Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na opravu diaľnic i napojenie na rýchloželeznice chce Slovensko čerpať z Únie

Slovensko chce čerpať prostriedky z budúceho rozpočtu Európskej únie na roky 2028 až 2034, konkrétne z Nástroja na prepájanie Európy (CEF) a programu vojenskej mobility. Potvrdila to štátna tajomníčka rezortu dopravy Denisa Žiláková počas rokovania Rady EÚ pre dopravu.

„Z tohto Nástroja na prepájanie Európy sa budú dať stavať infraštruktúrne projekty. U nás sú to určite diaľnice, cesty a železnice. To je niečo, čo my veľmi potrebujeme,“ spresnila.

Upozornila tiež na potenciál financovania opráv mostov, ktoré by podľa nej mohli byť zaradené medzi oprávnené výdavky, keďže zohrávajú kľúčovú úlohu vo vojenskej mobilite. Zatiaľ však nie sú známe presné podmienky využitia financií.

Európska komisia zároveň predstavila akčný plán vysokorýchlostných železníc, ktorý podporili všetci ministri. Plán predpokladá výstavbu železníc s rýchlosťou nad 200 kilometrov za hodinu a Slovensko by sa mohlo pripojiť na túto sieť prostredníctvom prepojenia s krajinami V4 a Rakúskom.

Okrem toho Komisia navrhla zaviesť jednotný cestovný lístok pre verejnú dopravu, ktorý by zjednodušil používanie rozličných dopravných sietí. Slovensko návrhy privítalo a vyjadrilo pripravenosť aktívne sa zapojiť do čerpania prostriedkov aj do plánovaných projektov európskej infraštruktúry.

(tasr, max)

Minúta  |  

Existuje šanca, že USA zradia Ukrajinu v otázke územia, varoval vraj Macron

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz podľa Spiegelu, ktorý sa odvoláva na prepis dôverného telefonátu, vyjadrili obavy z možného postupu USA v mierových rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom.

Macron počas telefonátu s Volodymyrom Zelenským a ďalšími lídrami údajne upozornil, že USA by mohli tlačiť na Ukrajinu, aby pristúpila na územné ústupky bez dostatočných bezpečnostných záruk.

Merz zase údajne varoval Zelenského, že americkí vyjednávači „hrajú hry“ a že by mal byť v najbližších dňoch „veľmi opatrný“.

Berlín odmietol komentovať uniknuté informácie a Elyzejský palác neskôr poprel znenie citovaných výrokov. Ministerstvo zahraničia Francúzska však vyzdvihlo pokračujúcu podporu Ukrajine a intenzívnu komunikáciu so Spojenými štátmi.

V kontexte rokovaní navštívili americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner v utorok Moskvu, kde rokovali s prezidentom Vladimirom Putinom. Donald Trump označil ich rozhovory za „pomerne dobré“, no pripustil, že ďalší vývoj mierového procesu je nejasný.

Európski lídri sa medzičasom v pondelok spojili, aby Zelenskému vyjadrili jednotnú podporu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Z hybridných útokov viní NATO Rusko, zvažuje proaktívny prístup

NATO musí posilniť pripravenosť čeliť rastúcim hybridným hrozbám, vyhlásil generál amerického letectva Alexus Grynkewich, ktorý pôsobí ako vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe. Upozornil, že ide o reálny a narastajúci problém, ktorý zahŕňa nielen kybernetické útoky, ale aj dezinformácie, sabotáže, využívanie dronov a nepravidelných jednotiek.

Niektoré z nedávnych incidentov v Európe označil za zámerné a zdôraznil, že Aliancia vie, že za časťou týchto útokov stojí Rusko.

Grynkewich tiež spomenul možnosť proaktívneho postupu: ak Rusko vytvára strategické dilemy pre Západ, NATO by mohlo zvážiť rovnaký prístup. Zároveň uistil, že NATO je výlučne obranný pakt.

Pripravenosť na tieto nové hrozby je podľa Grynkewicha kľúčová pre obranu členských štátov aj stabilitu celého regiónu.

Rusko odmieta obvinenia zo zodpovednosti za kybernetické alebo dronové útoky a zároveň popiera, že by plánovalo vojenskú agresiu proti členským krajinám NATO. Severoatlantická aliancia pritom pokračuje v podpore Ukrajiny proti ruskej invázii.

(reuters, max)

Minúta  |  

Babišove akcie v holdingu Agrofert bude spravovať nezávislý správca

Víťaz českých volieb a predseda strany ANO Andrej Babiš vo štvrtok vyhlásil, že presunie svoju obchodnú skupinu Agrofert do nezávisle riadenej trustovej štruktúry, aby mohol byť vymenovaný za premiéra.

