Preskočiť na obsah
  |  

Nemeckej armáde zmizlo 20-tisíc kusov munície z odstaveného kamióna

Nemecká armáda prišla tento týždeň o takmer 20-tisíc kusov munície, ktoré zmizli z nákladného vozidla počas nočnej zastávky na parkovisku pri meste Burg v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko.

Muníciu prevážala civilná firma, ktorej vodič odstavil kamión cez noc bez dozoru v priemyselnej zóne. Krádež odhalili až po príchode vozidla do neďalekých kasární, keď vojaci zistili, že chýba 10-tisíc nábojov do pištolí a 9 900 cvičných slepých nábojov do útočných pušiek.​

Spolkové ministerstvo obrany označilo udalosť za „relevantný bezpečnostný incident“. Rezort uviedol, že zmluvná súkromná spoločnosť nesplnila svoje povinnosti pri prevoze zbraní a munície.

Podľa informácií časopisu Der Spiegel armáda nepočíta s tým, že páchateľov viedla náhoda, ale skôr predpokladá, že zlodeji transport sledovali a využili zastávku bez stráže.

(echo24, sie)

  |  

Brusel chystá návrh na využitie zmrazených ruských aktív pre Ukrajinu

Európska komisia podľa zdrojov agentúry Reuters pripravuje právny návrh, ktorý má umožniť financovanie Ukrajiny z výnosov zmrazených ruských aktív a zároveň ponechá otvorenú možnosť požičiavať si na finančných trhoch alebo kombinovať oba spôsoby.​

Lídri EÚ sa v októbri dohodli, že pokryjú finančné potreby Ukrajiny na nasledujúce dva roky, no zatiaľ nedali zelenú plánu využiť približne 140 miliárd eur ruských štátnych aktív v Európe ako úver pre Kyjev. Belgicko, ktoré spravuje väčšinu z týchto prostriedkov v depozitári Euroclear, dlhodobo upozorňuje na právne riziká.​

Podľa pripravovaného návrhu by Ukrajina splácala úver len v prípade, že Rusko uhradí reparácie za škody spôsobené vojnou. Komisia chce návrh prijať v stredu na pravidelnom zasadnutí eurokomisárov a v texte zvýrazniť preferenciu pre model „reparačného úveru“ naviazaného na hotovostné zostatky zmrazených aktív ruskej centrálnej banky.​

Právna úprava ponechá otvorenú možnosť financovať pomoc aj klasickou formou, keď sa EÚ zadlži na trhoch a umožní prechádzať medzi jednotlivými mechanizmami.

(reuters, sie)

  |  

Trump zruší Bidenove milosti podpísané automatickým perom

Americký prezident Donald Trump oznámil, že zruší všetky dokumenty vrátane milostí a zmiernení trestov, ktoré jeho predchodca Joe Biden podpísal pomocou zariadenia autopen.

Tvrdí, že takto podpísané akty nemajú právny účinok, a adresátom odkázal, aby s nimi tak aj nakladali. Nie je však známe, pri ktorých konkrétnych milostiach Biden automatické pero použil.​

Autopen slúži na presnú reprodukciu podpisu pri veľkom množstve listín a prezidenti oboch hlavných strán ho využívajú dlhodobo od éry Johna F. Kennedyho.

Právni experti, ktorých oslovila agentúra Reuters, upozorňujú, že ústava nepozná možnosť, aby úradujúci prezident plošne zrušil milosti predchodcu. Podľa nich môže administratíva napadnúť len jednotlivý akt, a to na súde, kde musí preukázať, že predchádzajúci prezident konkrétnu milosť neautorizoval.​

Biden pred odchodom z funkcie udelil viaceré milosti, okrem iného aj rodinným príslušníkom a nenásilným drogovým páchateľom. Trump paralelne intenzívne využíva vlastnú právomoc udeľovania milostí a počas druhého funkčného obdobia udelil desiatky pardonov.

(reuters, sie)

  |  

Európska únia dosiahla dohodu o konci ruského plynu do jesene 2027

Európska rada sa dohodla s Európskym parlamentom na postupnom ukončení dovozu ruského plynu do roku 2027.​

Dohoda zavádza právne záväzný zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu na konci roka 2026 a úplný zákaz potrubného plynu má platiť od jesene 2027.​

V októbri tvoril ruský plyn približne 12 percent dovozu plynu do EÚ, kým pred inváziou na Ukrajinu v roku 2022 to bolo okolo 45 percent. Medzi krajinami, ktoré ešte stále odoberajú ruský plyn, sú napríklad Maďarsko, Slovensko, Francúzsko a Belgicko.

(reuters, sie)

  |  

Massachusetts zvažuje komisiu, ktorá by presadzovala rodovú ideológiu

V štáte Massachusetts predložili demokrati návrh zákona na vytvorenie Komisie pre status transgender osôb, ktorá by mala podporovať práva tejto skupiny obyvateľstva. Komisia má mať 21 členov, pričom 11 z nich budú osoby identifikujúce sa ako transgender, informuje Life Site News.

Cieľom má byť zlepšenie postavenia transgender ľudí v spoločnosti vrátane navrhovania politík a spolupráce s LGBT organizáciami. Kritici však varujú, že ide o ďalší krok k inštitucionalizácii LGBT ideológie bez ohľadu na náboženské slobody.

V štáte už došlo k viacerým kontroverziám: manželský pár stratil licenciu na pestúnsku starostlivosť, keď odmietol podpísať pro-LGBT dokument, a súd zablokoval inštaláciu kresťanských sôch pri verejnej budove.

Guvernérka Maura Healeyová zároveň podpísala zákon, ktorý chráni zdravotníkov pomáhajúcich pacientom obchádzať obmedzenia na interrupcie či tranzície. Kritika smeruje aj na policajné školenia, ktoré konzervatívne rodičovské skupiny označili za extrémistické.

(mja)

  |  

Drlička nebude môcť verejne hovoriť o Martine Šimkovičovej

Krajský súd v Bratislave vyhovel ministerke kultúry Martine Šimkovičovej (nom. SNS), ktorá na bývalého riaditeľa SND Mateja Drličku podala žalobu. Na základe neodkladného opatrenia sa má zdržať vyjadrení na šéfku rezortu vo verejnom priestore.

Drlička o tom informoval na sociálnych sieťach. Neodkladné opatrenie vstúpi do platnosti 6. decembra. Šimkovičovej návrh už predtým mestský súd dvakrát zamietol.

„Rozhodnutiu sa podriaďujem, ale ako zodpovedný a angažovaný občan ho nemôžem rešpektovať a podniknem všetky právne kroky na jeho zvrátenie,“ napísal. Zákaz je podľa neho mimoriadne nebezpečný signál pre spoločnosť.

(mja)