Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Thajsko spustilo útoky na Kambodžu, evakuuje viac ako 385-tisíc civilistov

Thajsko spustilo letecké útoky na kambodžské vojenské ciele po tom, ako obvinilo susednú krajinu z raketového ostreľovania civilných oblastí. Bangkok tvrdí, že išlo o reakciu na porušenie prímeria, ktoré v októbri sprostredkoval prezident USA Donald Trump.

Podľa thajskej armády si zrážky vyžiadali jedného mŕtveho a štyroch zranených vojakov.

Kambodža, naopak, obvinenia odmieta a uvádza, že jej jednotky na thajské provokácie neodpovedali. Zároveň potvrdila zranenia troch civilistov v pohraničnej provincii.

Thajsko evakuuje viac než 385-tisíc ľudí zo štyroch okresov, pričom desiatky tisíc už presunuli do úkrytov. Do napätej situácie vstúpil aj bývalý premiér Kambodže Hun Sen, ktorý označil Thajsko za agresora a vyzval armádu na zdržanlivosť.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Únik z vodovodného potrubia v Louvri poškodil stovky kníh

V Louvri došlo minulý mesiac k úniku z vodovodného potrubia, ktorý poškodil stovky kníh v knižnici oddelenia egyptskej archeológie. Podľa špecializovaného webu La Tribune de l’Art išlo zhruba o 400 vzácnych titulov. Príčinou sú údajne dlhodobo zanedbané rozvody.​

Zástupca riaditeľa múzea Francis Steinbock uviedol, že poškodená bola jedna z troch miestností knižnice a identifikovali 300 až 400 zväzkov, ktoré bežne používajú egyptológovia. Nejde však o „najvzácnejšie exempláre“. Priznal, že problém je známy už roky a opravy boli naplánované až na september 2026.​

Incident prichádza len niekoľko týždňov po krádeži šperkov v hodnote asi 102 miliónov dolárov 19. októbra, ktorá odhalila vážne bezpečnostné diery v múzeu. V novembri zasa statické problémy viedli k čiastočnému uzavretiu časti galérie s gréckymi vázami.

Správa francúzskeho Najvyššieho kontrolného úradu z októbra kritizovala Louvre za to, že modernizáciu infraštruktúry zanedbáva na úkor vysokých výdavkov na nákup umenia.

(reuters, sie)

Minúta  |  

BSW chce spojiť rokovania o Ukrajine s obnovou dovozu ruského plynu

Nový predseda nemeckej strany BSW Fabio De Masi navrhol, aby sa v rámci mierových rokovaní medzi USA, Ruskom a Ukrajinou zvážilo obnovenie dovozu ruského plynu do Európy, informuje server ND-aktuell.

Tvrdí, že ponuka opäť nakupovať ruský plyn a jej zakotvenie v prímerí by mohla dostať Európu „k rokovaciemu stolu, a označil to za jeden z plánov svojej strany“. Podľa neho Nemecko stále zostáva závislé od dovozu lacnej energie.

Masi vo svojom prejave odmietol „nálepku proruskej strany“ a zdôraznil, že strana odsudzuje ruské útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru. Vojnu označil za „veľkú katastrofu“, ku ktorej podľa neho prispelo aj to, že Západ nebral vážne „červené línie Ruska“.

Strana vznikla začiatkom minulého roka ako Aliancia Sahry Wagenknechtovej, no po jej odchode z čela delegáti schválili premenovanie na Alianciu pre sociálnu spravodlivosť a ekonomickú rozvážnosť od októbra 2026, pričom skratka BSW zostane zachovaná.

Vo februárových voľbách so ziskom 4,98 percenta BSW tesne neprekročila päťpercentnú hranicu na vstup do Spolkového snemu Nemeckej spolkovej republiky. Strana však má svojich europoslancov a má aj zástupcov v niektorých snemoch spolkových republík.

