Preskočiť na obsah
  |  

Najčítanejší článok na Wikipédii za rok 2025 bol profil Charlieho Kirka

Wikipedia zverejnila výročný rebríček najčítanejších článkov v angličtine za rok 2025. Na prvom mieste sa ocitol profil Charlieho Kirka, konzervatívneho komentátora, ktorý zomrel po útoku na univerzite, informuje portál Euronews.

Jeho stránka zaznamenala takmer 45 miliónov návštev, pričom 15 miliónov kliknutí prišlo iba deň po jeho smrti. Viac ako 40 percent čitateľov bolo zo zahraničia.

Na druhom mieste skončil článok o úmrtiach v roku 2025, ktorý pravidelne patrí k najčítanejším. Tretí bol profil sériového vraha Eda Geina, ktorého príbeh znovu ožil vďaka seriálu Monster od Netflixu.

Donald Trump obsadil štvrté miesto a opäť sa dostal do top 10. Piatym najsledovanejším článkom bol profil nového pápeža Leva XIV. Celkovo ľudia strávili na Wikipédii v roku 2025 približne 2,4 miliardy hodín.

(mja)

  |  

EÚ spustila dotazník pre deti od ôsmich rokov, pýta sa na rodovú identitu

Európska únia spustila dotazník určený deťom od ôsmich rokov, ktorý sa zameriava na otázky rodovej a sexuálnej identity. Rodičovské združenia upozorňujú, že ide o súčasť ideologickej kampane Bruselu zameranej na preformovanie detského vnímania rodu a rodiny, informuje European Conservative.

Dotazník, ktorý zverejnila oficiálna stránka EÚ, ponúka viacero rodových možností vrátane kategórie „iné“ a otázky o LGBT identite či psychickom zdraví. Magdalena Czarniková z organizácie Rodičia chránia deti varuje pred rozmazávaním základných pojmov a poukazuje na úlohu organizácií financovaných z eurofondov.

Podľa nej ide o centralizovaný ideologický tlak v čase demografickej krízy. EÚ tvrdí, že dotazník patrí k programu Európska záruka pre deti, ktorého cieľom je zabezpečiť prístup k vzdelaniu a podpore.

Spor sa pritom vystupňoval po tom, čo súd EÚ nariadil Poľsku uznať zahraničné homosexuálne manželstvá, čo bývalý premiér Morawiecki označil za útok na tradičné rodinné právo.

(mja)

  |  

NATO prisľúbilo Ukrajine vojenskú pomoc za miliardu dolárov

Ukrajina získala na rokovaniach ministrov zahraničia NATO prísľuby vojenskej pomoci vo výške jednej miliardy dolárov.

Informoval o tom šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha, ktorý sa zúčastnil na zasadnutí Rady NATO – Ukrajina, píše Ukrajinska pravda.

Pomoc bude smerovať cez program PURL, ktorý koordinuje nákup a dodávky zbraní. Sybiha označil stretnutie za doteraz najproduktívnejšie z hľadiska konkrétnych záväzkov a rozhodnutí členských štátov.

Diskusie boli podľa neho vecné a kládli dôraz na potrebu okamžitého konania, ktoré má stabilizovať front a posilniť ukrajinskú pozíciu v prípadných rokovaniach s Ruskom.

(mja)

  |  

Hlas obviňuje PS, že zakrýva vlastné problémy útokmi na Kmeca

Koaličná strana Hlas obvinila najsilnejšie opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) zo snahy prekryť kauzou okolo Petra Kmeca vlastné pochybenia, okrem iného aj otvorenie témy Benešových dekrétov. Zároveň Hlas upozornil na prepojenie niektorých členov vedenia PS so štátnym rozpočtom.

„Peter Kmec je človek, ktorý Progresívnemu Slovensku prekazil plány a nestalo sa to len raz,“ povedal na stredajšej tlačovej konferencii poslanec Hlasu Michal Bartek.

PS sa podľa neho usilovalo o zastavenie financií z plánu obnovy, no Kmec tieto snahy prekazil. „Progresívne Slovensko nie je strana, ktorá chce konať dobro len tak, nezištne, ale je to strana, ktorá je roky ‚nacucnutá‘ na štátne peniaze, vznikla zo štátnych peňazí a je od nich bytostne závislá,“ tvrdil Bartek.

Ako príklad uviedol Michaelu Krškovú a poslanca Ivana Štefunka v súvislosti s investičným fondom Neulogy Ventures zriadenom na podporu startupov, ale aj poslancov Michala Trubana, Jána Hargaša a Zoru Jaurovú. Tí údajne získavali štátne prostriedky cez IT spoločnosti alebo z fondu na podporu umenia.

„Celé Progresívne Slovensko vzniklo len ako premyslený hub, ktorého hlavná agenda sú granty, dotácie a výzvy. Najvyšší predstavitelia Progresívneho Slovenska buď priamo cez seba, alebo cez svojich rodinných príslušníkov získali stovky miliónov eur od štátu,“ dodal Bartek.

(tasr, mja)

  |  

Nemecko zavádza systém Arrow, obranu proti ruským raketám stredného doletu

Nemecko sa stalo prvou európskou krajinou, ktorá zaviedla izraelský protivzdušný systém Arrow schopný zachytiť balistické rakety stredného doletu, napríklad ruský Orešnik.

Systém má dosah 2 400 kilometrov a operuje nad hranicou atmosféry, čím dopĺňa systémy kratšieho dosahu, ako sú Patriot alebo IRIS-T.

Slávnosť sa konala na základni v Holzdorfe, južne od Berlína. Minister obrany Boris Pistorius sa nezúčastnil osobne, ale vo vyhlásení označil systém za strategickú kapacitu, ktorá posilňuje nemeckú aj aliančnú obranu.

Systém má byť plne funkčný do roku 2030 na troch miestach v krajine. Nemecko zaň zaplatilo 3,6 miliardy eur.

Arrow, ktorý už pomohol pri odrazení iránskych útokov na Izrael, vyvolal záujem viacerých štátov. Berlín v ňom vidí kľúčový prvok ochrany pred ruskými hrozbami, najmä rakiet stredného doletu, zatiaľ čo kratšie rakety z Kaliningradu má riešiť systém Patriot.

(reuters, mja)

  |  

Plenković: JANAF dokáže zásobovať ropou Slovensko aj Maďarsko

Chorvátsky premiér Andrej Plenković tvrdí, že Slovensko a Maďarsko nepotrebujú výnimku zo sankcií na dovoz ruskej ropy. Podľa neho je štátny prepravca JANAF schopný zabezpečiť pre obe krajiny viac ako 15 miliónov ton ropy ročne, čo podľa neho stačí na plný chod rafinérií.

Plenkovič tiež odmietol obavy z technických obmedzení prepravy. Jeho vyjadrenie zaznelo v kontexte dohody medzi Radou EÚ a Európskym parlamentom o ukončení dovozu ruského plynu do jesene 2027.

Brusel zároveň pripravuje plán, ako zastaviť dodávky ruskej ropy do Maďarska a Slovenska do konca roka 2027.

Slovenský premiér Robert Fico (Smer) návrh ostro kritizoval ako ideologický a ekonomicky škodlivý. Plenković však upozorňuje, že riešenie už teraz existuje – cez Jadran.

(tasr, mja)