Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Novým vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku sa stal Peter Stano

Peter Stano nastúpil od začiatku decembra 2025 na pozíciu vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. V tejto funkcii bude pôsobiť ako oficiálny zástupca Európskej komisie na Slovensku pod politickým vedením predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej. Informovalo o tom tlačové oddelenie Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Peter Stano má odborné znalosti v oblasti strategickej a politickej komunikácie, ktoré získal počas svojej novinárskej a diplomatickej kariéry na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.

V rokoch 2019 až 2024 pôsobil ako hlavný hovorca pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ. Predtým zastával niekoľko vedúcich pozícií na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vrátane funkcie veľvyslanca pre migráciu, zástupcu vedúceho misie a konzula na slovenskom veľvyslanectve v Bejrúte a hovorcu ministra zahraničných vecí.

V skoršej fáze svojej kariéry pôsobil aj ako hovorca pre rozširovanie a európsku susedskú politiku v Európskej komisii.

Európska komisia má zastúpenia vo všetkých hlavných mestách členských štátov EÚ, ako aj regionálne kancelárie v Barcelone, Bonne, Marseille, Miláne, Mníchove a vo Vroclave. Zastúpenia fungujú ako „oči, uši a hlas“ Komisie v členských štátoch.

Spolupracujú s vnútroštátnymi orgánmi, so zainteresovanými stranami a s občanmi a informujú médiá a verejnosť o politikách Únie. Vedúcich zastúpení vymenúva predseda Európskej komisie a pôsobia ako jej politickí zástupcovia v členskom štáte, do ktorého ich vyšlú.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Rusko zvažuje predaj ďalších systémov S-400 do Indie

India má záujem o ďalší nákup ruských protivzdušných systémov S-400 Triumf po ich úspešnom nasadení počas operácie Sindoor, uvádza agentúra TASS.

Moskva túto možnosť zvažuje, potvrdil šéf ruskej federálnej služby pre vojensko-technickú spoluprácu Dmitrij Šugajev. Záujem indickej armády je podľa neho značný, pričom systémy sa ukázali ako mimoriadne účinné. Význam ich nasadenia ocenil aj premiér Naréndra Módí.

Zaujímavosťou je, že aj západné analytické inštitúcie priznávajú S-400 vysokú efektivitu – až 90 percent, čo výrazne prevyšuje odhadovanú účinnosť amerického systému Patriot.

Diskusie o ďalších dodávkach sa konajú pred plánovaným samitom Ruska a Indie, ktorý sa uskutoční 4. až 5. decembra v Naí Dillí. Návštevu pri tejto príležitosti absolvuje aj ruský prezident Vladimir Putin.

(lup)

Minúta  |  

Mogheriniová čelí obvineniam z korupcie a podvodu pri projekte Európskej únie

Bývalá šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Federica Mogheriniová čelí obvineniam z podvodu, korupcie a porušenia profesijného tajomstva.

Spolu s ňou zadržali aj ďalších dvoch vysokopostavených úradníkov – podľa informácií Reuters ide o diplomata Stefana Sannina a predstaviteľa z College of Europe v Bruggách.

Trojicu zadržali po raziách v inštitúciách EÚ a ich domovoch, no neskôr ich prepustili, keďže podľa Európskej prokuratúry nehrozí útek.

Vyšetrovanie sa zameriava na podozrenia z podvodného nakladania s prostriedkami určenými na výcvik mladých diplomatov.

Mogheriniová viedla diplomaciu EÚ v rokoch 2014 až 2019 a od roku 2020 pôsobí ako rektorka prestížnej College of Europe. Obvinenia vyvolali v bruselských diplomatických kruhoch značný rozruch.

Európska prokuratúra zdôrazňuje, že všetkých zadržaných považujú za nevinných, pokiaľ ich súdy neuznajú za vinných.

(reuters)

Minúta  |  

Nórsko a Nemecko chystajú stovky miliónov eur pre Ukrajinu, Estónsko vojakov

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna v Bruseli uviedol, že Estónsko vyšle vojakov na Ukrajinu, ak budú bezpečnostné záruky pre Kyjev obsahovať medzinárodnú mierovú či stabilizačnú silu.

