Preskočiť na obsah
  |  

Ak Rusko zvíťazí na Ukrajine, všetci prehráme, tvrdí Pavel

Český prezident Petr Pavel v rozhovore pre The Sunday Times varoval, že víťazstvo Ruska na Ukrajine by znamenalo porážku celého Západu. Ak by Ukrajina prehrala, podľa neho by sa zvýšila hrozba narušovania vzdušného priestoru a hybridných útokov.

Rokovania medzi Ruskom a USA o územných ústupkoch Ukrajiny mu pripomínajú Mníchovskú dohodu z roku 1938. Súčasnú politiku opatrnosti Západu prirovnal k vtedajším ústupkom, no hovorí skôr o neochote brániť vlastné princípy než o zrade Ukrajiny.

Pavel zdôraznil, že Putin pri zdôvodňovaní invázie používa rovnaký motív ochrany menšiny, aký využilo nacistické Nemecko pri anexii sudetske časti Česka. Po vojne bude podľa neho potrebná nová bezpečnostná dohoda s Ruskom po vzore Helsínk 1975, v ktorej Moskva uzná územnú celistvosť všetkých signatárov. „Proste nemôžeme dovoliť, aby Ukrajina tento konflikt prehrala,“ zdôraznil.

Európa by mala byť schopná viesť vojnu aj bez USA. Navrhuje posilnenie „európskeho piliera“ NATO a akceptovanie razantnejšej reakcie na dronové narušenia citlivého vzdušného priestoru vrátane zostrelenia ruských prostriedkov.

(tasr, sie)

  |  

Brusel údajne pripravuje balík na podporu európskych automobiliek

Európska komisia môže 16. decembra oznámiť balík opatrení na podporu automobilového sektora, ktorý by mohol zahŕňať aj zmiernenie plánovaného zákazu predaja nových áut so spaľovacím motorom po roku 2035. Uviedol to zdroj z odvetvia oboznámený s rokovaniami pre TASR. Pôvodne mal Brusel predstaviť balík už 10. decembra.​

Eurokomisár pre dopravu Apostolos Tzitzikostas tento týždeň naznačil, že termín sa môže posunúť, a podľa nemenovaného zdroja prichádza do úvahy 16. december, hoci dátum ešte nie je definitívny. Hovorca Európskej komisie odmietol nový termín komentovať; informáciu ako prvý priniesol nemecký denník Tagesspiegel Background.​

Automobilový priemysel v EÚ žiada zmiernenie emisných cieľov a väčšiu flexibilitu po roku 2035. Tlačí najmä na to, aby aj po tomto roku mohli na trhu zostať plug‑in hybridy a nové vozidlá na alternatívne palivá, ak splnia stanovené environmentálne požiadavky.

​(tasr, sie)

  |  

Trump mladší k podpore Ukrajiny: nebudeme idiotom so šekovou knižkou

Donald Trump mladší na konferencii v Dauhe pripustil, že Spojené štáty môžu ukončiť podporu ukrajinskému vojnovému úsiliu. Vo svojom vystúpení spochybnil zmysel pokračovania bojov a tvrdil, že prezident Volodymyr Zelenskyj konflikt predlžuje, lebo by po vojne nevyhral voľby, informuje Guardian. ​

Trump mladší označil ukrajinské elity za skorumpované a bez dôkazov tvrdil, že bohatí Ukrajinci utiekli na Západ, zatiaľ čo „roľnícku triedu“ nechali bojovať. Ako príklad uviedol svoje dojmy z Monaka, kde vraj polovica luxusných áut mala ukrajinské značky. Zároveň tvrdil, že Ukrajina je „oveľa skorumpovanejšia“ než Rusko.​

Kritizoval aj šéfku diplomacie EÚ Kaju Kallasovú a európske sankcie proti Moskve, o ktorých povedal, že len zvýšili cenu ropy a pomohli Rusku financovať vojnu. Európsky plán opísal slovami, že „čakať, kým Rusko skrachuje – to nie je plán“.

Dodal, že počas kampane v roku 2022 len minimum voličov vnímalo vojnu na Ukrajine ako jednu z hlavných priorít, pričom za väčšiu hrozbu považuje pašovanie fentanylu z Latinskej Ameriky.​

Na otázku, či jeho otec – ktorý sľuboval „rýchly mier“ na Ukrajine – môže odísť z rokovaní a problematiky konfliktu, odpovedal, že je to možné. Zároveň vyhlásil, že USA už nebudú „idiotom so šekovou knižkou“.

