Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hlas navrhuje zmeny v ochrane oznamovateľov, reaguje na výhrady Únie

Poslanci Hlasu predložili pozmeňujúci návrh k zákonu o novom úrade, ktorý má nahradiť Úrad na ochranu oznamovateľov. Cieľom je zosúladenie legislatívy so smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ.

Návrh ráta s vypustením možnosti zamestnávateľa preskúmať udelenie ochrany oznamovateľovi, ako aj podmienky, že oznamovateľ musí byť v pracovnom vzťahu s osobou, na ktorú podal oznámenie. Pod návrh sú podpísaní poslanci Richard Eliáš a Michal Bartek spolu s ďalšími členmi klubu Hlas.

V pozmeňujúcom návrhu sa uvádza, že ide o reakciu na výhrady o možnom nesúlade s európskou legislatívou. Vypustiť sa má aj podmienka týkajúca sa prepojenia oznámenia so závažnou protispoločenskou činnosťou konkrétnej osoby v pracovnom alebo obdobnom vzťahu.

Opoziční poslanci zmeny privítali a pripomenuli, že na problematické časti návrhu upozorňovali už dlhšie. O návrhu sa rokuje v druhom čítaní v rámci skráteného legislatívneho konania ako súčasť zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Dianie okolo tejto zmeny už skôr namietal generálny prokurátor Maroš Žilinka a prezident Peter Pellegrini reagoval, že koalícia nemá istotu jeho podpisu zákona.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nemecko posilňuje obranu Poľska, vyslalo stíhačky aj vojakov

Nemecko vyslalo päť stíhačiek Eurofighter a približne 150 vojakov do poľského mesta Malbork. Ide o reakciu na incident z polovice septembra, keď ruské drony narušili poľský vzdušný priestor. Do zásahu sa vtedy zapojili aj ďalšie krajiny NATO, vrátane Holandska a Talianska.

Zostrelenie dronov predstavovalo historický moment – išlo o prvý prípad, keď členský štát Aliancie počas vojny na Ukrajine použil zbraň proti narušiteľovi.

Hoci Moskva poprela účasť na incidente, Aliancia zintenzívnila svoju prítomnosť na východnom krídle.

Nemecké lietadlá budú v Malborku do marca 2026, iba niekoľko desiatok kilometrov od Kaliningradu. Podľa nemeckého letectva ide o jasný signál solidarity s Poľskom a NATO.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Pápež Lev XIV. ruší Františkovu darcovskú komisiu, vznikne nová skupina

Pápež Lev XIV. zrušil vatikánsku komisiu pre získavanie darov, ktorú ešte vo februári zriadil jeho predchodca František. Komisia mala pomôcť zmierniť rozpočtový deficit Vatikánu a osloviť darcov z radov veriacich aj biskupských konferencií.

Skupina piatich talianskych cirkevných predstaviteľov však vyvolala pochybnosti o svojej odbornosti v oblasti fundraisingu.

Hoci dôvody rozpustenia Lev neuviedol, všetky vyzbierané prostriedky majú byť presunuté pod kontrolu vatikánskeho účtovného úradu. Zároveň má vzniknúť nová pracovná skupina, ktorá zváži budúcnosť systému darcovstva.

Zásah prichádza po tom, čo Vatikán po rokoch dosiahol prvý rozpočtový prebytok.

František sa počas svojho pontifikátu usiloval o väčšiu finančnú disciplínu a narazil pritom na odpor vo vnútri cirkvi. Napríklad v rokoch 2021 až 2024 znižoval platy kardinálov, aby znížil náklady.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Krátky mieri do KDH. Verí v prehĺbenie spolupráce s Kresťanskou úniou

Rastislav Krátky v rozhovore pre portál Marker oficiálne potvrdil, že v najbližších týždňoch posilní poslanecký klub KDH, kam mieri po odchode z Hnutia Slovensko.

Dôvodom je doterajšia intenzívna spolupráca s konzervatívnymi stranami, najmä KDH a Kresťanskou úniou (KÚ), ktorú by rád ďalej prehlboval. Okrem spoločných legislatívnych návrhov spomína úspech pri zmenách v ústave či v boji proti hepatitíde.

Krátky zároveň ohlásil založenie nového konzervatívneho think tanku, ktorý má zadefinovať hodnoty tejto politiky na Slovensku. Zdôrazňuje, že nejde o impulzívne rozhodnutie, ale o výsledok dlhodobej spolupráce a kompatibility s hodnotami KDH.

Vstup do samotnej strany zatiaľ zvažuje.

Odmietol ponuku hnutia Republika a verí, že aj Richard Vašečka z KÚ sa pripojí ku klubu KDH.

(pir)

Minúta  |  

New York Times žaluje Pentagón, kritizuje nové pravidlá pre novinárov

New York Times (NYT) žaluje americký Pentagón pre novú politiku, ktorú považuje za porušenie slobody tlače. Podľa denníka ide o snahu umlčať neželané otázky.

Nová úprava vyžaduje, aby novinári súhlasili s tým, že ich ministerstvo môže označiť za bezpečnostné riziko – a to aj pri pokuse získať bežne dostupné, neutajované informácie. Politiku už odmietlo viac ako 30 významných médií vrátane Reuters a The Washington Post.

NYT tvrdí, že ide o útok na prvý a piaty dodatok ústavy a že verejnosť môže prísť o dôležité informácie o armáde. Podľa denníka zmeny vytvárajú priestor pre médiá a aktivistov naklonených prezidentovi Trumpovi.

Pentagón situáciu zatiaľ nekomentoval.

Krok NYT nadväzuje na podobnú žalobu agentúry AP, ktorá napadla obmedzenia vstupu na brífingy po tom, čo odmietla používať terminológiu nariadenú Bielym domom.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Štát pripravuje novú emisiu Dlhopisov pre ľudí, výnosy budú známe v januári

Ministerstvo financií SR spolu s agentúrou ARDAL pripravuje na jar 2026 novú emisiu Dlhopisov pre ľudí. Po úspechu marcovej ponuky, ktorá sa vypredala za tri dni, chce štát opäť sprístupniť dvoj- a štvorročné cenné papiere zamerané najmä na drobných investorov.

Výška výnosov zatiaľ známa nie je – rozhodne o nej vývoj na finančných trhoch, pričom detaily by mali byť známe koncom januára.

Dlhopisy majú predstavovať bezpečnú alternatívu ku komerčným vkladom, navyše oslobodenú od daní a odvodov. Podľa rezortu ide o spôsob, ako občanom ponúknuť garantovaný výnos bez investičného rizika.

Projekt je zároveň súčasťou programového vyhlásenia vlády. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) zdôraznil, že cieľom je umožniť ľuďom efektívne a bezpečne zhodnotiť svoje úspory.

O konkrétnych parametroch pripravovanej emisie, vrátane objemu, predajných miest a elektronických platforiem, bude rezort informovať včas.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.