Preskočiť na obsah
  |  

Rusko zvažuje predaj ďalších systémov S-400 do Indie

India má záujem o ďalší nákup ruských protivzdušných systémov S-400 Triumf po ich úspešnom nasadení počas operácie Sindoor, uvádza agentúra TASS.

Moskva túto možnosť zvažuje, potvrdil šéf ruskej federálnej služby pre vojensko-technickú spoluprácu Dmitrij Šugajev. Záujem indickej armády je podľa neho značný, pričom systémy sa ukázali ako mimoriadne účinné. Význam ich nasadenia ocenil aj premiér Naréndra Módí.

Zaujímavosťou je, že aj západné analytické inštitúcie priznávajú S-400 vysokú efektivitu – až 90 percent, čo výrazne prevyšuje odhadovanú účinnosť amerického systému Patriot.

Diskusie o ďalších dodávkach sa konajú pred plánovaným samitom Ruska a Indie, ktorý sa uskutoční 4. až 5. decembra v Naí Dillí. Návštevu pri tejto príležitosti absolvuje aj ruský prezident Vladimir Putin.

(lup)

  |  

Mogheriniová čelí obvineniam z korupcie a podvodu pri projekte Európskej únie

Bývalá šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Federica Mogheriniová čelí obvineniam z podvodu, korupcie a porušenia profesijného tajomstva.

Spolu s ňou zadržali aj ďalších dvoch vysokopostavených úradníkov – podľa informácií Reuters ide o diplomata Stefana Sannina a predstaviteľa z College of Europe v Bruggách.

Trojicu zadržali po raziách v inštitúciách EÚ a ich domovoch, no neskôr ich prepustili, keďže podľa Európskej prokuratúry nehrozí útek.

Vyšetrovanie sa zameriava na podozrenia z podvodného nakladania s prostriedkami určenými na výcvik mladých diplomatov.

Mogheriniová viedla diplomaciu EÚ v rokoch 2014 až 2019 a od roku 2020 pôsobí ako rektorka prestížnej College of Europe. Obvinenia vyvolali v bruselských diplomatických kruhoch značný rozruch.

Európska prokuratúra zdôrazňuje, že všetkých zadržaných považujú za nevinných, pokiaľ ich súdy neuznajú za vinných.

(reuters)

  |  

Nórsko a Nemecko chystajú stovky miliónov eur pre Ukrajinu, Estónsko vojakov

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna v Bruseli uviedol, že Estónsko vyšle vojakov na Ukrajinu, ak budú bezpečnostné záruky pre Kyjev obsahovať medzinárodnú mierovú či stabilizačnú silu.

Tsahkna dodal, že európski partneri nepoznajú presné detaily aktuálnych rokovaní medzi americkou delegáciou a Ruskom v Moskve. Zdôraznil, že o budúcnosti Európy nemôžu rozhodovať ani ruský prezident Vladimir Putin, ani Spojené štáty, ale európske štáty spolu s Ukrajinou.​

Lotyšská ministerka zahraničných vecí Baiba Bražeová varovala, že „nikto by sa nemal pokúšať dosiahnuť výsledky prostredníctvom takzvaných mierových rokovaní, ktoré nedokáže získať na bojisku“.​

Nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide prisľúbil príspevok 500 miliónov eur do mechanizmu NATO na nákup amerických zbraní a munície pre Ukrajinu. Podľa neho tým Nórsko posilní dlhodobú schopnosť Kyjeva brániť sa ruskej agresii.​

Nemecký minister zahraničných vecí Rüdiger Lucassen Wadephul pred stretnutím ministrov NATO oznámil, že Nemecko pripravuje ďalšie dva balíky vojenskej techniky pre Ukrajinu v celkovej hodnote približne 200 miliónov dolárov. Berlín ich plánuje financovať prostredníctvom mechanizmu PURL, ktorý umožňuje spojencom spoločne obstarávať americké zbrane pre Ukrajinu.

