Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poistenie lodí pre ukrajinské útoky zdraželo o stovky percent

Poisťovne v poslednom mesiaci výrazne zvýšili ceny „poistného rizika vojny“ pre lode plaviace sa v Čiernom mori v reakcii na ukrajinské útoky na ruské prístavy a tankery, informuje americká akademička Susan Sakmar na sociálnej sieti X s odvolaním sa na Financial Times.

Podľa brokerov sa cena poistenia lode posunula z približne 0,25 až 0,3 na 0,5 až 0,75 percenta hodnoty ročne, pričom najprudší nárast pociťujú tankery a iné lode prepojené s Ruskom.

Ukrajina útočí najmä na známu „tieňovú flotilu“ ruských tankerov, ktorú Moskva využíva na obchádzanie sankcií, čo spôsobuje problémy aj vlastníkom lodí mimo regiónu – po poškodení tureckého tankera pri Senegale sa začína hovoriť o ďalšej vlne zdraženia poistenia.

Rusko tieto ukrajinské útoky označuje za pirátstvo a hrozí, že Ukrajinu úplne odreže od mora.

(sie)

Minúta  |  

Jadro síl Talibanu tvoria zbrane a majetok USA, upozorňuje kontrolór

Záverečná správa Úradu osobitného generálneho inšpektora pre obnovu Afganistanu (SIGAR) konštatuje, že vybavenie, zbrane a zariadenia financované z amerických daní, ktoré zostali po chaotickom odchode USA v roku 2021, dnes tvoria jadro bezpečnostného aparátu Talibanu.

Kongres podľa správy medzi rokmi 2002 a 2021 vyčlenil na obnovu Afganistanu približne 144,7 miliardy dolárov, no misia „nakoniec nepriniesla ani stabilitu, ani demokraciu“.​

Pentagón odhadol, že po páde vlády zostalo v rukách Afganskej národnej armády a bezpečnostných síl asi 7,1 miliardy dolárov v materiáli a technike, ktorú USA nestihli stiahnuť alebo zničiť. Dodatočná kontrola ukázala, že afganské jednotky mali v skladoch vyše 316-tisíc kusov zbraní v hodnote vyše 500 miliónov dolárov.

Úrad zároveň opisuje širšie príčiny neúspechu: dlhodobé spoliehanie sa USA na skorumpovaných afganských politikov posilnilo povstalcov a takmer 90 miliárd dolárov na budovanie bezpečnostných síl nevytvorilo sebestačnú armádu. Odchod amerických vojakov preto rýchlo zlomil morálku tamojšej armády a policajtov.

Správa pripomína, že napriek návratu Talibanu k moci zostali Spojené štáty najväčším darcom Afganistanu, keď od roku 2021 poskytli vyše 3,8 miliardy dolárov na humanitárnu a rozvojovú pomoc.

Pokusy o zlepšenie hospodárskych a sociálnych podmienok podľa amerického kontrolóra nemali trvalý efekt, kým politické rozhodnutia v teréne často podkopávali deklarované ciele demokracie a dobrej správy vecí verejných.

(sie)

Minúta  |  

Skutočná solidarita je pomoc, nie povinné kvóty vyhlásil Šutaj Eštok

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v pondelok odcestuje na rokovanie ministrov vnútra Európskej únie do Bruselu s postojom, že Slovensko odmieta takzvaný migračný pakt. Zdôraznil, že krajina nechce nelegálnu migráciu ani povinné relokácie a trvá na suverénnom práve rozhodovať, kto bude žiť na jej území.

Podľa ministra Slovensko podporuje bezpečnú a fungujúcu Európu, no považuje za neprijateľné, aby európski lídri diktovali, koho má SR prijímať. Odmieta prijímať ľudí, o ktorých štát nič nevie, nepoznajú miestne tradície a hodnoty a môžu predstavovať bezpečnostné riziko.

Šutaj Eštok vyhlásil, že Slovensko je podľa neho nadpriemerne solidárne, keďže prijalo státisíce utečencov z Ukrajiny a poskytuje im bezpečie, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, sociálne dávky a prácu. Tvrdí, že ide o reálnu solidaritu, na rozdiel od „umelo vytváraných povinných mechanizmov“ z Bruselu.

