Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Medvedev: Využitie ruských aktív na pôžičku pre Ukrajinu ospravedlní vojnu

Zástupca predsedu Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrij Medvedev vyhlásil, že prípadné použitie zmrazeného ruského majetku v Európskej únii na pôžičku pre Ukrajinu by mohla Moskva považovať za krok, ktorý sa rovná ospravedlneniu pre vojnu.

„Ak sa tá šialená Európska únia predsa len pokúsi ukradnúť ruské aktíva zmrazené v Belgicku pod zámienkou takzvanej ‚reparačnej pôžičky‘, Rusko to môže považovať za casus belli – dôvod na vojnu – so všetkými dôsledkami pre Brusel a jednotlivé krajiny EÚ,“ povedal Medvedev.

Európska komisia v stredu navrhla, aby EÚ po prvý raz použila zmrazené ruské aktíva alebo medzinárodný úver na získanie 90 miliárd eur pre Ukrajinu, a to na financovanie jej armády a základného chodu štátu.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Turecko vyzvalo Rusko a Ukrajinu, aby neútočili na energetické ciele

Turecký minister energetiky Alparslan Bayraktar povedal, že Ankara žiada Rusko, Ukrajinu aj ďalšie strany, aby vo vojne nezasahovali energetickú infraštruktúru a umožnili nepretržitý tok energií. Uviedol to po sérii útokov na tankery pri tureckom pobreží Čierneho mora.

Zdôraznil, že trasy ako ropovod Caspian Pipeline Consortium musia zostať bezpečné, lebo cez ne prúdi významná časť svetových dodávok ropy.​

Turecko ako členský štát NATO udržiava kontakty s Kyjevom aj Moskvou a útoky na plavidlá v blízkosti svojich vôd označuje za neakceptovateľné. Incidenty zvýšili riziká v oblasti lodnej dopravy v Čiernom mori a prispeli k rastu cien poistenia. ​

Bayraktar zároveň potvrdil, že Turecko diskutovalo s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o pomoci pri zabezpečení dodávok plynu. Štátna spoločnosť BOTAS spolupracuje s ukrajinskou firmou Naftogaz na možnostiach využitia rozsiahlych podzemných zásobníkov na Ukrajine, ktoré umožňujú lacnejšie skladovanie energonosičov na zimné obdobie.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Si Ťin-pching vyzval Paríž na zachovanie geopolitickej nezávislosti

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas štátnej návštevy Číny vyzval čínskeho lídra Si Ťin-pchinga na užšiu spoluprácu v geopolitike, obchode a pri ochrane životného prostredia.

Zdôraznil, že Paríž a Peking majú podľa neho zohrávať úlohu pri stabilizovaní medzinárodného prostredia a pri hľadaní riešení vojny na Ukrajine. Zároveň hovoril o potrebe upraviť globálny obchod tak, aby pravidlá pôsobili spravodlivejšie pre obe strany.

„Sme v období, keď musíme čeliť riziku rozpadu svetového poriadku, ktorý priniesol svetu mier v posledných dekádach. Presne v takomto období je dialóg medzi Čínou a Francúzskom dôležitejší než kedykoľvek predtým,” vyhlásil Macron po stretnutí.

Macron pricestoval do Pekingu už na svoju štvrtú štátnu návštevu, sprevádza ho delegácia zástupcov francúzskeho priemyslu. Cieľom cesty je posilniť politický vplyv Francúzska a získať nové kontrakty pre francúzske firmy. Čína sa usiluje zmierniť napätie s Európskou úniou pre clá a vyšetrovania v oblasti elektrických áut a zároveň má záujem sa prezentovať ako spoľahlivý obchodný partner.

Si Ťin-pching vyzval Francúzsko, aby si zachovalo geopolitickú nezávislosť, a prisľúbil pokračovanie čínskeho angažovania pri mierových snahách na Ukrajine aj na Blízkom východe. Podporil prehĺbenie spolupráce v jadrovej energetike, letectve, umelej inteligencii, zelených technológiách a farmaceutickom výskume. Obe strany po rokovaní podpísali sériu dohôd.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Austrália je svetovým príkladom ochrany detí na internete, tvrdí regulátorka

Austrália sprísnila pravidlá pre používanie sociálnych sietí u detí a tínedžerov. Internetový regulátor eSafety oznámil, že zákaz účtov pre osoby mladšie ako 16 rokov považuje za prvý krok v širšom globálnom úsilí obmedziť vplyv veľkých technologických firiem.

