Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Koaličný litovský politik je vinný z nenávisti voči Židom, dostal pokutu

Litovský súd vo štvrtok uznal lídra menšej strany vo vládnucej koalícii vinným z podnecovania nenávisti voči Židom a zľahčovania holokaustu v príspevkoch na sociálnych sieťach v roku 2023.

Súd potvrdil, že Remigijus Žemaitaitis dostal pokutu päťtisíc eur za falošné obvinenie židovského ľudu ako skupiny z historických zločinov, podnecovanie nepriateľstva a posilňovanie negatívnych stereotypov. Podľa súdu tým verejne zosmiešňoval a opovrhoval židovským ľudom a podnecoval nenávisť voči tejto komunite.

Politik akékoľvek pochybenie poprel. Vo štvrtok tlačovej agentúre BNS povedal, že rozsudok považuje za politicky motivovaný a že sa odvolá.

Po odstúpení z parlamentu kvôli tomuto sporu v apríli minulého roka Žemaitaitis v októbri opäť uspel vo voľbách a jeho strana sa pripojila k novej koaličnej vláde vedenej sociálnymi demokratmi.

Premiérka Inga Ruginieneová, ktorej trojstranná koalícia má v litovskom parlamente tesnú väčšinu, novinárom povedala, že si rozsudok ešte neprečítala. Jej Sociálnodemokratická strana vo vyhlásení uviedla, že rešpektuje rozhodnutie súdu, pričom poznamenala, že rozhodnutie ešte nie je konečné.

Vlani v novembri a opäť v auguste tohto roka sa pred budovou parlamentu vo Vilniuse zhromaždili tisíce protestujúcich, ktorí namietali účasť strany politika vo vláde.

(reuters, max)

Minúta  |  

Maďarský MOL má údajne záujem o rafinérie a podiely ruského Lukoilu

Maďarská ropná spoločnosť MOL má záujem získať zahraničné aktíva ruského Lukoilu, ktorý čelí americkým sankciám. Podľa zdrojov agentúry Reuters rokuje MOL o kúpe rafinérií a čerpacích staníc v Európe, ako aj o podieloch v ťažbe v Kazachstane a Azerbajdžane.

Spojené štáty v októbri sankcionovali Lukoil a prinútili ho začať s predajom aktív, pričom stanovili termín do 13. decembra. O aktíva sa zaujímajú aj Exxon Mobil, Chevron a investori z Blízkeho východu. Washington predtým odmietol švajčiarsku spoločnosť Gunvor ako kupca.

MOL podľa informovaných zdrojov zvažuje aj kúpu srbského podniku NIS, ktorý je taktiež pod sankciami. Premiér Viktor Orbán diskutoval o plánoch s Donaldom Trumpom počas novembrovej návštevy v USA. Výsledkom bolo ročné zrieknutie sa sankcií voči Maďarsku, ktoré tak môže pokračovať v dovoze ruskej ropy a plynu.

Budapešť je na ruskej energii závislá a Orbán dlhodobo udržiava kontakty s Moskvou aj Washingtonom. Americké ministerstvo financií a Biely dom sa k záležitosti nevyjadrili.

Spojené štáty však vo štvrtok podľa informácií na webstránke ministerstva financií vydali všeobecnú licenciu povoľujúcu určité transakcie týkajúce sa maloobchodných čerpacích staníc Lukoil nachádzajúcich sa mimo Ruska.

(reuters, max)

Minúta  |  

Hlas navrhuje zmeny v ochrane oznamovateľov, reaguje na výhrady Únie

Poslanci Hlasu predložili pozmeňujúci návrh k zákonu o novom úrade, ktorý má nahradiť Úrad na ochranu oznamovateľov. Cieľom je zosúladenie legislatívy so smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ.

Návrh ráta s vypustením možnosti zamestnávateľa preskúmať udelenie ochrany oznamovateľovi, ako aj podmienky, že oznamovateľ musí byť v pracovnom vzťahu s osobou, na ktorú podal oznámenie. Pod návrh sú podpísaní poslanci Richard Eliáš a Michal Bartek spolu s ďalšími členmi klubu Hlas.