Migračný pakt, prijatý v roku 2024, zavádza spoločný azylový systém a povinné pravidlá pre riadenie migrácie; proti nemu hlasovali Poľsko, Slovensko a Maďarsko.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Ak Rusko zvíťazí na Ukrajine, všetci prehráme, tvrdí Pavel

Český prezident Petr Pavel v rozhovore pre The Sunday Times varoval, že víťazstvo Ruska na Ukrajine by znamenalo porážku celého Západu. Ak by Ukrajina prehrala, podľa neho by sa zvýšila hrozba narušovania vzdušného priestoru a hybridných útokov.

Rokovania medzi Ruskom a USA o územných ústupkoch Ukrajiny mu pripomínajú Mníchovskú dohodu z roku 1938. Súčasnú politiku opatrnosti Západu prirovnal k vtedajším ústupkom, no hovorí skôr o neochote brániť vlastné princípy než o zrade Ukrajiny.

Pavel zdôraznil, že Putin pri zdôvodňovaní invázie používa rovnaký motív ochrany menšiny, aký využilo nacistické Nemecko pri anexii sudetske časti Česka. Po vojne bude podľa neho potrebná nová bezpečnostná dohoda s Ruskom po vzore Helsínk 1975, v ktorej Moskva uzná územnú celistvosť všetkých signatárov. „Proste nemôžeme dovoliť, aby Ukrajina tento konflikt prehrala,“ zdôraznil.

Európa by mala byť schopná viesť vojnu aj bez USA. Navrhuje posilnenie „európskeho piliera“ NATO a akceptovanie razantnejšej reakcie na dronové narušenia citlivého vzdušného priestoru vrátane zostrelenia ruských prostriedkov.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Brusel údajne pripravuje balík na podporu európskych automobiliek

Európska komisia môže 16. decembra oznámiť balík opatrení na podporu automobilového sektora, ktorý by mohol zahŕňať aj zmiernenie plánovaného zákazu predaja nových áut so spaľovacím motorom po roku 2035. Uviedol to zdroj z odvetvia oboznámený s rokovaniami pre TASR. Pôvodne mal Brusel predstaviť balík už 10. decembra.​

Eurokomisár pre dopravu Apostolos Tzitzikostas tento týždeň naznačil, že termín sa môže posunúť, a podľa nemenovaného zdroja prichádza do úvahy 16. december, hoci dátum ešte nie je definitívny. Hovorca Európskej komisie odmietol nový termín komentovať; informáciu ako prvý priniesol nemecký denník Tagesspiegel Background.​

Automobilový priemysel v EÚ žiada zmiernenie emisných cieľov a väčšiu flexibilitu po roku 2035. Tlačí najmä na to, aby aj po tomto roku mohli na trhu zostať plug‑in hybridy a nové vozidlá na alternatívne palivá, ak splnia stanovené environmentálne požiadavky.

​(tasr, sie)

Minúta  |  

Trump mladší k podpore Ukrajiny: nebudeme idiotom so šekovou knižkou

Donald Trump mladší na konferencii v Dauhe pripustil, že Spojené štáty môžu ukončiť podporu ukrajinskému vojnovému úsiliu. Vo svojom vystúpení spochybnil zmysel pokračovania bojov a tvrdil, že prezident Volodymyr Zelenskyj konflikt predlžuje, lebo by po vojne nevyhral voľby, informuje Guardian. ​

Trump mladší označil ukrajinské elity za skorumpované a bez dôkazov tvrdil, že bohatí Ukrajinci utiekli na Západ, zatiaľ čo „roľnícku triedu“ nechali bojovať. Ako príklad uviedol svoje dojmy z Monaka, kde vraj polovica luxusných áut mala ukrajinské značky. Zároveň tvrdil, že Ukrajina je „oveľa skorumpovanejšia“ než Rusko.​

Kritizoval aj šéfku diplomacie EÚ Kaju Kallasovú a európske sankcie proti Moskve, o ktorých povedal, že len zvýšili cenu ropy a pomohli Rusku financovať vojnu. Európsky plán opísal slovami, že „čakať, kým Rusko skrachuje – to nie je plán“.

Dodal, že počas kampane v roku 2022 len minimum voličov vnímalo vojnu na Ukrajine ako jednu z hlavných priorít, pričom za väčšiu hrozbu považuje pašovanie fentanylu z Latinskej Ameriky.​

Na otázku, či jeho otec – ktorý sľuboval „rýchly mier“ na Ukrajine – môže odísť z rokovaní a problematiky konfliktu, odpovedal, že je to možné. Zároveň vyhlásil, že USA už nebudú „idiotom so šekovou knižkou“.

​(sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.