Preskočiť na obsah
  |  

Deštruktívne dôsledky ciel sú čoraz zreteľnejšie, varuje Čína

Čínsky premiér Li Čchiang vyhlásil, že vzájomne deštruktívne dôsledky ciel sa v roku 2025 čoraz zreteľnejšie prejavujú na globálnej ekonomike. Uviedol to na podujatí „1+10 Dialogue“ v Pekingu za účasti šéfov Medzinárodného menového fondu, Svetovej obchodnej organizácie, Svetovej banky a ďalších medzinárodných inštitúcií.​

Li bez priameho spomenutia prezidenta USA Donalda Trumpa povedal, že pre rastúce obchodné bariéry treba posilniť reformu globálneho ekonomického riadenia. Čína podľa neho čelí dôsledkom ciel, ktoré ovplyvňujú medzinárodné toky tovarov a hodnotové reťazce.​

Čínsky obchodný prebytok prvýkrát prekročil v novembri hranicu jeden bilión dolárov, pričom ekonómovia to spájajú aj s presmerovaním obchodných tokov v dôsledku amerických ciel, čo vytvára tlak na priemysel v iných ekonomikách.

Li zároveň zdôraznil rastúci význam umelej inteligencie v obchode a spomenul čínsky model DeepSeek ako príklad technológie, ktorá zrýchľuje transformáciu tradičných odvetví a podporuje rozvoj nových sektorov, napríklad inteligentnej robotiky a nositeľných zariadení.

​(reuters, sie)

  |  

Orbán: S Tureckom sme vybudovali mosty priemyselnej spolupráce

Maďarský premiér Viktor Orbán po rokovaní s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom v Istanbule vyhlásil, že medzi Maďarskom a Tureckom vznikli „mosty vojensko-priemyselnej spolupráce“. Dodal, že význam obranného priemyslu v európskej ekonomike rastie a Budapešť chce v tejto oblasti s Ankarou úzko spolupracovať.

Erdogan potvrdil, že s Orbánom „prediskutovali konkrétne projekty v obrannom priemysle, ale aj v obchode, investíciách a doprave, pričom viaceré iniciatívy už rozpracovali“. Pripomenul, že obe krajiny sa snažia pôsobiť ako mediátori pri hľadaní spravodlivého mieru v rusko-ukrajinskej vojne.

Maďarský premiér poďakoval Turecku aj za zadržiavanie nelegálnej migrácie na južnej hranici Európy. Podľa neho Turecko ročne zachytáva státisíce migrantov a stará sa o viac než tri milióny ľudí, čím prispieva k stabilite v Európe.

(tasr, sie)

  |  

Trump kritizuje pokutu EÚ pre sociálnu sieť X ako neodôvodnenú

Prezident USA Donald Trump označil pokutu 120 miliónov eur, ktorú udelili regulátori EÚ sociálnej sieti X patriacej Elonovi Muskovi, za „nepríjemnú“ a priznal, že nechápe zdôvodnenie takého kroku. Vyhlásil, že nerozumie mandátu, na základe ktorého mohli európske orgány takúto sankciu uložiť.​

Trump zároveň novinárom v Bielom dome oznámil, že si ešte vyžiada podrobné podklady k rozhodnutiu EÚ na ďalšie preskúmanie. Elon Musk ho vraj o žiadnu pomoc v súvislosti s pokutou nežiada.

Trump varoval, že „Európa ide zlým smerom“, a podľa jeho slov by si „mala dávať veľký pozor na svoje ďalšie kroky voči americkým technologickým firmám“.

(reuters, sie)

  |  

Nigéria zachránila stovku detí, ktoré uniesli z kresťanskej školy

Nigérijská vláda oznámila záchranu viac ako stovky školákov, ktorých minulý mesiac uniesli z katolíckej školy v štáte Niger, ďalšie desiatky detí však stále ostali v rukách únoscov. Deti priviezli do sídla miestnej vlády Nigeru v metropole Minna a odovzdali ich guvernérovi štátu. Prezident Nigérie Bola Tinubu záchranu privítal a trvá na návrate všetkých.​

Úrady neuviedli, či deti nigérijská vláda oslobodila vďaka rokovaniu, platbe výkupného alebo silovým zásahom. Podľa výpovede jednej zo školáčok únoscovia držali deti v lese.

K únosu došlo 21. novembra, keď ozbrojenci odviedli viac ako tristo žiakov a dvanásť zamestnancov školy, približne 50 deťom sa však podarilo ujsť.​

Rodičia unesených detí kritizujú nedostatok informácií a mnohí sa o záchrane dozvedeli len zo sociálnych sietí. Únos opäť otvoril otázku bezpečnosti škôl na severe Nigérie, kde ozbrojené gangy dlhodobo útočia na školy.​

V Nigérii zároveň rokuje delegácia amerického Kongresu po tom, ako prezident Donald Trump pohrozil vojenskou reakciou pre útoky na kresťanov. Kongresman Riley Moore oznámil dohodu o vytvorení spoločnej nigérijsko-americkej pracovnej skupiny, ktorá sa má zamerať na boj proti ozbrojeným skupinám.

(reuters, sie)

  |  

Spojené štáty povolia vývoz známeho čipu pre AI do Číny

Spojené štáty pripravujú povolenie na export čipov Nvidia H200 do Číny. Ide o kľúčovú technológiu Nvidia, ktorá je potrebná pre rozvoj infraštruktúry umelej inteligencie. O kroku agentúru Reuters informoval zdroj oboznámený so situáciou, na čo akcie Nvidie vzrástli o viac ako dve percentá.​

Rozhodnutie prichádza po dohode o „prímieri“ v obchodnej a technologickej vojne medzi prezidentom Donaldom Trumpom a čínskym lídrom Si Ťin-pchingom, ktorá vznikla na samite v juhokórejskom Pusane. Administratíva vníma povolenie H200 ako kompromis medzi úplným zákazom amerických čipov pre Čínu a vývozom najnovšej generácie Blackwell, ktorú Trump odmieta uvoľniť.​

Think-tank Institute for Progress odhaduje, že H200 je takmer šesťkrát výkonnejší než H20, najsilnejší čip, ktorý Spojené štáty doteraz legálne umožňovali vyvážať do Číny.

Kritici v USA varujú, že takéto čipy môžu posilniť čínsku armádu, čo stálo pri zrode pôvodných exportných obmedzení.

(reuters, sie)

  |  

Koalícia upravila návrh k transformácii úradu pre oznamovateľov

Koaliční poslanci Hlasu a Smeru predložili nový pozmeňujúci návrh k zákonu o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO), ktorý nanovo upravuje preskúmavanie ochrany chránených oznamovateľov.

Podľa nového návrhu má prokurátor alebo správny orgán priebežne preverovať, či oznámenie spĺňa podmienku kvalifikovanosti a či ho oznamovateľ urobil v dobrej viere.

Takéto preskúmanie má nastať aj na základe podnetu zamestnávateľa, ak prinesie informácie priamo súvisiace s kvalifikovanosťou oznámenia a dobrou vierou oznamovateľa. Ak sa ukáže, že podmienky nesplnil, orgán ochranu zruší.

Predkladatelia tvrdia, že úprava odstraňuje pochybnosti o retroaktivite, keďže sa viaže len na základné podmienky poskytnutia ochrany. Návrh ruší aj pôvodnú podmienku, aby oznámenie súviselo so závažnou protispoločenskou činnosťou osoby, s ktorou mal oznamovateľ pracovný alebo podobný vzťah.

Zákon má po novom platiť od 1. januára 2026.

(tasr, sie)