace, značky, po ktorej luxusná skupina – ako uviedla, dlho túžila.

Prada v apríli podpísala definitívnu dohodu o kúpe Versace od americkej spoločnosti Capri Holdings, ktorá vlastní značky Michael Kors a Jimmy Choo, za približne 1,3 miliardy eur. K dohode došlo po tom, čo bol zrušený predaj samotnej Capri Holdings spoločnosti Tapestry po námietke zo strany antimonopolných úradov.

Versace sa v roku 2024 podieľal pätinou na tržbách spoločnosti Capri Holdings vo výške 5,2 miliardy eur. Prada v krátkom vyhlásení informovala, že akvizícia bola dokončená po získaní všetkých regulačných povolení.

Lorenzo Bertelli, syn majiteľov Prady – kreatívnej riaditeľky Miuccie Prady a dlhoročného predsedu predstavenstva Patrizia Bertelliho, v novembri povedal, že sa po dokončení integrácie stane výkonným predsedom Versace.

(tasr, mja)

  |  

Majerský: Otvárať dekréty je nebezpečné, ústava si zaslúži úctu

Opozičné KDH varuje pred otváraním Benešových dekrétov a pred zmenami v ústave, ktoré by mohli podľa nich ohroziť suverenitu Slovenska. Predseda strany Milan Majerský upozornil, že spoločnosť v čase rastúcej polarizácie potrebuje pokoj a spoluprácu, nie návraty k starým krivdám.

Podpredseda Viliam Karas dodal, že Benešove dekréty sú historickým základom povojnovej štátnosti a ich spochybňovanie môže narušiť vlastnícke vzťahy na juhu Slovenska.

Zdôraznil, že problémy v oblasti majetkového práva pramenia skôr z chýb štátnych orgánov, nie z platnosti dekrétov.

KDH sa zároveň postavilo proti návrhu SaS zakotviť členstvo v EÚ a NATO priamo do ústavy. Hoci proeurópsku orientáciu podporuje, podľa Majerského by takáto úprava mohla znamenať stratu štátnej identity a premenu Slovenska na „malú župu v rámci Únie“.

(tasr, mja)

  |  

Orbánova strana Fidesz podľa prieskumu doťahuje Tiszu, zabral zrejme sociálny balíček

Maďarská vládna strana Viktora Orbána Fidesz zmenšila náskok opozičnej strany Pétera Magyara Tisza, ukázal prieskum 21 Research Centre z konca novembra. Tisza naďalej vedie so ziskom 47 percent hlasov rozhodnutých voličov, no Fidesz si polepšil na 40 percent. Rozdiel sa znížil z desiatich percentuálnych bodov v októbri.

K zníženiu rozdielu zrejme prispeli sociálne opatrenia premiéra Orbána vrátane podpory dôchodcov, dotovaných hypoték a daňových úľav pre rodiny. Analytici poukazujú najmä na rastúcu podporu Fideszu medzi voličmi nad 65 rokov.

Orbán čelí výzve zo strany svojho stredopravicového rivala Magyara, ktorý ho môže ohroziť v parlamentných voľbách na jar 2026.

Aj keď prieskum agentúry Median z minulého týždňa zaznamenal zmenšujúci sa rozdiel medzi oboma stranami a menej ľudí, ktorí dúfajú v zmenu vlády, neopomenul, že 60 percent opýtaných sa domnieva, že krajina, ktorá sa už tretí rok utápa v stagnácii, je na nesprávnej ceste.

(reuters, max)

  |  

Raši priznal, že Ferenčáka už nepovažuje za člena klubu strany Hlas

Koaličná rada sa dohodla na zmenách programu aktuálnej schôdze parlamentu. Ako povedal predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas), prioritne sa prerokujú zákony, ktoré musia nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2026, najmä tie, ktoré súvisia s čerpaním prostriedkov z plánu obnovy.

Dôvodom úpravy harmonogramu sú podľa neho aj obštrukcie opozície, ktorá predlžuje rokovania rozpravami a faktickými poznámkami.

Radu inicioval Matúš Šutaj Eštok (Hlas) s cieľom zlepšiť koordináciu a zjednotiť postup koalície v aktuálnych otázkach.

Budúci týždeň sa parlament bude ešte venovať personálnym návrhom vrátane odvolávania ministrov a návrhu Hlasu na výmenu predsedu výboru pre európske záležitosti Ferenčáka (z tohto utorka na štvrtok 11. decembra o 11.00). Raši priznal, že toho už nepovažuje za člena poslaneckého klubu Hlasu, keďže jeho vyjadrenia nezodpovedajú názorom strany.

(tasr, max)

  |  

Putin prijal Witkoffa v Kremli, Sybiha hovorí o vyhrážkach Ruska

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina z hrozby nemožnosti slobodnej plavby v Čiernom mori.

Reagoval tak na Putinove opakované vyjadrenia, ktoré podľa neho dokazujú, že Rusko nemá záujem ukončiť vojnu. Putin pohrozil, že Ukrajine odreže prístup k moru v reakcii na dronové útoky na tankery takzvanej tieňovej flotily Ruska v Čiernom mori.

V sobotu bezpečnostný predstaviteľ Ukrajiny povedal, že ukrajinské námorné drony zasiahli v Čiernom mori dva tankery, ktoré sú na zozname sankcionovaných plavidiel a smerovali do ruského prístavu po ropu určenú pre zahraničné trhy.

„Včera hovoril o pripravenosti bojovať počas celej zimy, dnes sa vyhráža prístavom a námornej doprave,“ napísal Sybiha na platforme X.

Medzitým Putin v Kremli prijal amerických vyslancov Steva Witkoffa a Jareda Kushnera, čo zachytili zverejnené fotografie. Na stretnutí boli prítomní aj poradca Jurij Ušakov a vyslanec Kirill Dmitrijev, tlmočníci nechýbali.

(reuters, tasr, mja)