Zákon začne platiť 10. decembra a za porušenie hrozí pokuta do 49,5 milióna austrálskych dolárov, preto spoločnosti Meta, TikTok, Snapchat firmy Snap a YouTube od Alphabetu oznámili, že pravidlá dodržia.​

Spoločnosť Meta už pred nadobudnutím účinnosti zákona začala deaktivovať stovky tisíc účtov mladistvých na platformách Instagram, Facebook a Threads.

Podľa údajov regulátora má účet na sociálnej sieti približne 96 percent Austrálčanov mladších ako 16 rokov, čo je viac než milión ľudí z celkovej populácie 27 miliónov.​

Komisárka austrálskeho regulátora pre bezpečnosť v kybernetickom priestore (eSafety) Julie Inman Grantová uviedla, že pôvodne mala výhrady k „tvrdému“ riešeniu v podobe plošného blokovania účtov, ale začala ho podporovať po tom, ako sa ukázalo, že postupné regulačné kroky nie sú dostatočne účinné.

Zdôraznila, že sociálne siete stoja na spracúvaní osobných údajov a využívajú prvky dizajnu, s ktorými zápasia aj dospelí, a že viaceré štáty sledujú austrálsky prístup ako podnet k úprave prístupu mladistvých k sociálnym sieťam.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Putin prijal časť mierového plánu USA, ale úplná dohoda chýba

Mierové rokovania o Ukrajine zostávajú po stretnutí v Moskve otvorené. Americký prezident Donald Trump uviedol, že ďalší postup nie je jasný, hoci rozhovory ruského prezidenta Vladimira Putina s americkými vyslancami označil za „pomerne dobré“.

Putin podľa jeho slov prijal časť amerických návrhov na ukončenie vojny, iné považuje za neprijateľné a rokovania pokračujú.

Trumpov vyslanec Steve Witkoff a poradca Jared Kushner strávili v Kremli niekoľko hodín bez konkrétneho prielomu v ukončení vojny. Trump po telefonickom brífingu s obomi povedal, že podľa ich dojmu chce Putin uzavrieť dohodu, no zdôraznil, že na výsledok sú potrebné obe strany.

Witkoff a Kushner sa majú vo štvrtok v Miami stretnúť s ukrajinskými predstaviteľmi.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že počas prvého rokovania Moskva niektoré body návrhov prijala, ale iné odmietla, a kompromis zatiaľ nenašli.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že jeho tím pripravuje ďalšie rokovania v Spojených štátoch a dialóg so zástupcami USA bude pokračovať.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Hegseth porušil pravidlá zdieľaním správ o útoku v Jemene

Interné vyšetrovanie Pentagónu vyčíta ministrovi obrany USA Peteovi Hegsethovi používanie aplikácie Signal na osobnom zariadení pri práci s citlivými informáciami o plánovanom útoku v Jemene.

Podľa zdrojov oboznámených s výsledkami vyšetrovania mohlo toto konanie ohroziť amerických vojakov. Správa nezávislého generálneho inšpektora Pentagónu sa však nevyjadruje k tomu, či boli informácie, ktoré Hegseth posielal, v tom čase utajené. Uvádza totiž, že ako šéf rezortu obrany môže rozhodnúť o tom, čo bude utajené a čo nie, povedali zdroje.​

Hegseth zdieľal detaily o útoku z 15. marca 2025 na húsíjskych bojovníkov napojených na Irán s vrcholnými úradníkmi administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Signal skupina však náhodne zahŕňala aj šéfredaktora magazínu Atlantic Jeffreyho Goldberga, ktorý zverejnil screenshoty konverzácie. ​

Pentagón v stanovisku uviedol, že preverovanie ministra obrany zbavilo viny, čo Hegseth neskôr zopakoval aj na sociálnych sieťach. „Žiadne utajované informácie. Úplné oslobodenie. Vec uzavretá,“ napísal Hegseth na platforme X.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.