Zdôraznil, že nebude beneficientom a po jeho smrti prejde spločnosť na jeho deti. Neopomenul, že toto riešenie ide nad rámec zákonných požiadaviek. Prezident Petr Pavel avizoval, že ho za premiéra vymenuje 9. decembra.

Prezident už skôr avizoval, že bude pripravený vymenovať Babiša do týždňa po tom, ako oznámi, ako mieni vyriešiť konflikt záujmov, ktorému bude čeliť ako šéf vlády a majiteľ podnikateľského impéria.

Babiš by sa po vymenovaní za premiéra ocitol v konflikte záujmov, ak by naďalej vlastnil holding Agrofert. Na jeho vyriešenie by mal 30 dní. Opakovane zdôrazňoval, že riešenie oznámi až tesne pred vymenovaním a že bude v súlade s rozhodnutiami súdov a Európskej komisie.

Podpredsedníčka ANO Alena Schillerová potvrdila, že Babiš urobí nezvratné kroky, no Agrofert nepredá.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prehra Ruska je ilúzia a zmrazený majetok mu patrí, povedal belgický premiér

Belgický premiér Bart De Wever podľa La Libre upozornil na bezprecedentnosť snáh EÚ o konfiškáciu zmrazených ruských aktív a ich využitie na pôžičku pre Ukrajinu a varoval pred dôsledkami takéhoto kroku. Tvrdí, že ide o historicky výnimočnú situáciu.

„Krádež zmrazených aktív z inej krajiny, jej štátnych investičných fondov, sa nikdy predtým nestala. Sú to peniaze Centrálnej banky Ruska. Ani počas druhej svetovej vojny neboli peniaze Nemecka skonfiškované. Počas vojny sú štátne investičné fondy zmrazené. A na konci vojny sa musí porazený štát vzdať všetkých alebo časti týchto aktív, aby odškodnil víťazov,“ poznamenal.

Rusko by podľa jeho slov mohlo na oplátku skonfiškovať niektoré západné aktíva alebo zabrať belgické továrne v Rusku.

De Wever zároveň spochybnil predstavu, že Rusko na Ukrajine prehrá. Podľa neho je to ilúzia, a poukázal na nežiaduce riziko destabilizácie jadrovej mocnosti.

Belgicko čelí tlaku kvôli uloženiu približne 200 miliárd eur ruských aktív v depozitári Euroclear v Bruseli. Moskva už varovala pred následkami v prípade ich konfiškácie.

Európska komisia sa snaží zmierniť belgické obavy a ponúkla právne aj finančné záruky, vrátane krytia možných žalôb vyplývajúcich z bilaterálnych investičných zmlúv. De Wever podotkol, že z členských štátov mu len Nemecko avizovalo, že je ochotné zdieľať riziká, ktorým by čelilo Belgicko.

(max)

Minúta  |  

Koaličný litovský politik je vinný z nenávisti voči Židom, dostal pokutu

Litovský súd vo štvrtok uznal lídra menšej strany vo vládnucej koalícii vinným z podnecovania nenávisti voči Židom a zľahčovania holokaustu v príspevkoch na sociálnych sieťach v roku 2023.

Súd potvrdil, že Remigijus Žemaitaitis dostal pokutu päťtisíc eur za falošné obvinenie židovského ľudu ako skupiny z historických zločinov, podnecovanie nepriateľstva a posilňovanie negatívnych stereotypov. Podľa súdu tým verejne zosmiešňoval a opovrhoval židovským ľudom a podnecoval nenávisť voči tejto komunite.

Politik akékoľvek pochybenie poprel. Vo štvrtok tlačovej agentúre BNS povedal, že rozsudok považuje za politicky motivovaný a že sa odvolá.

Po odstúpení z parlamentu kvôli tomuto sporu v apríli minulého roka Žemaitaitis v októbri opäť uspel vo voľbách a jeho strana sa pripojila k novej koaličnej vláde vedenej sociálnymi demokratmi.

Premiérka Inga Ruginieneová, ktorej trojstranná koalícia má v litovskom parlamente tesnú väčšinu, novinárom povedala, že si rozsudok ešte neprečítala. Jej Sociálnodemokratická strana vo vyhlásení uviedla, že rešpektuje rozhodnutie súdu, pričom poznamenala, že rozhodnutie ešte nie je konečné.

Vlani v novembri a opäť v auguste tohto roka sa pred budovou parlamentu vo Vilniuse zhromaždili tisíce protestujúcich, ktorí namietali účasť strany politika vo vláde.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.