Preskočiť na obsah
Minúta  |  

La Scala otvorila sezónu operou od skladateľa Šostakoviča

Milánska La Scala začala sezónu 2025/2026 operou Lady Macbeth z okresu Mcensk od skladateľa Dmitrija Šostakoviča ako poctu 50 rokov po jeho smrti. Dielo, ktoré pri premiére v roku 1934 v Petrohrade ospevovali, neskôr sovietske vedenie vrátane Josifa Stalina zakázalo na takmer tri desaťročia.​

Hlavný dirigent Riccardo Chailly označil výber titulu na otvorenie sezóny za „poctu gigantovi 20. storočia“ aj opere, ktorá „príliš dlho trpela“.

Ruský režisér La Scaly Vasilij Barchatov v súvislosti s výzvami na vylučovanie ruských umelcov z európskych scén zdôraznil, že osobné politické postoje a kultúrna identita by sa nemali miešať, hoci ten, kto otvorene podporuje ruskú vládu, musí rátať s dôsledkami.​

Príbeh Kateriny, ktorá v nešťastnom manželstve zavraždí manžela so svokrom a napokon spácha samovraždu na ceste do vyhnanstva, chápe Barchatov ako „príbeh ženskej slobody a ľudského šťastia“. Americká sopranistka Sara Jakubiaková, ktorá Katerinu stvárni, opisuje svoju postavu ako „pretekárske auto“. ​

Tohtoročné otvorenie sezóny je prvé pod vedením nového umeleckého šéfa Fortunata Ortombinu a tradične patrí k vrcholom spoločenského kalendára talianskej politickej a biznis elity, keďže sa zhoduje so sviatkom svätého Ambróza, patróna Milána.

Predstavenie pre približne 2-tisíc divákov je vypredané. Lístky, ktorých cena vystúpila až na 3 200 eur, priniesli rekordné tržby okolo 2,8 milióna eur.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Verejný ochranca práv preverí zásah policajta v Slovenskej Ľupči

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský oznámil, že preverí incident v Slovenskej Ľupči, kde mal policajt bez služobného čísla fyzicky napadnúť občana Českej republiky počas zásahu zachyteného v živom vysielaní na sociálnej sieti. Uviedol, že zábery „vyvolávajú vážne otázky o primeranosti zákroku a rešpektovaní základných práv dotknutej osoby“ a sľúbil dôsledné a nezávislé preverenie s informovaním verejnosti o výsledkoch.

Incident sa odohral 29. novembra počas sťahovania muža z ubytovne, pričom ten následne zverejnil video na sociálnej sieti. Polícia tvrdí, že muž sa správal agresívne a nereagoval na opakované výzvy hliadky.

Prípad vyšetruje Úrad inšpekčnej služby, kontrolu nariadil aj riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici a dôkladné preverenie avizovala prezidentka Policajného zboru Jana Maškarová.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Ukrajinský web Mirotvorec zaradil Pellegriniho do svojej databázy

Slovenský prezident Peter Pellegrini sa ocitol v databáze ukrajinského webu Mirotvorec ( v preklade „mierotvorca“), ktorý zverejňuje osobné údaje osôb označených za hrozbu pre národnú bezpečnosť Ukrajiny, informuje server gazeta.ru.​

Pellegrini v relácii Sobotné dialógy označil plán EÚ použiť zmrazené ruské aktíva, uložené v Belgicku, na podporu Ukrajiny za citlivú tému. „Nevieme, aký dosah by napríklad nejaké naše ručenie malo na náš deficit, na naše fiškálne povinnosti znižovať dlh a deficit, nevieme, aký vplyv by to mohlo mať na samotnú eurozónu,“ poznamenal prezident.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine je podľa neho potrebné urýchliť a podporiť aktivitu Spojených štátov amerických. „Čo najskôr si sadnúť s Vladimirom Putinom za jeden stôl a ukončiť tú vojnu, pretože ja si myslím, že ak budeme posielať na Ukrajinu ďalšie desiatky až stovky miliárd eur len na to, aby sme im za ne kúpili zbrane a vojenské vybavenie, len predlžujeme konflikt,“ povedal Pellegrini.​

Web Mirotvorec vznikol v roku 2014 s deklarovaným cieľom identifikovať a zverejňovať údaje o osobách, ktoré jeho tvorcovia považujú za ohrozenie Ukrajiny. V jeho databáze sa nachádza aj premiér Slovenska Robert Fico.