Tsahkna dodal, že európski partneri nepoznajú presné detaily aktuálnych rokovaní medzi americkou delegáciou a Ruskom v Moskve. Zdôraznil, že o budúcnosti Európy nemôžu rozhodovať ani ruský prezident Vladimir Putin, ani Spojené štáty, ale európske štáty spolu s Ukrajinou.​

Lotyšská ministerka zahraničných vecí Baiba Bražeová varovala, že „nikto by sa nemal pokúšať dosiahnuť výsledky prostredníctvom takzvaných mierových rokovaní, ktoré nedokáže získať na bojisku“.​

Nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide prisľúbil príspevok 500 miliónov eur do mechanizmu NATO na nákup amerických zbraní a munície pre Ukrajinu. Podľa neho tým Nórsko posilní dlhodobú schopnosť Kyjeva brániť sa ruskej agresii.​

Nemecký minister zahraničných vecí Rüdiger Lucassen Wadephul pred stretnutím ministrov NATO oznámil, že Nemecko pripravuje ďalšie dva balíky vojenskej techniky pre Ukrajinu v celkovej hodnote približne 200 miliónov dolárov. Berlín ich plánuje financovať prostredníctvom mechanizmu PURL, ktorý umožňuje spojencom spoločne obstarávať americké zbrane pre Ukrajinu.

​(reuters, sie)

Minúta  |  

„Ťažko povedať,“ odpovedal Rubio na otázku, či verí v dosiahnutie mieru

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v rozhovore pre Fox News uviedol, že rokovania medzi Spojenými štátmi a Ruskom v Moskve priniesli určitý pokrok v hľadaní cesty k ukončeniu vojny na Ukrajine, informuje New York Post.

Zdôraznil, že cieľom je nájsť riešenie, ktoré ochráni budúcnosť Ukrajiny a ktoré obe strany dokážu akceptovať. USA podľa neho hľadajú kompromis, ktorý umožní Kyjevu obnoviť ekonomiku a fungovať ako suverénny a prosperujúci štát.​

Vyhol sa priamej odpovedi na otázku, ako veľmi verí v možnosť mieru. „Ťažko povedať, nakoľko sme si tým istí, pretože v prípade Ruska musí rozhodnutie urobiť jediný človek – Putin. Nie jeho poradcovia, ale Putin,“ povedal.

Rokovanie v Moskve viedol na ruskej strane prezident Putin, na americkej špeciálny vyslanec Steve Witkoff, pričom diskusia o upravenom mierovom pláne trvala približne päť hodín a skončila sa bez dohody.

Putinov poradca Jurij Ušakov po stretnutí povedal, že niektoré americké návrhy Moskva považuje za prijateľné, iné však odmieta a vyžadujú ďalšie rokovania.

​(sie)

Minúta  |  

Zákonodarcovia USA chcú blokovať prípadný Trumpov útok na Venezuelu

Skupina amerických kongresmanov z Demokratickej aj Republikánskej strany avizuje, že pri prípadnom útoku USA na územie Venezuely prinúti Kongres hlasovať o vojnových právomociach prezidenta Donalda Trumpa.

Tvrdia, že neautorizovaná vojenská akcia proti Venezuele by zbytočne ohrozila životy amerických vojakov, a chcú zabrániť nasadeniu ozbrojených síl bez súhlasu Kongresu.​

Senátori Tim Kaine, Chuck Schumer, Adam Schiff a republikán Rand Paul oznámili, že v prípade útoku predložia rezolúciu, ktorá vyvolá debatu, hlasovanie a zablokuje použitie ozbrojených síl proti Venezuele. ​

Americké jednotky od začiatku septembra uskutočnili najmenej 21 útokov na lode, ktoré údajne prenášali drogy v Karibiku a Pacifiku, pri ktorých zahynulo najmenej 83 ľudí. Časť zákonodarcov sa obáva, že administratíva vedie niekoľkomesačnú kampaň proti vláde Nicolása Madura bez mandátu od Kongresu.​

Pozornosť vyvolala aj informácia, že minister obrany Pete Hegseth podľa medializovaných správ nariadil „druhý úder“ na lode s preživšími, čo môže otvárať otázky súladu s medzinárodným právom. Republikánmi vedené výbory Kongresu preto ohlásili vyšetrovanie celej operácie.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.