Preskočiť na obsah
  |  

Fico nechce odškodniť pozostalých po tragických požiaroch

Premiér Robert Fico (Smer) oznámil, že vláde nenavrhne odškodnenie pre rodiny obetí tragických požiarov v Mašličkove a Kozárovciach. V parlamente vyhlásil, že si nemyslí, že na odškodnenie existuje dôvod, a vyjadril sa, že v Mašličkove matka nechala dve deti v chatrči, kde zahynuli.

„To naozaj chcete, aby sme odškodnili matku, ktorá utiekla z chatrče a nechala tam dve malé deti? To sa stalo,“ povedal. Dodal, že v prípade už vedú trestné stíhanie a považuje to za správne.

Na otázku poslankyne Zuzany Števulovej (PS), či napriek tomu zváži pomoc pozostalým, Fico odpovedal: „Moja odpoveď je, že nie.“

Števulová Ficove slová označila za „cynizmus najhrubšieho zrna“. Podľa nej premiér obviňuje matku, ktorá sama utrpela popáleniny, a odmieta vidieť širší problém generačnej chudoby. „Toto je situácia, do ktorej bola rodina vohnaná tým, že naša spoločnosť nedokáže desaťročia pomôcť,“ povedala.

Tvrdí, že vláda mala urobiť „veľké gesto“ pre celú spoločnosť.

Tragický požiar v Mašličkove 10. novembra pripravil o život dve deti. V Kozárovciach zahynuli tri deti a jedna žena. Mesto a splnomocnenec pre rómske komunity podľa Fica riešia najmä otázky požiarnej bezpečnosti.

(tasr, lud)

  |  

Pavel rokoval s kandidátmi na ministrov, pri Turkovi je stále skeptický

Na Pražskom hrade vo štvrtok pokračovali neformálne konzultácie prezidenta Petra Pavla s kandidátmi na ministrov vznikajúcej vlády. Po stredajšej prestávke prijal nominantov na rezorty obrany, poľnohospodárstva a zahraničných vecí.

Pavel zároveň očakáva, že šéf hnutia ANO Andrej Babiš do konca týždňa predstaví riešenie svojho konfliktu záujmov, aby ho budúci týždeň mohol vymenovať za premiéra.

Ako prvý prišiel kandidát na ministra obrany Jaromír Zůna (SPD), bývalý profesionálny vojak a zástupca náčelníka generálneho štábu. Rokovanie označil za príjemné a dodal, že s prezidentom sa „úplne zhodli vo všetkých principiálnych otázkach“. Na otázky o muničnej iniciatíve či postoji k Ukrajine však odpovedal vyhýbavo a z brífingu odišiel.

Nasledoval kandidát na ministra poľnohospodárstva Martin Šebestyán, ktorý v minulosti viedol štátny fond SZIF. Odmietol tvrdenia, že stranil Agrofertu, a tvrdil, že fond bol „prvý, kto sa Babišovým konfliktom záujmov zaoberal“.

Posledným kandidátom bol šéf strany Motoristi Petr Macinka, nominant na ministra zahraničných vecí. Diskusiu označil za vecnú a očakáva „vysokú mieru zhody“ s prezidentom.

Dodal, že Pavel prijme aj kandidáta na šéfa životného prostredia Filipa Turka, hoci prezident pripustil, že je málo pravdepodobné, že by Turek ministrom skutočne bol.

(tasr, lud)

  |  

Sybiha: S Ruskom chceme uzavrieť skutočný a spravodlivý mier

Ukrajina odmieta akékoľvek „zmierovanie“ s Ruskom a žiada skutočný spravodlivý mier. Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha to povedal počas zasadnutia OBSE vo Viedni, kde varoval pred opakovaním tragických chýb minulosti, najmä Mníchovskej dohody z roku 1938.

Zdôraznil, že Európa už zažila príliš veľa nespravodlivých mierových dohôd, ktoré viedli k ďalším konfliktom.

OBSE hľadá svoju rolu v povojnovej Ukrajine, Švajčiarsko ako budúci predseda navrhuje monitorovaciu misiu. Spojené štáty medzitým blokujú nový rozpočet organizácie a požadujú reformy.

