Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko zavádza systém Arrow, obranu proti ruským raketám stredného doletu

Nemecko sa stalo prvou európskou krajinou, ktorá zaviedla izraelský protivzdušný systém Arrow schopný zachytiť balistické rakety stredného doletu, napríklad ruský Orešnik.

Systém má dosah 2 400 kilometrov a operuje nad hranicou atmosféry, čím dopĺňa systémy kratšieho dosahu, ako sú Patriot alebo IRIS-T.

Slávnosť sa konala na základni v Holzdorfe, južne od Berlína. Minister obrany Boris Pistorius sa nezúčastnil osobne, ale vo vyhlásení označil systém za strategickú kapacitu, ktorá posilňuje nemeckú aj aliančnú obranu.

Systém má byť plne funkčný do roku 2030 na troch miestach v krajine. Nemecko zaň zaplatilo 3,6 miliardy eur.

Arrow, ktorý už pomohol pri odrazení iránskych útokov na Izrael, vyvolal záujem viacerých štátov. Berlín v ňom vidí kľúčový prvok ochrany pred ruskými hrozbami, najmä rakiet stredného doletu, zatiaľ čo kratšie rakety z Kaliningradu má riešiť systém Patriot.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Plenković: JANAF dokáže zásobovať ropou Slovensko aj Maďarsko

Chorvátsky premiér Andrej Plenković tvrdí, že Slovensko a Maďarsko nepotrebujú výnimku zo sankcií na dovoz ruskej ropy. Podľa neho je štátny prepravca JANAF schopný zabezpečiť pre obe krajiny viac ako 15 miliónov ton ropy ročne, čo podľa neho stačí na plný chod rafinérií.

Plenkovič tiež odmietol obavy z technických obmedzení prepravy. Jeho vyjadrenie zaznelo v kontexte dohody medzi Radou EÚ a Európskym parlamentom o ukončení dovozu ruského plynu do jesene 2027.

Brusel zároveň pripravuje plán, ako zastaviť dodávky ruskej ropy do Maďarska a Slovenska do konca roka 2027.

Slovenský premiér Robert Fico (Smer) návrh ostro kritizoval ako ideologický a ekonomicky škodlivý. Plenković však upozorňuje, že riešenie už teraz existuje – cez Jadran.

(tasr, mja)

Minúta  |  

NATO nemá plán B, spolieha sa na americkú a európsku podporu Ukrajiny

NATO podľa generálneho tajomníka Marka Rutteho neuvažuje o žiadnom „pláne B“ pre prípad, ak by USA prestali podporovať Ukrajinu, informuje agentúra Unian.

Zdôraznil, že Spojené štáty potvrdili ochotu dodať Kyjevu potrebné zbrane, vrátane systémov Patriot a rakiet PAC-3.

Väčšinu výdavkov na túto pomoc však majú podľa Rutteho pokryť európski a kanadskí spojenci prostredníctvom programu PURL, ktorý funguje od júla. Do konca roka by tak Ukrajina mala získať vojenský materiál v hodnote približne päť miliárd eur.

Podľa Rutteho je cieľom zachovať silu Ukrajiny v boji proti ruskej agresii. Zároveň apeloval na spojencov, aby zvýšili svoje finančné úsilie, keďže americká vojenská pomoc zostáva rozhodujúca, no Aliancia sa musí spoliehať aj na širšiu spoluprácu.

(mja)

Minúta  |  

Saková: Energopomoc si budú môcť domácnosti overiť od pondelka

Domácnosti si budú môcť od 8. decembra overiť, či budú mať v roku 2026 nárok na štátnu pomoc s cenami energií. Ministerstvo hospodárstva spustí na tento účel online formulár, k dispozícii budú aj telefonické centrum a osobná návšteva klientskeho centra. Podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) má byť pomoc nastavená tak, aby ju mohlo využiť až 90 percent domácností.

Nárok sa bude určovať automaticky podľa údajov, ktoré má štát k dispozícii. Kľúčovým ukazovateľom je takzvaná bonita domácnosti vo výške 1 930 eur mesačne. Vzorec vychádza z metodiky OECD: dospelý má váhu 1, ďalší dospelý 0,7 a dieťa do 14 rokov 0,5.

Zohľadňovať budú hrubé mzdy, príjmy SZČO a dôchodky, nie však jednorazové príjmy a sociálne dávky. Relevantné obdobie trvá od júla 2024 do júna 2025.

Pri elektrine a plyne sa pomoc prejaví priamo na faktúrach – domácnostiam nezvýšia cenu za megawatthodinu ani zálohy. Pri teple je systém zložitejší pre rozdielne cenové lokality.

Energošeky dostanú len odberatelia v regiónoch, kde ceny oproti roku 2022 stúpnu o viac ako 20 eur. Štát rozpošle dva šeky – v januári a v polovici roka, pričom domácnosti si ich budú môcť vyzdvihnúť na pošte.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Vallo odmieta Winklerove tvrdenia: Provízia OLO nie je 50-tisíc eur

Bratislavský primátor Matúš Vallo odmietol tvrdenia mestského poslanca Martina Winklera, že podnik Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) platí agentúre 50-tisíc eur za každého zahraničného zamestnanca. Podľa Valla ide o omyl – provízia predstavuje iba 15,5 percenta zo superhrubej mzdy, čo je približne 400 eur mesačne.

Zdôraznil, že ide o náborové poplatky, nie o „dovoz smetiarov zo zahraničia“, ako tvrdil Winkler. Zároveň podčiarkol, že zamestnanci zo zahraničia nedostávajú niektoré benefity, napríklad 13. a 14. plat.

Zmluvu s agentúrou EPF Group uzavreli na základe verejného obstarávania s maximálnou sumou 212-tisíc eur bez DPH na rok. Aktuálne cez ňu pracuje deväť ľudí.

Winkler podľa Valla buď zámerne zavádza, alebo problematike nerozumie. Zástupkyňa OLO vysvetlila, že jednorazový poplatok za jedného pracovníka je 2 500 eur a číslo 15,5 v zmluve vyjadruje percentuálny podiel, nie násobok ceny práce.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Witkoff po stretnutí s Putinom nadviazal kontakt s ukrajinskou delegáciou

Osobitný vyslanec Donalda Trumpa Steve Witkoff sa po utorkových rokovaniach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve stretol s ukrajinskou delegáciou. Informoval o tom ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha počas stretnutia v Bruseli.

„Došlo ku kontaktu medzi vedúcim ukrajinskej delegácie a pánom Witkoffom,“ objasnil Sybiha. Zatiaľ nie je jasné, o aké konkrétne témy išlo, no diplomati zjavne hľadajú nové komunikačné kanály.

Podľa Sybihu americká strana rokovania v Moskve hodnotila ako pozitívne a následne pozvala Ukrajincov na pokračovanie rozhovorov do USA.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.