Preskočiť na obsah
Minúta  |  

BSW chce spojiť rokovania o Ukrajine s obnovou dovozu ruského plynu

Nový predseda nemeckej strany BSW Fabio De Masi navrhol, aby sa v rámci mierových rokovaní medzi USA, Ruskom a Ukrajinou zvážilo obnovenie dovozu ruského plynu do Európy, informuje server ND-aktuell.

Tvrdí, že ponuka opäť nakupovať ruský plyn a jej zakotvenie v prímerí by mohla dostať Európu „k rokovaciemu stolu, a označil to za jeden z plánov svojej strany“. Podľa neho Nemecko stále zostáva závislé od dovozu lacnej energie.

Masi vo svojom prejave odmietol „nálepku proruskej strany“ a zdôraznil, že strana odsudzuje ruské útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru. Vojnu označil za „veľkú katastrofu“, ku ktorej podľa neho prispelo aj to, že Západ nebral vážne „červené línie Ruska“.

Strana vznikla začiatkom minulého roka ako Aliancia Sahry Wagenknechtovej, no po jej odchode z čela delegáti schválili premenovanie na Alianciu pre sociálnu spravodlivosť a ekonomickú rozvážnosť od októbra 2026, pričom skratka BSW zostane zachovaná.

Vo februárových voľbách so ziskom 4,98 percenta BSW tesne neprekročila päťpercentnú hranicu na vstup do Spolkového snemu Nemeckej spolkovej republiky. Strana však má svojich europoslancov a má aj zástupcov v niektorých snemoch spolkových republík.

(sie)

Minúta  |  

Moskva vyzýva USA, aby neskĺzli do konfliktu s Venezuelou

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v rozhovore pre agentúru TASS vyhlásil, že Rusko stojí „plece pri pleci s vedením Venezuely“, a vyzval administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby „neskĺzla do otvoreného konfliktu s Caracasom“.

Napätie okolo Venezuely podľa Riabkova nepoľavuje a eskalácia pokračuje, čo v Moskve „vyvoláva veľkú úzkosť a znepokojenie“.

Riabkov obvinil Washington z úsilia potvrdiť dominanciu v regióne, čo označil za „ochrannú známku Trumpovej administratívy“.

Zároveň aj pripomenul nedávno podpísanú „dohodu o strategickom partnerstve“ Ruska s Venezuelou a zdôraznil, že ju moskovská vláda podporuje na viacerých medzinárodných fórach.

(sie)

Minúta  |  

Poistenie lodí pre ukrajinské útoky zdraželo o stovky percent

Poisťovne v poslednom mesiaci výrazne zvýšili ceny „poistného rizika vojny“ pre lode plaviace sa v Čiernom mori v reakcii na ukrajinské útoky na ruské prístavy a tankery, informuje americká akademička Susan Sakmar na sociálnej sieti X s odvolaním sa na Financial Times.

Podľa brokerov sa cena poistenia lode posunula z približne 0,25 až 0,3 na 0,5 až 0,75 percenta hodnoty ročne, pričom najprudší nárast pociťujú tankery a iné lode prepojené s Ruskom.

Ukrajina útočí najmä na známu „tieňovú flotilu“ ruských tankerov, ktorú Moskva využíva na obchádzanie sankcií, čo spôsobuje problémy aj vlastníkom lodí mimo regiónu – po poškodení tureckého tankera pri Senegale sa začína hovoriť o ďalšej vlne zdraženia poistenia.

Rusko tieto ukrajinské útoky označuje za pirátstvo a hrozí, že Ukrajinu úplne odreže od mora.

(sie)

Minúta  |  

Jadro síl Talibanu tvoria zbrane a majetok USA, upozorňuje kontrolór

Záverečná správa Úradu osobitného generálneho inšpektora pre obnovu Afganistanu (SIGAR) konštatuje, že vybavenie, zbrane a zariadenia financované z amerických daní, ktoré zostali po chaotickom odchode USA v roku 2021, dnes tvoria jadro bezpečnostného aparátu Talibanu.