(sie)

Minúta  |  

Zelenského vláda pomohla korupcii, tvrdí New York Times

Podľa vyšetrovania denníka New York Times ukrajinská vláda posledné štyri roky systematicky oslabovala dozorné rady štátnych podnikov financovaných zo zahraničnej pomoci, čím umožnila pretrvávanie a rast korupcie aj počas vojny s Ruskom. Analýza vychádza z dokumentov a rozhovorov s približne 20 ukrajinskými a západnými predstaviteľmi.​

Západní darcovia po ruskej invázii v roku 2022 trvali na tom, aby v kľúčových štátnych firmách – ako Enerhoatom, Ukrenerho alebo agentúra pre armádne obstarávanie – pôsobili nezávislé dozorné rady so zahraničnými expertmi. New York Times však uvádza, že administratíva prezidenta Volodymyra Zelenského dosadzovala lojálnych ľudí, blokovala obsadzovanie miest a menila stanovy firiem.​

Dozorné rady sú v centre škandálu okolo štátneho jadrového podniku Enerhoatom. New York Times tvrdí, že vláda sama znefunkčnila túto dozornú radu tým, že odďaľovala jej vznik, hoci práve dozorná rada mohla podľa vyšetrovateľov zabrániť korupčnému systému.​

Zelenského poradca pre New York Times povedal, že za dozorné rady prezident nezodpovedá. ​

Kauza známa ako Mindičgate zahŕňa obvinenia z rozkrádania, prania špinavých peňazí a nezákonného obohatenia voči ôsmim osobám vrátane bývalého obchodného partnera Volodymyra Zelenského – Timura Mindiča. Šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak odstúpil po domovej prehliadke, hoci obvinený zatiaľ nie je, a bývalý vicepremiér Olexij Černyšov čelí podozreniu, že prijal úplatky vo výške viac ako 1,3 milióna dolárov.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Macron sa vyhráža Číne clami za rastúci obchodný prebytok s EÚ

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že počas nedávnej štátnej návštevy v Pekingu varoval čínske vedenie pred možnosťou zavedenia ciel na čínske produkty, pokiaľ Peking neprijme kroky na zníženie rastúceho obchodného prebytku voči Európskej únii.

Tento prebytok je podľa Macrona „neudržateľný“, pretože Čína výrazne obmedzuje dovoz z Európy a tým „likviduje vlastných zákazníkov“. ​

Macron tvrdí, že ak Peking politicky nezareaguje, tak európske krajiny budú v najbližších mesiacoch nútené prijať tvrdé opatrenia po vzore Spojených štátov voči Číne. Deficit EÚ sa v obchode s Čínou od roku 2019 zvýšil takmer o 60 percent a ďalej sa tento stav zhoršuje.​

Podľa Macrona stojí európsky priemysel v ťažkej pozícii medzi protekcionizmom amerického prezidenta Donalda Trumpa a Čínou, ktorá zasahuje „európsky priemysel a inovačný model priamo do jadra“. ​

Macron zároveň navrhol aj prvky, ktoré by mali byť výhodné pre Čínu: obmedzenie európskych vývozných bariér, ktoré blokujú export niektorých technológií. Francúzsky prezident považuje za adekvátnu protihodnotu to, aby Čína uvoľnila exportné obmedzenia pri vzácnych zeminách.

Zároveň vyzval čínske podniky, aby viac investovali v Európe​.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Netanjahu sa stretne s Trumpom, rokovania o Gaze vstupujú do druhej fázy

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil, že koncom mesiaca sa stretne s prezidentom Donaldom Trumpom, aby prediskutovali druhú fázu amerického mierového plánu pre pásmo Gazy. Ten má ukončiť dvojročnú vojnu a odstrániť vládu hnutia Hamas.

V prvej fáze došlo k výmene rukojemníkov: Hamas vrátil 20 živých rukojemníkov a 27 tiel výmenou za prepustenie dvetisíc palestínskych väzňov. Jedno telo zostáva v Gaze.

Druhá fáza zahŕňa vytvorenie dočasnej palestínskej technokratickej vlády pod medzinárodným dohľadom a s podporou bezpečnostných síl.

Na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom Netanjahu uviedol, že násilie sa po uzavretí prímeria 10. októbra zmiernilo, no úplne neutíchlo. Očakáva, že nadchádzajúce rokovania s Trumpom budú „veľmi dôležité“ pre úspech druhej fázy plánu.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.