V pozmeňujúcom návrhu sa uvádza, že ide o reakciu na výhrady o možnom nesúlade s európskou legislatívou. Vypustiť sa má aj podmienka týkajúca sa prepojenia oznámenia so závažnou protispoločenskou činnosťou konkrétnej osoby v pracovnom alebo obdobnom vzťahu.

Opoziční poslanci zmeny privítali a pripomenuli, že na problematické časti návrhu upozorňovali už dlhšie. O návrhu sa rokuje v druhom čítaní v rámci skráteného legislatívneho konania ako súčasť zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Dianie okolo tejto zmeny už skôr namietal generálny prokurátor Maroš Žilinka a prezident Peter Pellegrini reagoval, že koalícia nemá istotu jeho podpisu zákona.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nemecko posilňuje obranu Poľska, vyslalo stíhačky aj vojakov

Nemecko vyslalo päť stíhačiek Eurofighter a približne 150 vojakov do poľského mesta Malbork. Ide o reakciu na incident z polovice septembra, keď ruské drony narušili poľský vzdušný priestor. Do zásahu sa vtedy zapojili aj ďalšie krajiny NATO, vrátane Holandska a Talianska.

Zostrelenie dronov predstavovalo historický moment – išlo o prvý prípad, keď členský štát Aliancie počas vojny na Ukrajine použil zbraň proti narušiteľovi.

Hoci Moskva poprela účasť na incidente, Aliancia zintenzívnila svoju prítomnosť na východnom krídle.

Nemecké lietadlá budú v Malborku do marca 2026, iba niekoľko desiatok kilometrov od Kaliningradu. Podľa nemeckého letectva ide o jasný signál solidarity s Poľskom a NATO.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Pápež Lev XIV. ruší Františkovu darcovskú komisiu, vznikne nová skupina

Pápež Lev XIV. zrušil vatikánsku komisiu pre získavanie darov, ktorú ešte vo februári zriadil jeho predchodca František. Komisia mala pomôcť zmierniť rozpočtový deficit Vatikánu a osloviť darcov z radov veriacich aj biskupských konferencií.

Skupina piatich talianskych cirkevných predstaviteľov však vyvolala pochybnosti o svojej odbornosti v oblasti fundraisingu.

Hoci dôvody rozpustenia Lev neuviedol, všetky vyzbierané prostriedky majú byť presunuté pod kontrolu vatikánskeho účtovného úradu. Zároveň má vzniknúť nová pracovná skupina, ktorá zváži budúcnosť systému darcovstva.

Zásah prichádza po tom, čo Vatikán po rokoch dosiahol prvý rozpočtový prebytok.

František sa počas svojho pontifikátu usiloval o väčšiu finančnú disciplínu a narazil pritom na odpor vo vnútri cirkvi. Napríklad v rokoch 2021 až 2024 znižoval platy kardinálov, aby znížil náklady.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Krátky mieri do KDH. Verí v prehĺbenie spolupráce s Kresťanskou úniou

Rastislav Krátky v rozhovore pre portál Marker oficiálne potvrdil, že v najbližších týždňoch posilní poslanecký klub KDH, kam mieri po odchode z Hnutia Slovensko.

Dôvodom je doterajšia intenzívna spolupráca s konzervatívnymi stranami, najmä KDH a Kresťanskou úniou (KÚ), ktorú by rád ďalej prehlboval. Okrem spoločných legislatívnych návrhov spomína úspech pri zmenách v ústave či v boji proti hepatitíde.

Krátky zároveň ohlásil založenie nového konzervatívneho think tanku, ktorý má zadefinovať hodnoty tejto politiky na Slovensku. Zdôrazňuje, že nejde o impulzívne rozhodnutie, ale o výsledok dlhodobej spolupráce a kompatibility s hodnotami KDH.

Vstup do samotnej strany zatiaľ zvažuje.

Odmietol ponuku hnutia Republika a verí, že aj Richard Vašečka z KÚ sa pripojí ku klubu KDH.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.