Prezident Volodymyr Zelenskyj avizoval, že Ukrajina pokračuje v dialógu s tímom prezidenta USA Donalda Trumpa. Napriek nejasnej ceste k mierovým rokovaniam Ukrajina tvrdí, že využije každú možnosť na ukončenie vojny, no nie za cenu ústupkov, ktoré by mohli oslabiť princípy a bezpečnosť Európy.

(reuters, pir)

  |  

Britské vyšetrovanie potvrdilo, že útok na Skripaľa schválil Putin

Britské vyšetrovanie oficiálne potvrdilo, že otrávenie bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa nervovým jedom Novičok v roku 2018 schválil osobne ruský prezident Vladimir Putin.

Vyšetrovanie vedené sudcom Anthonym Hughesom hovorí o „prevažujúcich dôkazoch“, že útok zorganizovala ruská vojenská rozviedka GRU ako odvetu za Skripaľovu zradu. Útok sa stal v britskom Salisbury a smrteľne zasiahol aj civilistku Dawn Sturgessovú.

Vyšetrovanie označilo konanie ruských agentov za „šokujúco bezohľadné“, keď jed preniesli vo falošnej fľaške parfumu.

Británia na základe zistení zavádza nové sankcie voči GRU a predvolala ruského veľvyslanca. Podľa Hughesa bol útok nielen aktom pomsty, ale aj verejným vyhlásením o ruskej moci.

(reuters, pir)

  |  

KDH: Vládna energopomoc je drahá, neadresná a rozdeľuje spoločnosť

KDH kritizuje vládnu energopomoc pre domácnosti, ktorú označuje za neefektívnu a neadresnú. Poslanec Jozef Hajko na tlačovej konferencii vyhlásil, že ide o formu politického marketingu, ktorá rozdeľuje spoločnosť.

Kým v predchádzajúcich rokoch mali dotované ceny energií všetci odberatelia, aktuálny plán ich podľa KDH zabezpečí len pre 90 percent domácností.

Hnutie zároveň upozorňuje na vysoké prevádzkové náklady vo výške 17 miliónov eur, ktoré majú ísť na administratívu a vybavovanie sťažností.

Hajko varoval, že dotovanie cien energií nie je udržateľné a skokový rast cien po jeho ukončení môže spôsobiť vážne sociálne dosahy. Tvrdí, že vláda takto vytvára záťaž pre svojich nástupcov.

Celú pomoc preto KDH vníma ako plytvanie verejnými zdrojmi bez systémového riešenia.

(tasr, pir)

  |  

Mogheriniová odstúpila z funkcie rektorky College of Europe

Bývalá šéfka zahraničnej politiky EÚ Federica Mogheriniová odstúpila z funkcie rektorky College of Europe uprostred vyšetrovania možného podvodu. Vo vyhlásení oznámila, že rezignuje s okamžitou platnosťou.

Európska prokuratúra (EPPO) tento týždeň obvinila Mogheriniovú a ďalšie dve osoby z podvodu pri verejnom obstarávaní a korupcie. Podľa prokurátorov sa vyšetrovanie týka podozrení z neoprávneného nakladania s európskymi prostriedkami určenými na tréning mladých diplomatov.

Jej právnik uviedol, že Mogheriniová odmieta akékoľvek pochybenie a s vyšetrovateľmi spolupracuje.

Medzi podozrivými je aj vysoký diplomat EÚ Stefano Sannino, ktorý v e-maile kolegom oznámil, že začiatkom mesiaca predčasne odíde do dôchodku. Počas vyšetrovania nepovažuje zotrvanie vo funkcii za vhodné a verí, že celý prípad sa vyjasní.

Mogheriniová bola v rokoch 2014 až 2019 vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Rektorkou College of Europe sa stala v roku 2020.

Správy o obvineniach vyvolali v bruselských inštitúciách rozruch. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová označila obvinenia za „hlboko znepokojivé“, no zdôraznila, že by nemali zatieniť prácu väčšiny zamestnancov.

(reuters, lud)