Kongres podľa správy medzi rokmi 2002 a 2021 vyčlenil na obnovu Afganistanu približne 144,7 miliardy dolárov, no misia „nakoniec nepriniesla ani stabilitu, ani demokraciu“.​

Pentagón odhadol, že po páde vlády zostalo v rukách Afganskej národnej armády a bezpečnostných síl asi 7,1 miliardy dolárov v materiáli a technike, ktorú USA nestihli stiahnuť alebo zničiť. Dodatočná kontrola ukázala, že afganské jednotky mali v skladoch vyše 316-tisíc kusov zbraní v hodnote vyše 500 miliónov dolárov.

Úrad zároveň opisuje širšie príčiny neúspechu: dlhodobé spoliehanie sa USA na skorumpovaných afganských politikov posilnilo povstalcov a takmer 90 miliárd dolárov na budovanie bezpečnostných síl nevytvorilo sebestačnú armádu. Odchod amerických vojakov preto rýchlo zlomil morálku tamojšej armády a policajtov.

Správa pripomína, že napriek návratu Talibanu k moci zostali Spojené štáty najväčším darcom Afganistanu, keď od roku 2021 poskytli vyše 3,8 miliardy dolárov na humanitárnu a rozvojovú pomoc.

Pokusy o zlepšenie hospodárskych a sociálnych podmienok podľa amerického kontrolóra nemali trvalý efekt, kým politické rozhodnutia v teréne často podkopávali deklarované ciele demokracie a dobrej správy vecí verejných.

(sie)

Minúta  |  

Skutočná solidarita je pomoc, nie povinné kvóty vyhlásil Šutaj Eštok

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v pondelok odcestuje na rokovanie ministrov vnútra Európskej únie do Bruselu s postojom, že Slovensko odmieta takzvaný migračný pakt. Zdôraznil, že krajina nechce nelegálnu migráciu ani povinné relokácie a trvá na suverénnom práve rozhodovať, kto bude žiť na jej území.

Podľa ministra Slovensko podporuje bezpečnú a fungujúcu Európu, no považuje za neprijateľné, aby európski lídri diktovali, koho má SR prijímať. Odmieta prijímať ľudí, o ktorých štát nič nevie, nepoznajú miestne tradície a hodnoty a môžu predstavovať bezpečnostné riziko.

Šutaj Eštok vyhlásil, že Slovensko je podľa neho nadpriemerne solidárne, keďže prijalo státisíce utečencov z Ukrajiny a poskytuje im bezpečie, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, sociálne dávky a prácu. Tvrdí, že ide o reálnu solidaritu, na rozdiel od „umelo vytváraných povinných mechanizmov“ z Bruselu.

Migračný pakt, prijatý v roku 2024, zavádza spoločný azylový systém a povinné pravidlá pre riadenie migrácie; proti nemu hlasovali Poľsko, Slovensko a Maďarsko.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Ak Rusko zvíťazí na Ukrajine, všetci prehráme, tvrdí Pavel

Český prezident Petr Pavel v rozhovore pre The Sunday Times varoval, že víťazstvo Ruska na Ukrajine by znamenalo porážku celého Západu. Ak by Ukrajina prehrala, podľa neho by sa zvýšila hrozba narušovania vzdušného priestoru a hybridných útokov.

Rokovania medzi Ruskom a USA o územných ústupkoch Ukrajiny mu pripomínajú Mníchovskú dohodu z roku 1938. Súčasnú politiku opatrnosti Západu prirovnal k vtedajším ústupkom, no hovorí skôr o neochote brániť vlastné princípy než o zrade Ukrajiny.

Pavel zdôraznil, že Putin pri zdôvodňovaní invázie používa rovnaký motív ochrany menšiny, aký využilo nacistické Nemecko pri anexii sudetske časti Česka. Po vojne bude podľa neho potrebná nová bezpečnostná dohoda s Ruskom po vzore Helsínk 1975, v ktorej Moskva uzná územnú celistvosť všetkých signatárov. „Proste nemôžeme dovoliť, aby Ukrajina tento konflikt prehrala,“ zdôraznil.

Európa by mala byť schopná viesť vojnu aj bez USA. Navrhuje posilnenie „európskeho piliera“ NATO a akceptovanie razantnejšej reakcie na dronové narušenia citlivého vzdušného priestoru vrátane zostrelenia ruských prostriedkov.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.