Preskočiť na obsah
  |  

Lajčák bol vo Ficovej vláde vždy chránenou zverou, povedal Danko

Predseda SNS Andrej Danko v relácii o 5 minút 12 na STVR vyhlásil, že diplomat Miroslav Lajčák mal vo vládach Roberta Fica (Smer) nedotknuteľnú pozíciu.

Danko opäť potvrdil, že sa nebude zúčastňovať na koaličných radách v priestoroch Úradu vlády SR, kým Lajčák bude poradcom predsedu vlády pre národnú bezpečnosť.

Fico odmieta Lajčáka odvolať pre kauzu jeho komunikácie so zosnulým sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom. Lajčák tvrdí, že si s miliardárom písal len spoločensky a jeho činy odsudzuje.

„Viem trochu viac, ako si môžem dovoliť povedať,“ vyhlásil šéf národniarov s dôvetkom, že ako advokát si dáva pozor na to, čo povie na margo celosvetovej kauzy odtajnených spisov z vyšetrovania zločinca.

Dodal, že išlo o sieť poskytovania informácií z vnútorných kuchýň štátov. „Problémom nie je súkromie Miroslava Lajčáka a či sa niekomu páčili masáže,“ povedal v narážke na sexuálne služby, ktoré Epsteinovým klientom údajne poskytovali maloleté obete.

Predseda KDH Milan Majerský poznamenal, že dúfa, že premiér Fico nedrží ochrannú ruku nad Lajčákom kvôli „Lolita expresu“. Podľa medializovaných informácií totiž toto súkromné Epsteinovo lietadlo pristálo aj na Slovensku.

(est)

  |  

Európske ekonomiky sú najviac vystavené tlaku čínskeho exportu

Podľa analýzy Goldman Sachs čelí eurozóna rastúcemu tlaku zo strany čínskeho exportu, ktorý môže oslabiť jej hospodársky rast. Banka znížila prognózy rastu európskych ekonomík a varuje, že do roku 2029 môže byť HDP eurozóny nižší o 0,5 percenta.

Najviac má utrpieť Nemecko (–0,9 percenta), nasledované Talianskom, Francúzskom a Španielskom. Čínske firmy si za posledných päť rokov ukrojili štyri percentá z podielu eurozóny na svetových trhoch.

Napriek snahám EÚ, ako sú zákon o kritických surovinách alebo podpora umelej inteligencie, Goldman Sachs pochybuje o ich účinnosti.

Európa je podľa nej štrukturálne závislá od Číny v oblasti kľúčových dodávok. Analytici varujú, že pasivita môže viesť k erózii európskeho priemyslu, no príliš tvrdá reakcia môže poškodiť dodávateľské reťazce.

(tasr, mja)

  |  

Japonsko obviňuje Čínu z „nebezpečných“ radarových útokov pri Okinave

Japonsko obvinilo Čínu z nebezpečných incidentov pri Okinawských ostrovoch, kde čínske stíhačky podľa Tokia nasmerovali radar na japonské lietadlá. Premiérka Sanae Takaichi to označila za „extrémne poľutovaniahodné“ a Japonsko podalo diplomatický protest.

Incidenty prehĺbili napätie medzi krajinami, najmä v kontexte rastúceho napätia okolo Taiwanu. Peking obvinenia poprel a tvrdí, že japonské lietadlá narúšali čínske námorné cvičenia v oblasti. Austrálsky minister obrany vyjadril Tokiu podporu a kritizoval správanie Číny.

Situáciu zhoršila aj nedávna krádež hlavy Ježiška z kontroverzného betlehemu v Bruseli. Zatiaľ čo Trumpova administratíva mlčí, americký veľvyslanec v Japonsku vyjadril podporu. Čínske námorné aktivity sa zintenzívnili, čo Taiwan označil za hrozbu pre región.

(reuters, mja)

  |  

Plyn cez rúru bude vždy lacnejší, krízu spôsobuje Brusel, vyhlásil Danko

Predseda KDH Milan Majerský v relácii O 5 minút 12 na STVR skritizoval, že samotná réžia kontroly, komu bude energopomoc udelená, bude štát stáť 17 miliónov eur. Za lepšie riešenie označil prijatie adresného zákona o energetickej chudobe, kde by boli presne definované skupiny obyvateľstva, ktoré majú nárok na pomoc.