​(sie)

  |  

Maďarsko a Slovensko napadnú zákaz ruského plynu na Súdnom dvore EÚ

Maďarsko a Slovensko podajú na Súdny dvor EÚ žalobu na zrušenie nariadenia RePowerEU, ktoré zavádza zákaz dovozu ruských energií, a zároveň požiadajú o pozastavenie jeho účinnosti počas konania. Na sociálnej sieti to oznámil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Podľa Szijjártóa majú inštitúcie EÚ už na budúci týždeň hlasovať o zákaze dovozu ruskej ropy a plynu, čo by podľa neho znemožnilo bezpečné zásobovanie Maďarska a Slovenska energiami a prudko zvýšilo ceny.

Nariadenie Szijjártó označil za „obrovský právny podvod“, keďže ide o sankčné opatrenie, ktoré by si podľa jeho názoru vyžadovalo jednomyseľný súhlas členských štátov, a je v rozpore so zmluvami EÚ aj s doterajším postojom Bruselu k národným kompetenciám v energetike.

Vyjednávači Rady EÚ a Európskeho parlamentu sa v noci na stredu predbežne dohodli na nariadení v rámci iniciatívy RePowerEU, ktoré zavádza právne záväzný a postupný zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) a plynu cez plynovody z Ruska najneskôr do jesene 2027.

Pred definitívnym prijatím RePowerEU ho ešte musia formálne schváliť členské štáty a europoslanci, čo sa očakáva do konca roka.

(tasr, sie)

  |  

Netanjahu vyhlásil, že neodíde z politiky ani po prezidentskej milosti

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že z politiky neodíde ani v prípade, ak dostane prezidentskú milosť. ​

Netanjahu v novembri požiadal prezidenta Jicchaka Hercoga o milosť s argumentom, že časté súdne pojednávania mu bránia riadne vykonávať funkciu premiéra a milosť by podľa jeho právnikov bola v záujme krajiny. V Izraeli sa však milosti tradične udeľujú až po skončení konania a právoplatnom odsúdení.​

Premiér čelí obžalobe z prijímania úplatkov, podvodu a zneužitia verejnej dôvery, vinu opakovane odmieta a jeho právny tím tvrdí, že v prípade riadneho súdneho procesu očakáva úplné oslobodenie.

Americký prezident Donald Trump ešte pred Netanjahuovou oficiálnou žiadosťou napísal Hercogovi list, v ktorom ho vyzval, aby zvážil udelenie milosti. Hercog však v reakcii zdôraznil, že Izrael je suverénna krajina a že jej právny systém je potrebné plne rešpektovať. Časť izraelskej opozície presadzuje, aby bola prípadná milosť podmienená priznaním viny a odchodom Netanjahua z politiky.

(reuters, sie)

  |  

USA sľubujú „železobetónovú“ dohodu s Ruskom, tvrdí Ušakov

Americkí vyjednávači blízki Donaldovi Trumpovi tvrdia, že ak budú dohody uzavreté pod jeho vedením, Washington ich bude striktne dodržiavať, informuje ruská agentúra Ria Novosti.

Poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov zdôraznil, že títo zástupcovia Bieleho domu sa dištancujú od predchádzajúcej administratívy, ktorú Moskva obviňuje z rozpútania konfliktu na Ukrajine.

Kremeľ podľa Ušakova nehovorí o prímerí, ale o dlhodobom urovnaní, ktoré si vyžaduje zladenie viacerých „ťažkých ustanovení“. Niektoré body týkajúce sa Ukrajiny by si dokonca vyžiadali zásadné zmeny v amerických dokumentoch.

Ušakov zároveň uviedol, že postup ruskej armády zlepšil vyjednávaciu pozíciu Moskvy a vytvoril priaznivejšiu atmosféru pre rozhovory s americkou delegáciou.

Rokovanie podľa neho prispelo k tomu, že Rusko aj USA teraz lepšie chápu svoje postoje, hoci konkrétna podoba dohody zostáva predmetom ďalších diskusií. O možnom stretnutí Vladimira Putina a Donalda Trumpa sa nehovorilo.

(ria, est)