​(reuters, sie)

  |  

„Ťažko povedať,“ odpovedal Rubio na otázku, či verí v dosiahnutie mieru

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v rozhovore pre Fox News uviedol, že rokovania medzi Spojenými štátmi a Ruskom v Moskve priniesli určitý pokrok v hľadaní cesty k ukončeniu vojny na Ukrajine, informuje New York Post.

Zdôraznil, že cieľom je nájsť riešenie, ktoré ochráni budúcnosť Ukrajiny a ktoré obe strany dokážu akceptovať. USA podľa neho hľadajú kompromis, ktorý umožní Kyjevu obnoviť ekonomiku a fungovať ako suverénny a prosperujúci štát.​

Vyhol sa priamej odpovedi na otázku, ako veľmi verí v možnosť mieru. „Ťažko povedať, nakoľko sme si tým istí, pretože v prípade Ruska musí rozhodnutie urobiť jediný človek – Putin. Nie jeho poradcovia, ale Putin,“ povedal.

Rokovanie v Moskve viedol na ruskej strane prezident Putin, na americkej špeciálny vyslanec Steve Witkoff, pričom diskusia o upravenom mierovom pláne trvala približne päť hodín a skončila sa bez dohody.

Putinov poradca Jurij Ušakov po stretnutí povedal, že niektoré americké návrhy Moskva považuje za prijateľné, iné však odmieta a vyžadujú ďalšie rokovania.

​(sie)

  |  

Zákonodarcovia USA chcú blokovať prípadný Trumpov útok na Venezuelu

Skupina amerických kongresmanov z Demokratickej aj Republikánskej strany avizuje, že pri prípadnom útoku USA na územie Venezuely prinúti Kongres hlasovať o vojnových právomociach prezidenta Donalda Trumpa.

Tvrdia, že neautorizovaná vojenská akcia proti Venezuele by zbytočne ohrozila životy amerických vojakov, a chcú zabrániť nasadeniu ozbrojených síl bez súhlasu Kongresu.​

Senátori Tim Kaine, Chuck Schumer, Adam Schiff a republikán Rand Paul oznámili, že v prípade útoku predložia rezolúciu, ktorá vyvolá debatu, hlasovanie a zablokuje použitie ozbrojených síl proti Venezuele. ​

Americké jednotky od začiatku septembra uskutočnili najmenej 21 útokov na lode, ktoré údajne prenášali drogy v Karibiku a Pacifiku, pri ktorých zahynulo najmenej 83 ľudí. Časť zákonodarcov sa obáva, že administratíva vedie niekoľkomesačnú kampaň proti vláde Nicolása Madura bez mandátu od Kongresu.​

Pozornosť vyvolala aj informácia, že minister obrany Pete Hegseth podľa medializovaných správ nariadil „druhý úder“ na lode s preživšími, čo môže otvárať otázky súladu s medzinárodným právom. Republikánmi vedené výbory Kongresu preto ohlásili vyšetrovanie celej operácie.

(reuters, sie)

  |  

Nemeckej armáde zmizlo 20-tisíc kusov munície z odstaveného kamióna

Nemecká armáda prišla tento týždeň o takmer 20-tisíc kusov munície, ktoré zmizli z nákladného vozidla počas nočnej zastávky na parkovisku pri meste Burg v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko.

Muníciu prevážala civilná firma, ktorej vodič odstavil kamión cez noc bez dozoru v priemyselnej zóne. Krádež odhalili až po príchode vozidla do neďalekých kasární, keď vojaci zistili, že chýba 10-tisíc nábojov do pištolí a 9 900 cvičných slepých nábojov do útočných pušiek.​

Spolkové ministerstvo obrany označilo udalosť za „relevantný bezpečnostný incident“. Rezort uviedol, že zmluvná súkromná spoločnosť nesplnila svoje povinnosti pri prevoze zbraní a munície.

Podľa informácií časopisu Der Spiegel armáda nepočíta s tým, že páchateľov viedla náhoda, ale skôr predpokladá, že zlodeji transport sledovali a využili zastávku bez stráže.

(echo24, sie)