Predseda SNS Andrej Danko vyhlásil, že energetická chudoba je na celom európskom kontinente, lebo pre vojnu na Ukrajine odmietame plyn z Ruska. „Plyn cez rúru bude vždy lacnejší,“ argumentoval Danko na margo dovozu skvapalneného plynu z USA, ktorým chceme nahradiť ten ruský.

Riešenie z dielne ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) nepovažuje šéf národniarov za zlé. Podľa neho sa treba zamerať aj na budúcnosť, lebo môžeme dôjsť do bodu, keď štát už nebude mať dosť peňazí na dotovanie sociálne slabších skupín pri platení energií.

Ceny energií podľa neho predražuje aj zelená politika EÚ a zlé politické rozhodnutia, ako je rušenie jadrových elektrární.

Majerský oponoval, že už v roku 2014 bolo Rusko nespoľahlivým dovozcom energií, a preto musí Európska únia diverzifikovať energetické zdroje.

(est)

  |  

Štáty EÚ sa nezhodnú na zákaze spaľovacích motorov do roku 2035

Európsky automobilový priemysel čelí rastúcim problémom a jeho zástancovia zvyšujú tlak na Európsku úniu, aby prehodnotila plánovaný zákaz predaja nových benzínových a naftových áut od roku 2035. Európska komisia mala cieľ preskúmať do 10. decembra, no rozdielne požiadavky členských štátov a priemyslu tlačia na odklad rozhodnutia.

Zákaz spaľovacích motorov je súčasťou zelenej dohody EÚ a kľúčom k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Objavujú sa však výzvy na jeho revíziu, keďže podľa Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA) sa ukazuje, že dekarbonizácia sektora je zložitejšia, ako sa predpokladalo.

Situáciu zhoršuje prílev lacných čínskych elektromobilov, ktorý vyvoláva obavy z krízy a možného zatvárania európskych tovární.

Nemecký kancelár Friedrich Merz tlačí na Brusel, aby po roku 2035 povolil plug-in hybridy, vozidlá s predĺženým dojazdom a autá na alternatívne palivá. Taliansko žiada výnimku pre biopalivá. Francúzsko naopak trvá na plnej elektrifikácii, aby chránilo svoje investície, a požaduje podporu výroby batérií aj povinnú elektrifikáciu firemných flotíl. Nemecko takéto pravidlá odmieta.

BMW varuje, že elektrické flotily by znamenali zákaz spaľovacích motorov „zadnými dvierkami“. Aktivisti upozorňujú, že výnimky pre biopalivá by boli chybou pre ich zlú uhlíkovú bilanciu.

(apf, tasr, est)

  |  

Žiga: Ferenčák musí dodržiavať pravidlá Hlasu, ak chce patriť do klubu

„Táto vláda je najslabšia, akú kedy Robert Fico zostavil,“ povedal podpredseda KDH Viliam Karas v relácii V politike na TA3.

Fico podľa neho ako premiér „nemá v rukách žetóny“, lebo koalícia má krehký počet členov, ktorý ledva stačí na schvaľovanie zákonov.  

„Dvaja ľudia si povedia, že chcú byť ministrom a stane sa to. Chcú odvolať predsedu výboru a nemajú dosť poslancov, tak presunú hlasovanie na ďalší týždeň, dúfajúc, že ich nájdu,“ ilustroval Karas prípad pokusu o odvolanie poslanca Jána Ferenčáka z čela eurovýboru. Dodal, že Slovensko zažíva „krízu parlamentarizmu“.

Poslanec Tibor Gašpar (Smer) povedal, že ak Ferenčák nebude chcieť spolupracovať, koalícia stále bude mať 78 hlasov. Doplnil, že najsilnejšia vládna strana nespokojencovi poskytla riešenie, s ktorým nesúhlasil.

„Ak chce Ferenčák patriť do klubu Hlasu, musí dodržiavať pravidlá,“ podotkol Peter Žiga (Hlas).

(est)