(sie)

Minúta  |  

Moskva vyzýva USA, aby neskĺzli do konfliktu s Venezuelou

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v rozhovore pre agentúru TASS vyhlásil, že Rusko stojí „plece pri pleci s vedením Venezuely“, a vyzval administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby „neskĺzla do otvoreného konfliktu s Caracasom“.

Napätie okolo Venezuely podľa Riabkova nepoľavuje a eskalácia pokračuje, čo v Moskve „vyvoláva veľkú úzkosť a znepokojenie“.

Riabkov obvinil Washington z úsilia potvrdiť dominanciu v regióne, čo označil za „ochrannú známku Trumpovej administratívy“.

Zároveň aj pripomenul nedávno podpísanú „dohodu o strategickom partnerstve“ Ruska s Venezuelou a zdôraznil, že ju moskovská vláda podporuje na viacerých medzinárodných fórach.

(sie)

Minúta  |  

Poistenie lodí pre ukrajinské útoky zdraželo o stovky percent

Poisťovne v poslednom mesiaci výrazne zvýšili ceny „poistného rizika vojny“ pre lode plaviace sa v Čiernom mori v reakcii na ukrajinské útoky na ruské prístavy a tankery, informuje americká akademička Susan Sakmar na sociálnej sieti X s odvolaním sa na Financial Times.

Podľa brokerov sa cena poistenia lode posunula z približne 0,25 až 0,3 na 0,5 až 0,75 percenta hodnoty ročne, pričom najprudší nárast pociťujú tankery a iné lode prepojené s Ruskom.

Ukrajina útočí najmä na známu „tieňovú flotilu“ ruských tankerov, ktorú Moskva využíva na obchádzanie sankcií, čo spôsobuje problémy aj vlastníkom lodí mimo regiónu – po poškodení tureckého tankera pri Senegale sa začína hovoriť o ďalšej vlne zdraženia poistenia.

Rusko tieto ukrajinské útoky označuje za pirátstvo a hrozí, že Ukrajinu úplne odreže od mora.

(sie)

Minúta  |  

Jadro síl Talibanu tvoria zbrane a majetok USA, upozorňuje kontrolór

Záverečná správa Úradu osobitného generálneho inšpektora pre obnovu Afganistanu (SIGAR) konštatuje, že vybavenie, zbrane a zariadenia financované z amerických daní, ktoré zostali po chaotickom odchode USA v roku 2021, dnes tvoria jadro bezpečnostného aparátu Talibanu.

Kongres podľa správy medzi rokmi 2002 a 2021 vyčlenil na obnovu Afganistanu približne 144,7 miliardy dolárov, no misia „nakoniec nepriniesla ani stabilitu, ani demokraciu“.​

Pentagón odhadol, že po páde vlády zostalo v rukách Afganskej národnej armády a bezpečnostných síl asi 7,1 miliardy dolárov v materiáli a technike, ktorú USA nestihli stiahnuť alebo zničiť. Dodatočná kontrola ukázala, že afganské jednotky mali v skladoch vyše 316-tisíc kusov zbraní v hodnote vyše 500 miliónov dolárov.

Úrad zároveň opisuje širšie príčiny neúspechu: dlhodobé spoliehanie sa USA na skorumpovaných afganských politikov posilnilo povstalcov a takmer 90 miliárd dolárov na budovanie bezpečnostných síl nevytvorilo sebestačnú armádu. Odchod amerických vojakov preto rýchlo zlomil morálku tamojšej armády a policajtov.

Správa pripomína, že napriek návratu Talibanu k moci zostali Spojené štáty najväčším darcom Afganistanu, keď od roku 2021 poskytli vyše 3,8 miliardy dolárov na humanitárnu a rozvojovú pomoc.

Pokusy o zlepšenie hospodárskych a sociálnych podmienok podľa amerického kontrolóra nemali trvalý efekt, kým politické rozhodnutia v teréne často podkopávali deklarované ciele demokracie a dobrej správy vecí verejných.

(sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.